neděle 27. listopadu 2016

Čierny vlk - 19. kapitola











19.KAPITOLA
Mala som trošku stresy z toho, ako to poberú ľudia v škole. Netrvalo to poriadne ani mesiac a zo dňa na deň sa z nevlastných súrodencov stal párik zaľúbencov.
Pre mňa samú to bol šokujúci zvrat a niekedy, keď sa Patrik ku mne priblížil a bozkal ma, až som stuhla prekvapením, čo to do riti vystrája. Takže keď som vystúpila z auta a Patrik mi podával moju barlu a báglik si prehadzoval cez rameno, neušlo mi, no ani neprekvapovalo, ako ľudia spozorneli.
Dovtedy plynule postupovali ich kroky do budovy školy alebo sa opierali o svoje autá a diskutovali. Keď si Patrik preplietol prsty s tými mojimi a vtisol mi bozk na kĺby, mohli ste pri väčšom sústredení počuť trieskanie sánok o betón. Ani sa nesnažili šok skryť. Ale to nebolo nič nové, Česi sú proste úprimný národ, srať na etiketu.
„Oni po nás čumia, Patrik," šepla som, odpovedajúc perami na jemné štuchance tých jeho.
„Môžu si tie oči aj vysrať, pre mňa za mňa!" Zhrýzol moju peru, využívajúc pootvorenie mojich pier na syknutie, aby mi do úst vnikol jazykom. Násilnícke sklony, čo už.
Musela som sa od neho odtrhnúť, naozaj som nerozumela, čo to do neho vošlo, že sa choval ako Kull dobyvateľ.       Keď som sa však rozhliadla po parkovisku a videla Erika ako po nás čumí s otvorenou hubou a zaťahuje ruky v päsť, pochopila som.
„Si ma mal rovno ošťať! Psisko nepodarené! Označiť si ma!" syčala som. Chcela som nahodiť dramatický odchod, ale tá skurvená barla mi chuj dovoľovala.
„Kotě, netvár sa, páči sa ti môj jazyk v tvojej puse. Páči sa ti, keď som dobyvačný," vrnel a ja som musela uznať, že mal pravdu, milovala som, keď bol chlap a nie kopa sračiek z lovestriek.
Asi som fakt pošahaná, nedá sa nič robiť.
„To ale nič nemení na tom, že si ma tak kurevsky dobre pobozkal len preto, aby si ukázal ostatným a hlavne jemu, komu patrím. Doma ma tak nebozkávaš!" Neviem kedy sa z toho stala výčitka tohto typu, ani si nepamätám, že som na niečo také myslela.
„Nemôžem ťa doma tak bozkávať, je tam tvoja matka a ona špicľuje pri dverách, keď sme sami v izbe a ty pri tom tak krásne pradieš, že by si mohla myslieť, že vystrájame neprístojnosti."
Palcom mi prešiel po pere a ja som zaklonila hlavu, kašľajúc na červeň, čo mi jeho slová vohnali do tváre. Bola som si vedomá zvukov, čo som vydávala, keď ma bozkával, ale že by boli až tak hlasité? Asi na tom budem musieť zapracovať, chlapec má už tak ego o veľkosti Texasu.
„Ok, Rexo, mali by sme ísť, teraz keď si si teritórium, úspešne označkoval, za chvíľu zvoní." Odtiahla som sa od neho, hopkajúc do budovy.
Keď sme míňali Erika, navzájom na seba zavrčali, prepaľujúc sa pohľadom. Erikova zelenkavá stemnela a znova sa vrátila do pôvodnej slabunko zelenej.

Bola som Mojžišom a Patrik bol mojimi dlaňami. Naozaj si inak neviem vysvetliť, ako bolo možné, že sa plná chodba študentov rozostúpila a urobila mne, mojej barle a Patrikovi priestor, aby sme mohli prejsť k triede.
„Keby k tebe boli zlí stačí povedať, ja ich dám do laty. Hlavne hentú ochechulu chemlónovú," šepol a bozkal ma na pery.
„Odkedy sa staráš, či mi niekto nebude robiť prieky?"
„Vždy som sa staral. Vždy som dával pozor."
„Neboj,  zvládnem to aj sama, mám kamarátku barlu." Poštuchala som ho ňou na lýtku a on sa zasmial. Naozaj som milovala zvuk jeho smiechu.
V triede nastalo ticho a ja som sa uškrnula, fakt ma zaujímalo, čo zasa majú tie opice za lubom.
„Emílie!" No to si snáď zo mňa robíš prdel, Bože, ten chlapec si koleduje o prúser.
„Erik, čo tu hľadáš, toto nie je tvoja trieda," upozornila som ho, vyberajúc si učebnice.
