18. kapitola
„Stretli sme sa len pred pár dňami. Keď som bol preč, spomínaš? Tak som tam stretol Patrika."
„Budete spolu na internáte? Vravel si, že si bol pozrieť internát a pokiaľ viem, Ostrava nie je tak ďaleko, aby on potreboval intrák."
„Nie, nie, zlato, stretli sme sa na pozemku školy. Že je to tak?" pýtal si podporu od Patrika a ten jeho pohľad, ach, poznala som ho. Ani na prstoch by sa nedalo spočítať, koľkokrát ho hodil po mne, prosiaci vysekaj ma z toho.
„Áno, ja som si bol pozrieť školu, Adam si bol pozrieť internát," pritakal Patrik.
Nútilo ma to premýšľať, čo to je, že si navzájom kryjú zadky. Lebo som si, do pekla, istá, že Roman spomínal rodinné záležitosti...
„Fajn! Svet je teda ozaj malý," prehodila Kris a párkrát prstami poklepala po stole, stále sa mračiac na Adama. Zdalo sa mi to, alebo mu to nezožrala rovnako ako ja Patrikovi?
„Tak teraz, keď ste samý incest, tak som tak rozmýšľala, že Silvester by ste mohli obaja stráviť u nás. Isto by ste chceli trochu vypadnúť od fotrovcov," navrhovala Kris a ja som kyvkala hlavou. Tešila som sa domov za kamošmi a Patrik sa im bude ľúbiť.
„No, Kika, ja chcem Emíliu zobrať na Silvestra s kamošmi na chatu. Každy rok tam trávim Silvestra, mohli by sme prísť po tom, niekedy na víkend?" navrhoval pre zmenu Patrik a mne vzkypela žlč.
Som svojprávna, kurva tam!
„Ja nechcem ísť na chatu s tvojimi pošahanými nohsledmi, čo ma majú na saláme a chovajú sa ku mne jak... Ach, proste som svojprávna, Patrik, tým, že spolu chodíme, či čo to robíme, som neprišla o právo rozhodovať čo a kde sa so mnou bude diať! Ja idem na Slovensko, do Štúrova, medzi ľudí, čo o moju spoločnosť stoja a nie, čo ju budú len akceptovať!"
„A do nej, do černýho!" kričala Kris hlášku z jej obľúbenej komédie a ja som sa zachechtala, keď som videla jej päsť vystreľujúcu do vzduchu, akoby chcela niekomu uštedriť pravý hák, pri ktorom takmer vybila Adamovi zuby.
„Prepáč, mucko." Hladkala ho po sánke.
Boha, mucko!
On ju len vytiahol na nohy, sadol si na stoličku a stiahol si ju do lona. Taký pokojný vzťah...
„Sme pár, Emília, mali by sme stráviť Silvestra spolu a spolu prediskutovať možnosti," dával mi školenia o pravidlách vzťahu a ja som bojovala s chuťou pretočiť očami.
„Poučuje ma týpek, čo ma chcel popratať niekam bez toho, aby ma informoval. Silvestra každý strávime zvlášť a potom si to vynahradíme. Ja sa nebudem nudiť medzi tými vypatlancami!" S rukami krížiac na hrudi som sa už tej téme nechcela venovať, no on mal potrebu ma vytáčať blbosťami.
„Teraz sme pár, Emília! Iná holka by bola bez seba, že ju chcem zobrať, aby sa zoznámila s mojou partiou."
„Tak si tam vezmi iné dievča, no! Trebárs tú slizkú užovku s otrasným jednoeurovým lakom!" Kývla som rukou, ako keď odháňate hmyz. A on na mňa zavrčal.
„Neoháňaj sa na mňa rukou ako na posratú muchu, Emília!" hromžil a ja som sa zaškerila.
„Čo mi urobíš?" provokovala som, hýbajúc obočím a špúliac pery.
„Fajn, ja myslím, že na dnes pokec necháme tak. Incesťáci majú príliš veľa nevybúrených hormónov a potrebujú posteľný fight! Tak sa teda skúste dohodnúť alebo čokoľvek," vzdychla Kris takmer ako dospelák, ktorého adolescenti idú pripraviť o rozum.
