Bertík na jarmoku
Dnes je jarmok v meste.
Už aj boli Lojzo s Bertíkom na ceste.
Pánko bol šikovný umelec s drevom.
Vždy mali varešiek plný dom.
Bertík miloval jarmoky.
Boli tam cítiť klobásky.
A detičky s mamičkami
s radosťou vždy ho škrabkali za uškami.
Mal rád aj tú tlačenicu velikú.
Iné to bolo ako na ich malom dvorčeku.
Všade bolo plno vravy,
ani kúsok voľnej trávy.
Reťazáky a aj vláčik.
Škoda, že tiež nie je malý školáčik.
Cukrová vata vyzerá tak mäkko.
Isto chutí ako nebo.
Malá Klárka k nemu kľakla,
na kolienka hneď ho brala.
„Áno, tam. Trošku viac poprosím.
Aspoň sa škrabkať sám nemusím.“
Najlepšia časť dňa je čas obeda.
To mu Lojzík vždy polovicu zo svojho dá.
Samé: „ Ďakujem, áno, ešte štyri kusy.
Ten psík je sladký a tie jeho malé uši...“
Bertík hrdo zdvihne hlávku,
pohladia ho po čumáčku.
Škoda je len preveliká,
že jarmok je len raz do roka.
Žádné komentáře:
Okomentovat