Sklonil sa ku mne tak blízko, že som mohla cítiť detskú orbitku. Fakt, decká orbitka, to ma poser, milovala som tie žuvačky, naozaj, ale to neznamenalo, že mal právo zasahovať do môjho osobného priestoru a dýchať na mňa.
Odtiahla som sa, no on schmatol moje zápästie, ťahajúc ma späť k sebe.
„Jak jsi to mohla udělat? Jak můžeš být s ním, když patříš mně?" skučal ako zranené zviera, s troškou nádychu psychopatie.
„Pusť," snažila som sa uvoľniť si ruku, neúspešné, „Nepatrím nikomu a už vonkoncom nie tebe!"
Jeho zovretie zosilnelo a potiahol ma k sebe prudšie. To fakt budú len zízať a nikto nič nespraví, čo sa to s nimi, kurva, deje? Všetci skončia v márnici, keď sa toto Patrik dozvie.
„Ty víš, že jsi moje, cítíš to. V té herně, bylo nám hezky. Vždycky když jsme chvíli sami a on není na dosah je nám pěkně. On to ví, ovlivnil tě, dostal se ti do hlavy! Nechtěl jsem naléhat, myslel jsem, že si to uvědomíš. Ale ty jsi tak ovlivnitelná. Ukradl mi tě přímo před nosem."
 „Povedala som, pusť ma!" Tlačila som svojou voľnou rukou do jeho hrude v snahe sa od neho dostať ďalej. Pod dlaňou som cítila, ako sa jeho prsné svaly napäli a jeho rukou znova šklblo. Nevadilo mu dokonca ani zvonenie, vedel, že fyzikárovi vždy trvá ešte aspoň päť minút, dostať sa do triedy.
Všetci sa tvárili, ako by sa to nedialo, akoby sa nesnažil moje zápästie rozdrviť na padrť a ja som bola na pokraji zúfalého kriku, sledujúc svoju ruku, či mi náhodou neodpadne alebo nezačne fialovieť z nedostatku krvi.
„Ty jsi moje, navždy budeš, miluju tě a udělám i nemožné abys to pochopila."
 „Miluješ? Počúvaš sa? Ubližuješ mi, to nie je láska, si psychopat a keď sa toto dozvie Patrik, roztrieska ti hubu, tak pre tvoje dobro ti vravím, pusť ma!"
 „Erik, toto není tvá třída, je po zvonění. Se slečnou Ketzovou se můžete mazlit po vyučování," ozval sa profesor a všetci akoby ožili, ich ohnuté chrbty sklonené nad lavicou sa vystreli a až teraz venovali pohľad mne a Erikovi, ktorý konečne pustil moju ruku. A ja som len silou vôle vyhrala boj s nutkaním mu jednu vraziť.
„Ovšem, ovšem promiňte." Venoval mi jeden pohľad typu: Ešte sme neskončili. A odkráčal z triedy. Bastard!
Na ruke sa mi začali tvoriť dokonalé odtlačky jeho zasratých prstov a ja som strávila zvyšok času do obeda naťahovaním si rukávu v márnej snahe rozťahať ho natoľko, aby mi zakryl aspoň prvé články prstov. Ak tie modriny Patrik uvidí, nebude musieť mať ani kurz daktyloskopie, aby pochopil. Erik umrie a Patrik skončí v base za úmyselné zabitie. 

„Ahoj, krásko!" Chrapčák mi rozochvel každý nerv v mojom tele a ja som pootočila za ním hlavu. Bola som naozaj rada, že za mnou prišiel až do triedy, vidina ďalšieho stretnutia s Erikom mi sťahovala útroby.
Rukami som si stiahla rukáv nižšie a zachytila ho v päsť, keď som vstávala a on mi, držiac ma pod lakťom, pomáhal.
„To nedostanem ani malý bozk?" Zakýval obočím a ja som mu vtisla na líce krátku pusu.
„Si ok? Deje sa niečo?" Preplietol si prsty s mojou voľnou rukou, a pomaly sa pohol, sledujúc moju tvár.
„Ale, čo by sa dialo, všetko je ok. Trošku ma bolí noha a zabudla som si doma lieky proti bolesti," klamala som. No teda noha pobolievala, ale nebolo to také kritické, celý čas som sedela, tak na ňu žiadna záťaž takmer nepôsobila.
„Zastavíme sa v zborovni, isto tam dačo majú. Alebo ťa hodím domov, ak ťa to veľmi bolí," navrhoval možnosti a palcom prechádzal po mojom.  Ja som tak milovala, keď bol pri mne...
„Netreba, nerob si starosti, zbehnem len za profesorom, nech mi dá dáke oblbováky a budem ok."