„Em, čakám ťa!" prehodil ešte Adam a ja som sa usmiala.
„Prídem, ty vieš, že hej!"
„Fajn, tak čaute! Kikulatko dostalo chuť na Adinka, aloha!" Keď sa na monitore objavilo ukončenie hovoru, Patrik si moju stoličku otočil hneď k sebe, pripravený mi vyhubovať. Poznala som to, vždy sa jeho oči leskli viac, keď bol naštvaný alebo rozrušený. Mali vtedy ten zvláštny „zlato v tme" odraz.
„Ty naozaj pôjdeš na Slovač? To sú ti fakt prednejší kamoši ako náš spoločný prvý Silvester?" Tváril sa ako šteňa, ja chcem Patrika! Tak kde je?
„Toto je predsa úloha holky, nie? Vyčítať. Vzchop sa, dopekla, ak tak chceš, poď so mnou ty! Ja proste medzi tých ľudí nejdem, Patrik!“
„Pripadám ti ako slaboch, lebo chcem byť s tebou? Si fakt divné stvorenie! Chcem byť s tebou, lebo ťa mám rád, chcem, aby sme si dali novoročnú pusu a ja sa mohol chvastať, až by mi ťa všetci závideli. To je tak nepochopiteľné? Asi si pred tým randila s blbcami, keď ti tvoj ‚každý vlastný Silvester‘ plán príde úplne v pohode."
„Len chcem, aby sme každý trávili čas aj s kamošmi. Pozri, videla som toľko párov, čo jedna strana zanevrela na svoju tlupu. Nechcem, aby sa to stalo aj nám. Toť vše!"
Len si vzdychol, stiahol si ma do náručia a spolu so mnou pomaly cúval k posteli.
„Ja nechcem byť bez teba, Em. Ty to zjavne vôbec nechápeš, nemôžem byť bez teba ani deň, idem sa z toho zblázniť, keď ťa nemám na blízku, ani nevieš, aké nebezpečenstvá na teba číhajú. Musím ťa chrániť!"
„Možno by si mi o nich mohol povedať, aby som vedela ochrániť samú seba." Tisla som si jeho hlavu do ramena a uhládzala mu vlasy z mojej tváre. „A taktiež mi vysvetli, čo to je medzi tebou a Adim? Ja fakt neverím, že ste sa stretli kvôli škole! V prvom rade si chcel ísť do Prahy, počula som, ako si sa o tom rozprával so svojím otcom. A Roman mi spomínal rodinne záležitosti, nie školu."
„Chcem ísť do Ostravy kvôli tebe, ak by som bol v Prahe, musel by som byť na intri a my by sme spolu boli dva dni v týždni, IT môžem študovať aj tu s rovnakým výsledkom a rovnakým problémom nájsť si prácu, ako v Prahe."
„Neviem, či je dobrý nápad vzdávať sa kvôli mne svojej vysnenej školy. Mal by si si to ešte premyslieť, aby si na mňa potom nebol nasratý, alebo ja neviem."
„To nechaj už na mňa!" Ohryzkával mi krk a ja som naozaj rozmýšľala, či je každý vzťah takto jednoduchý. Riešiť banality sa mi páčilo, lebo miesto spoločného Silvestra a štúdium boli v podstate banality, nie?
„A čo Adam, odkiaľ sa poznáte?"
„No, je to trošku komplikovanejšie. Máme klany, niečo ako mini kráľovské rodiny, ktoré majú na starosti svoj štát. Adamov otec je kráľ Slovače."
„Počkaj, chceš mi povedať, že môj kamoš je n princ vlkov na Slovensku? Ty si zo mňa musíš robiť prdel! To predsa nie je možné!" Vystrelila som z postele a prechádzala po izbe ako besný pes. Môj kamarát je vlk, to ma poser! Ach, Kris!
„Hej, kľud, myslel som, že nebudeš takto vyšilovať, keď o nás vieš. Mňa si zobrala v pohode a pri hentom pajácovi ideš zošalieť," zabával sa na mne.
