neděle 27. listopadu 2016

Čierny vlk - 12. kapitola












12. kapitola
Nádych, výdych, nádych, výdych.
Nič. Všetko je také isté, ja som taká istá. Človek by si myslel, že prekročením prahu dospelosti sa zmení on sám, jeho zmýšľanie, priority.
Sledovala som seba v zrkadle zarosenom od pary. Už mi tie kozy nenarastú, som dospelá, navždy slabé béčka. To bola jediná vec, čo ma naozaj na mojom tele srala. Svet patril Pamelám, vždy to tak bolo a vždy aj bude.
Preto som nevedela uveriť tomu, čo sa dialo s Patrikom. On to musel mať v hlave buď pomýlené, alebo sa na mne zabával.
Síce sme sa od toho jeho zvláštneho správania nikdy k podobnému nedostali, nepremárnil jedinú chvíľu dotknúť sa ma. Pripomínal sa mi. A áno, do pekla, bolo mi to príjemné!
Takto som si svoju osemnástku nepredstavovala... v kruhu rodiny, doma s hriešne dobrou domácou čokoládovou tortou, ktorú som včera objavila úplne vzadu v chladničke. 
Mala som byť vonku s Kris, Adamom a našou crew. Ožrať sa tak, že by ma Adam a Dominik dovliekli domov, ráno by mi mama vyhubovala a ja by som to mala na saláme, lebo by mi bolo zle len z dýchania.
Takú osemnástku som chcela, takú sme mali s Kris naplánovanú. Teraz budem doma čučať, rozkrojím tortu, ktorú aj tak celú zbaští Tomi, a môžem ísť spať. Otrava, rovnako ako môj nemenný hrudník, ktorý som zdedila po otcovi.
Navliekla som si tepláky, podprsenku, tielko a hodila sa na posteľ. Ranný budíček v podobe všetkých členov mojej novej rodiny spievajúcich, ak sa to dá nazvať spevom, všetko najlepšie, som už mala za sebou. Nemusím sa veľmi zamýšľať, koho to bol nápad. Bola to ďalšia z maminých tradícií, tentokrát však konečne mohla zapojiť aj niekoho iného.
Hneď sa mi zdalo divné, že žiadne nechute hneď z rána nemusím počúvať.
Bolo niečo po pol jedenástej a ja som naozaj nevedela, čo s načatým dňom. Po tom, ako mi Patrik povedal, že som vystrúhaním toho vlka vytvorila jeho, akoby slabinu, som ho preniesla do svojej izby, aby nenavlhol, alebo sa nepoškodil alebo čo. Šialené, ja viem... do kôlne som už nepáchla, takže som mala času viac než dosť.
Mohla by som ho využiť na zdokonalenie sa v češtine, ale kto by sa chcel počas svojich narodenín dobrovoľne učiť?
Nech už sú akokoľvek nudné, stále sú to predsa narodeniny. Nie?
Vyzváňanie mobilu ma vytrhlo z črtajúceho sa driemania. Šenková to vybalila na plné gule, milovala som hlas tej holčiny.
„Happy narodeniny, Jolana," kričala mi do telefónu Kris.
„Dík, tak ako sa máte? Už ste sa s Adamom dokázali od seba odtrhnúť aspoň po dobu jedného, mužského čúrania?" podpichovala som ju.
„Ty len závidíš, lebo si stará dievka. Ozaj, ako to vyzerá s našim hriešne sexy bratom, problémom? Dostali ste sa ďalej ako k tomu detinskému šúchaniu si noštekov?" Ach, naozaj som ľutovala, že som sa jej s tým zdôverila.
„Nie, nedostali." 
„Sladký to Twilight, tam také drahoty nerobili."
„Kris, v prvom rade, realita a film sú na miskách váh nie práve v rovnakej úrovni a v druhom, neboli skutočnými súrodencami, bola to zásterka, spomínaš?" Pane Bože, naozaj práve diskutujeme na tému ja a Patrik a porovnávame to s filmom či s knihou? Kam som sa to dopracovala?
„Ako povieš, počuj, volám ti len, že či ti už neprišiel balík, čo som ti poslala na narodky."
„O žiadnom neviem, ani matka mi nič nevravela."
„Tak zbehni dolu a spýtaj sa jej, práve mi prišla sms, že balík je doručený."
„Oni ti aj sms pošlú?"
„Samozrejme, môžeš si to nastaviť, fakt."
Verila som jej, naozaj som nevedela, ako to funguje s dodávacími službami pošty.