Bol to zlý nápad, uvedomila som si to vo chvíli, keď mi profesor podával panadol s ospravedlnením, že nič iné v lekárničke, bohužiaľ, nemajú a ja som sa nevedomky načiahla svojou pravou rukou po tabletke, ktorú sa mi chystal vytlačiť do dlane.
Cítila som, ako Patrik stuhol, keď sa mi odkrylo kúsok zápästia s už pekne modrajúcim odtlačkom. Nechal ma v kľude zapiť liek ponúknutým pohárom vody od môjho profesora. A keď si bol istý, že liek už roztápajú moje žalúdočné šťavy s prísľubom skorej úľavy, zamračil sa na mňa.
„Čo to je?" pýtal sa, vyhŕňajúc mi rukáv vyššie, takmer po lakeť, akoby sa chcel presvedčiť kam až tie modriny siahajú.
„To nič." Sťahovala som si rukáv nazad, no on ho znovu vyhrnul, akoby dúfal, že tie modré prsty tam nebudú.
„Zabijem ho!" Pustil moju ruku prudko, až mi ju vrazil k pásu.
„Patrik, prestaň, chceš mať problémy? Nestojí to za to!" Odrážala som sa barlou najvyššou možnou rýchlosťou, no bolo mi to prd platné. Jeho dlhé nohy takmer utekali do jedálne.
„Patrik, no tak, nevládzem, prosím, pomôž mi!" prosila som ho fučiac a on zastavil. Usmiala som sa pre seba, samozrejme, že zastavil, vždy zastaví.
„Nechaj ho tak, kašli na toho blbca, nechcem ťa chodiť navštevovať do basy," prosíkala som ho v jeho náruči, keď si ma tam vyhupol a pusinkovala  mu tvár.
Nemala som na výber, musela som ho priviesť na iné myšlienky. Túžba po Erikovej krvi mu zatemnila zmysly a ja som mu ich pre jeho dobro plánovala prečistiť troškou nehy, tú on rád.
Už som si aj myslela, že sa ukľudnil, jeho pery oždipkávali tie moje pri tom, ako kopol do dverí jedálne. Rozhliadajúc sa po jedálni, jeho pokojný a spokojný výraz vystriedala grimasa, ktorú som u neho nikdy nevidela. Bol srdce zastavujúci, jeho studený pohľad, nakrčený nos, ako keď sledujete zúrivého psa pripraveného na útok. Moje srdce sa rozbúšilo rýchlejšie a ani opakovanie, že je to môj Patrik nepomohlo, aby som sa ho bála menej.
Položil ma k svojmu stolu, kde už sedeli Igor s Teressou a on sa pohol vpred, jemne nahrbený, vrčiaci stále hlasnejšie. Pane Bože, len nech sa krotí, prosím!
„Vravel som, že na ňu nemáš šahať, ty kokot!" Schmatol ho za tričko, prudko ho k sebe otočiac.
„Jsi kus hovna, Patriku! Dotkni se mně a skončils!"
Neváhal a jeho ruka vystrelila do Erikovej tváre. „Môžem kurva jebať teba a všetkých, urobil si mojej holke modriny a to je, kurva, dobrý dôvod, rozdrbať ti tú zasratú gebuľu znova, ale tento krát to, kurva, dokončím! To ty si, kurva, skončil"
Vrčal a ja som zízala s otvorenými ústami, toľkokrát povedané slovo kurva mohlo byť len znamením, že je fakt vytočený, on nehreší!
Jeho telo sa sklonilo nad Erika, ktorému nedal čas ani na to, aby sa postavil a uštedril mu úder, po ktorom nasledovalo nepríjemné praskanie a Erikov ston.
„Ty seš hrdina, tlouct do ležícího," provokoval Patrika. Och, to nemal robiť!
„Ty si troska, robiť žene modriny! Nezaslúžiš si odo mňa možnosť vrátiť úder, rovnako, ako si nedal Emílii možnosť sa brániť!"
Jedálňou sa znova ozvalo šuškanie nasledované zalapaním po vzduchu, keď Patrik Erikovi uštedril ranu  a Erik sa zrútil znova z trasúcich rúk na podlahu.
„Igor, no tak, čo tu len tak čumíš? Zastav ho! Veď ho zmárni!" kričala som na celú jedáleň. No Igor ma ignoroval.
„No tak, prosím, si jeho kamoš predsa, tak ho zastav!" Sotila som do Igora a on nakoniec naozaj vstal, venujúc mi jemné zamračenie.
„Brácho, no tak," odťahoval Patrika od zakrvavenej Erikovej tváre, „Má dost! Tvá holka se bojí, tak schlaď hormón a jdi za ní."