„Možno fakt, že človek, s ktorým som strávila posledných osem rokov života, je tiež vlk, bolo mojím posledným klincom do pomyselného fantasy hrobu. Moja mozgová kapacita už asi nedokáže pobrať viac mystérie, veď je to úplne šialené, je ešte niekto v mojom okolí okrem mňa normálny smrteľník? Lebo toto začína byť pekne v prdeli. A čo Kris, Bože, chúďa bude musieť umrieť ako tvoja matka a môj otec? Alebo sa len rozídu a ja tým pádom prídem o Adama, keď sa objaví jeho pravá to...?" Lúskajúc prstami som sa snažila prísť na to slovíčko, čo tak často používal.
„Spriaznená?" navrhol mi a ja som spokojne prikývla.
„O Kris sa báť nemusíš, patria k sebe," prehodil to len tak, akoby sa nechumelilo a mňa takmer hodilo o zem.
„Tak ona k nemu patrí? Tým vlčím sajrat spôsobom a ani mi to nepovie?" zúrila som naozaj zúrila!
„A ty? Povedala si jej o tom našom sajrajt spriaznení, že jej to vyčítaš?" smial sa a ťahal ma k sebe.
„Tak sa poznáte dlhšie?"
„No ani nie, videli sme sa prvýkrát predvčerom. Museli sme prebrať isté záležitosti ohľadne istých vecí.“
„Mohol by si to tvoje slovíčko, istých, viac konkretizovať? Som si istá, že nepatríš medzi ľudí s obmedzenou slovnou zásobou."
„Budeš blázniť, Em. Možno by si najskôr mala spracovať info o Adamovi?" Ach, tá jeho starosť.
„Netreba, to už mám." Ťukajúc na čelo som sa usmiala a vrátila k nemu na posteľ.
„Fajn, ako chceš! Objavili sa tu problémy, pre ktoré bolo potrebné zmobilizovať viac klanov, kvôli dohode ďalších postupov. Tak sme sa tam stretli, on zastupoval Slovensko a ja Českú republiku. Nebolo veľa štátov, čo by sa k nám pridružili, čo je pekný prúser, lebo sa chystá niečo veľké a každá sila, dobrá sila. Ale nútiť nikoho nemôžeme, dopekla!"
Stratila som sa a on skôr vyzeral, že ten problém začal znova riešiť. A na mňa a môj nechápavý pohľad sa vysral.
„Fajn, teraz mi skús vysvetliť, čo je to veľké tak, aby som to pobrala bez opuchu mozgu nad nadmerným premýšľaním a riešením tvojich šifier."
„Nevieme presne čo to veľké je, ale začali sa združovať a my môžeme len hádať, problém je, že vytvárajú vojská z novorodených, oni sa nedokážu ovládať, Em. Sme v nebezpečenstve a keď sme v nebezpečenstve my, sú aj ľudia!"
„Myslíš tým, ako že ste vy vlci v nebezpečenstve? Či myslíš nás ako rodinu? A kto vytvára vojská? Bože, Patrik, však už ma zasväť!"
„Myslím vlkov. Ty, Zdena a Tom ste v bezpečí o to sa postarám ja aj otec. K vám sa nedostanú, to nedovolím!" ubezpečoval ma a ja som sa odtiahla z jeho náruče.
„Tak a kto nás ohrozuje? Ja naozaj nerozumiem polovici, čo si tu povedal, Patrik."
„Upíri. Vracajú sa, zoskupujú a niečo chystajú!"
„U... upíri? Ty si zo mňa strieľaš? Oni existujú?" Blbá otázka, Emília, dnes hviezdiš, fakt. Tvoj brat-frajer je vlk a ty sa spýtaš, či existujú upíri? Asi už naozaj potrebujem reset, prestáva mi to myslieť.
„Vedel som, že budeš jančiť, poď sem." Načiahol sa po mne a ja som sa odtiahla, zasa.
„Bojujete proti nim, aby ste nás, ľudí, ochránili? Tak predsa v tom niečo pravdy je."