„Mama mi nič nespomínala. Mala by si zložiť, nedoplatíš sa, môžme pokecať cez skype."
„O to sa ty nestaraj, hlavne choď von a čekuj hnedú dodávku so zlatým nápisom UPC. Nezložím, kým mi neoznámiš, že balík držíš v ruke. Smradi, ako môžu napísať, že balík je na mieste, keď ho nemá prijímateľ v rukách!?" znervózňovala sa a ja som so smiechom schádzala zo schodov.
V kuchyni bolo živo. Počula som matku ako veselo diskutuje s Tomim a Patrikom. Roman bol v meste a ja som vedela, že isto ho matka poslala do mesta kvôli mini oslave , ktorú pre mňa chystala.
Keď som však Romana zbadala, ako sa tiež zabáva na dajakej Patrikovej historke, došlo mi smutno. Mám dnes narodeniny a okrem ranného prepadu mi ani jeden z nich nevenoval väčšiu pozornosť. Hlavne, že má matka tú svoju vysnívanú rodinu.
„Mami? Neprišiel mi balík? Kris tvrdí, že by tu už mal byť." Narušila som im ich chvíľku a mama sa na mňa usmiala a pokýval hlavou.
Vzdychla som si. „Neprišiel, Kris, možno zajtra."
„Nie, prišla sms, bež už von!" naliehala a tak som vyšla von.
Telefón mi z ruky vypadol a moje nohy sa pohli vpred rýchlosťou svetla.
„Čau, Jolana!" smiala sa na mňa tá trubka a ja som ju vzala do náručia, zdvihla do vzduchu a zmačkla ju.
„Neverím, ja neverím!" kričala som, teda skôr pišťala a striedavo ju k sebe tisla a odsúvala.
„Jolana, snažíš sa zo mňa urobiť gumidžús?"
„Ak sa tým potvrdí, že nemám fatamorgány, tak áno!" smiala som sa, až mi bolo z toho horúco.
Kris neváhala a dupla mi na nohu, mala som na sebe len teplé papučky, tak si asi viete predstaviť, keď mi kozačka narazila do kostičiek v nohe.
„Tak už veríš?" provokovala a skláňajúc sa ku mne mi položila ruku na rameno, ako som sa prikrčila, chytajúc svoju nohu do rúk.
„Že si merala takú cestu aby si ma zmrzačila? Áno, verím!" skučala som, no aj tak som bola šťastná, lebo len Kris mohla napadnúť takáto stupídnosť.
„Koho to bol nápad?" vyzvedala som, aj keď som mala tušáka, moja matka má vždy origoš darčeky.
„Tvoj otčim si myslel, že by bolo fajn, keby som tu, vraj nemáš moc kamošov, s ktorými by si mohla zakaliť. A nepovedala si, že je tak nebezpečne sexy, azanyát!"
Smiala som sa, iba ona mi mohla vyčítať, že som nespomenula vysoké vzhľadové kvality môjho nového ocka.
„A to si ešte nevidela jeho syna," šepkala som, otvárajúc jej dvere.
Matka roztvorila náruč a Kris sa k nej pritúlila. „Dobrý deň, pani Ketzová, opekneli ste."
„Ach, Kristínka, nepreháňaj," smiala sa mama.
„Naozaj, je vedecky dokázané, že kvalitný sexuálny život blahodarne pôsobí na celú osobnosť, ako psychicky, tak aj fyzicky." Capla som si do čela, matka sčervenala, venujúc jeden pohľad Tomimu a Patrikovi.
Roman sa zakuckal kávou a Patrik sa rozrehotal.
„Páni, ty si fakt tak žhavý, ešte aj s tou sádrou si ako, no, zhadzujúci nohavičky fenomén, baby!" Zdvihla ku mne dlaň na placáka a ja som na ňu zostala len hľadieť.
Dvihla na mňa obočie v očakávanej odpovedi, a tak som si s ňou teda, s otráveným škerom, tľapla.
„Teší ma, Kris," žmurkol na ňu.
„Sorry, ale vidíš túto ruku?" Ukázala na svoju ľavú. „Tak tu na prstenníku mám imaginárny snubák o veľkosti Spojených štátov amerických."
„Och, rozumiem." Prikývol a usmial sa na mňa. Prečo, pre Boha, sa usmial na mňa? Čo ja mám s ich flirtovaním?
„Poď radšej, ukážem ti hosťovskú," ťahala som ju do schodišťa.
„Hosťovská? My nebudeme spolu v izbe? To aby si si tam mohla prepašovať večer toho svojho Adonisa v sádre?" šomrala nafučane. Pane Bože, daj mi silu nezmárniť ju.