Patrik mi venoval jeden pohľad plný zimy a nenávisti, jeho oči blčali farbou červeného zlata a ja som sebou trhla. Bol tak, kurva, klystýrový!
Jedno jeho žmurknutie stačilo, aby sa môj tmavoočko znova vrátil na scénu a ja som si vydýchla, keď na mňa hodil svoj typický narcistický úškľabok. Sklonil sa k Erikovi a drzo si do jeho trička utrel skrvavené hánky.
„Priblíž sa k nej a zmordujem ťa, dúfam, že si už konečne pochopil!"
V jedálni vládlo ticho, keď sa ako panter pohol ku mne, berúc moju tvár do dlaní. „Nedovolím, aby sa ťa ktokoľvek dotkol, Lili. A už vôbec nedovolím, aby ti ublížil, nech je to hoci pán Boh. Zmrzačím aj jeho!" Jeho pery tvrdo narazili do mojich. Bol tvrdý a vášnivý, a ja som sa stratila v ňom, v spôsobe, ako dokáže byť sladko nebezpečný. Milujem to.
„Dobias do ředitelny, hned!" Riaditeľov hlas sa niesol tichou jedálňou a ja som stuhla.
Patrik si len vzdychol, venoval mi jedno žmurknutie a ako páv, chvastajúci sa svojím krásnym perím, pyšne vykročil k riaditeľovi so vztýčenou hlavou.
On bol fakt taký šašo!
„Doufám, že to na tvém ksichtě není výraz spokojenosti," upozorňoval ho riaditeľ, mierne sa mračiac.
„A proč by neměl být? Právě jsem rozbil držku blbci, co si dovoloval na mou holku a udělal jí modřiny. Nikdy jsem nebyl tak spokojený jako v této chvíli, a věřte, že už ani nebudu."
Pre Ianove strnisko, on je tak sexy, keď melie po česky. Jeho chrapčák sa dostal do úplného finish levelu a ja som si myslela, že už viac sexy jeho hlas byť nemôže. Mýlila som sa, pochválené buď mutovanie v puberte s českým prízvukom!
Keď spolu s riaditeľom opustili miestnosť, mala som slzy na krajíčku. Mysľou mi lietali vízie jeho vo vyšetrovačke, jeho na súde na lavici obžalovaných, jeho v oranžovej kombinéze s pritisnutou rukou na plexiskle, ako spolu telefonujeme. Ak sa to stane, ja sama Erika odpravím na druhý breh svojimi holými rukami. 
Aj keď mi ho bolo ľúto, bol chorý na hlavu a zvažovala som, že by som mu ponúkla mamine sedenia alebo niečo. Trepal dve na tri, totálne chujoviny. Bola to jeho vina, mal Patrika poslúchnuť, vie aký je a predsa ho provokoval!
Zvyšok dňa som bola ako v tranze. Keď ma profesorka češtiny vyvolala k tabuli a aj napriek tomu, že sme dnes mali mať literatúru, ma ako malého prváka prinútila písať na tabulu české vety, ani som to neofrflala.
V tej chvíli mi  bolo úplne u prdele , že sa ma snaží ponížiť pred spolužiakmi ďalšími vetami v štýle: Ema má mamu. Mama má Emu. Aby mi dokázala, že český jazyk nie je taký ľahký, ako sa môže zdať. Posledné dni som sa tej hlúpej gramatike naozaj nevenovala a tak som nebola prekvapená, keď farebnou kriedou pred všetkými značila moje chyby. Nechala som to tak. Mala som iné problémy.
Z budovy školy som vyletela triskoletom, v rámci možností, samozrejme. Aj keď som naozaj mala chuť si tú blbú barlu vyložiť na ramená a rozbehnúť sa.
Čakal ma opretý o svoje auto, s rukami prekríženými na hrudi a s prekríženými členkami.
Jeho tmavé tričko vystriedalo šedé s dajakým neidentifikovateľným nápisom a jeho riflíky, fajn tvarujúce jeho malú prdelku, vystriedali pohodlné tepláky totožnej farby ako tričko.
Bolo mi jasné, že strávil už dáky čas doma, takže je buď podmienečne alebo úplne vylúčený.
No nevyzeral rozmrzene, naopak, smial sa a živo diskutoval s Igorom.
„Kotě, no konečne, už som sa nemohol dočkať tvojej papuľky," pristúpil ku mne, vzal mi báglik a vtisol mi krátky bozk na pery.
„Všetko ok?" pýtala som ho, zastavujúc jeho odďaľujúcu tvár svojou dlaňou.
„V tom najlepšom," odpovedal, bočiac pohľadom niekam do riti.
Nebolo to fajn...