úterý 13. prosince 2016

Bertík ako strážca sliepok

















Stráž sliepok
Kohút Kikirík mimo kurníka prácu mal,
strážením sliepočiek Bertíka zamestnal.

„Dávaj pozor na kvočky.
Sú v dedine najväčšie kočky.
A tiež na malé kuriatka,
len teraz sa vyliahli z vajíčka.“

Bertík kýva na súhlas.
Vzrušením prišiel o svoj hlas.

Byť strážnik bolo vždy jeho snom.
Na prázdniny stráži s ujom Vilom.

Teraz však bude sám.
Bude len on kvočiek pán.

„Ani oka nezažmúr.
Nech je z teba živý múr.
Kuna Igor sa tu túla a s ním Nora lasička,
neskutočne im chutia naše vajíčka.
Tak už teraz idem.
Hneď ráno nazad prídem.“

Keď kohút dvor opustil,
Bertík sa pred kurník usadil.

Bude v strehu, ako jastrab bystrý,
nech mu Kikirík vždy v strážení verí.

Sledoval okolie celé hodiny,
až bol  z toho celkom znavený.

Tak si  domček sliepok obehal.
V studenej vode sa vyskákal.

Únava však zmorila ho máličko.
Zatvorí oči, len na kratúčko.

Však už je tuhá noc, že nevidieť na čumáčik.
Doteraz predsa poctivý bol strážnik.

Kuna aj lasička už isto spia tvrdým spánkom.
Netreba už bdieť nad kurníkom.

Keď tu zrazu lomoz, hluk.
Bertík v sekunde bol napätý ako luk.

Keď ten zlodej na skok blízko bol,
Bertík po ňom hneď chňapol.

Bol on strážnik veru dobrý.
Plný sily po zdriemnutí.

A však beda, v puse perie,
Kikirík ho krikom znesie.

„To som ja, ty chlpáč jeden.
Nevidíš, že biely je deň?“
Avšak dobre strážil si, len čo je pravda,
 len do budúcna malá rada.
Nehryz v spánku, maličký.
Mohli to byť moje slepičky.“

Bertík skloní hlávku k zemi.
„Tak veľmi ľúto je mi.
Dám si pozor nabudúce,
na teba aj na slepice.“