„Chránime skôr svoje zadky, ako ľudí, sme sebci všetci do jedného. Samozrejme, že tým vlastne pomáhame ľuďom, ale je to skôr o našom bezpečí a bezpečí našich blízkych ako celoglobálnom riešení problému. Tento stav je skôr výnimkou, preto sa do toho neangažujú všetky klany. Týka sa to strednej Európy, aspoň podľa informácii, čo máme, no riešiť to nechcú, boja sa, že by to ohrozilo ich rodinu, nevedia, že takto je to ešte nebezpečnejšie."
„To sú upíri silnejší ako vy? Môžu vás zabiť uhryznutím? A ako to súvisí s nami? Teda s matkou a mnou, s Tomim?"
„Uhryznutie nie je smrteľné ani pre ľudí a už vonkoncom nie pre nás. Ľudia sú obmedzení množstvom krvi, preto ich upíri často pri kŕmení zabijú. My sme na tom inak, naše urýchlené liečenie nám behom pár sekúnd navráti každú kvapku, ktorú si upír od nás vezme. Sme pre nich niečo ako nikdy sa neminúci prameň. A naša krv má ešte jednu výhodu, naše DNA, ovplyvnené silou vlka, pôsobí na upíra ako ambrózia. Potrebujú ju a túžia mať doma vlastnú krvnú banku.
Cítia sa silnejší, vitálnejší, viac živí vďaka sile, ktorú naši predkovia do našej krvi vložili. V čase, pokiaľ v nich koluje naša krv, im bije srdce, sú schopní cítiť teplé lúče slnka, sú žijúci, no stále nezraniteľní. Je to lov na nás a my máme sami dosť práce ochrániť seba a svoju rodinu, ako ochraňovať každého jedinca osobitne."
Tisla som sa k nemu najviac ako som vedela. Predstava, že by skončil uväznený niekde ako dobytok na krv, mi spôsobovala uzlovanie v bruchu.
„Chcem, aby si sa do toho neangažoval, chcem ťa doma pod dohľadom, Patrik. Neviem zniesť ani predstavu, že by sa ti niečo stalo, že by si mal byť ako dojná krava na mlieko niekde zviazaný a tie potvory by sa na tebe chodili kŕmiť!"
„Em, niekto musí, ak je to naozaj tak a rozhodli sa začať lov na náš druh, niekto ich musí zastaviť, nenechám náš druh zotročiť."
„Mne je jedno, čo sa stane s inými vlkmi, ja chcem svojho tu a navždy! Nechcem o teba prísť, tak čo na tom nechápeš? Proste to nechaj tak, Patrik, prosím, kvôli nám, našej budúcnosti. Keď na to kašlú iné klany, prečo nemôžeš aj ty? Nechcem ťa vidieť ako nástroj v ich rukách!" prosila som ho, hľadiac mu do očí, aby videl strach, čo mi trovil vnútro len pri myšlienke, že by tam šiel.
„Mne sa nič také nestane, som najlepší. Narcizmus bokom, Em, ja som naozaj najlepší! Som čierny vlk, jediný svojho druhu! Kým žijem, iný čierny proste na svet nepríde, rovnováha zeme to nedovolí. A ja nemôžem nechať veci tak. Ak by to urobil každý, za chvíľu by sme všetci skončili spútaní jantárovými putami niekde v sklepení a boli ako krvavé kurvy pre tých zkurvysynov. Musím to urobiť, musím, ja len chcem, aby si bola v bezpečí a pokiaľ nie sme v bezpečí my, nie ste ani vy. Najskôr pôjdu po blízkych, aby nás pokorili, Em, preto to musím zastaviť, nedopustím, aby sa k tebe dostali a aby sa ťa čo i len dotkli!"
Môj ďalší pokus o diskusiu umlčal svojimi perami pritisnutými na moje. Myslel si, že tým ma privedie na iné myšlienky, hlupáčik.
Fakt, že som na jeho bozky odpovedala, neznamenalo, že sme tému on a jeho miesto pri mne, skončili.
Nepustím ho, aj keby som si tie jantárové okovy mala zohnať ja sama. Aj keď fakt neviem, ako by ho mohlo trochu živice zastaviť.
Žádné komentáře:
Okomentovat