„Môj ty Bože, ja s ním nič nemám, ok? A skús hlasnejšie, asi ťa nepočul."
„Ale chcela by si, že, Jolana, vidím to na vás! Ak to v sebe budete ešte chvíľu dusiť, skočíte po sebe a nezastaví vás ani prítomnosť vašich rodičov v dome. Ver mi!" prehovárala mi do duše s vážnosťou kňaza kážuceho o hriechoch.
„To už nechaj na mne, áno? Pomôžem ti vybaliť a potom ti to tu poukazujem."
„Chcem počuť všetko do najmenšieho detailu," upozorňovala ma. Len som sa usmiala.
Bolo fantastické ju tu mať. Najhoršie bolo vedomie, že prišla len na dnes a zajtra musí ísť, tiež musela do školy.
„Nevieš si predstaviť, aká dlhá je cesta sem. Mala som presne štyri prestupy. Katastrofa," sťažovala sa a zvalila sa na posteľ.
„Som rada, že si tu!" Ľahla som si k nej a ona si so mnou preplietla prsty.
 ****
Rozprávali sme sa bez prestávky a ja som na chvíľu zabudla na všetko a všetkých, samozrejme, bolo mi trošku divné počúvať chválospevy na Adama a na jeho výkony v posteli. Párkrát som ju musela zastaviť a povedať jej, že Adam je stále mojím kamarátom a to posledné, čo chcem, je počuť o jeho Adamovi juniorovi alebo o jeho technikách. Ale aj tak som si to musela vypočuť. To bola moja Kris a ja aby som na nej nezmenila vôbec nič.

„Je čas na párty. Tak nahoď niečo sexy, Jolana, ideme očekovať ponuku tunajších barov," popoháňala ma večer, ani nie o pól siedmej.
„Jedno jediné slovo Kris: Adam," pripomenula som jej nového priateľa.
„Dve slová, Jolana: naser si! To že idem čeknúť Čechúňov neznamená, že sa s nimi zašijem v dákom kutlochu a budem stvárať neprístojnosti. Nikto nebude tak dobrý ako Adam. Ani tvoj braček!"
Vlasy som si vyžehlila po fakt dlhej dobe, siahali mi takmer do polovice chrbta. Obliekla sa, podľa Kris, vraj sexy leopardie legíny, na ktoré som nahodila triko na rameno, jednoduché, biele, bez všelijakých čačiek mačiek, už tie leopardie legíny boli úplný opak mňa, nechcela som to hrotiť cetkami. Na nohy dala kozačky na hriešne vysokom opätku, ktorý mi šepkal, že s ním celú noc proste nedám a s nočným make-upom, že by som kurve mohla konkurovať, som sa pripravená prezerala v zrkadle, čakajúc na Kris, ktorá sa šla ešte, ako to ona nazvala, vyčúrať pred veľkým príjmom promile.
Nerozumela som sama sebe – prečo vždy make-up nechám na Kris?
Bola som naozaj rada, že matka bola tak zažratá do dákej tej českej sračky na štýl telenovela a nevidela moju zmaľovanú tvár. Darčeky som dostala od každého, od matky a Romana zlatý prsteň. Klasika, čo iné sa dá čakať od rodičov na osemnástku. Od Tomiho som dostala bonboniéru, ktorú sme napokon spolu zjedli, no, teda, on a Kris ju zjedli.
Patrik mi len povedal všetko najlepšie a odpravil sa do svojej izby, čo som aj čakala, že? Snubný prsteň? Och, keď mne by od neho stačila pusa. Kurva! Do pekla!
„Tak pripravená?" spýtala sa ma Kris v rovnakých legínach, len základ nebol okrový, ale biely, a s tričkom na špagetových ramienkach, ktoré vyzeralo skôr ako jedno z tých saténových negližé.
Prikývla som.
„A ideme sa odviazať, baby!" Capla ma po zadku až som nadskočila.
Prísľub dlhej noci na štýl Hangover na seba nedal dlho čakať, ako náhle sme totiž opustili ulicu môjho domu, rozbalila z koženky, ktorú dovtedy tisla na hrudi, Jackýho. 
A mne to vtedy docvaklo.
„TY si nebola šťať, TY si vymýšľala, ako prepašuješ fľašu, aby to nespozorovali moji fotrovci!"
Zle sa usmiala „Azanyát, Jolana, dnes ideme na fuul dole do kolien. Osemnásť máš len raz!" 
Čistá to pravda! Usmiala som sa na ňu, keď som si preberala fľašu a tisla si ju k perám.