středa 14. prosince 2016

Čierny vlk -35. kapitola














35.KAPITOLA

„Dopekla, Lili,  ja ťa v tomto ale nemôžem pustiť," zachrapčal, keď sa objavil v mojej dočasnej izbe a prezrel si moje telo v šatách, ktoré som si objednala práve pre túto príležitosť. 

„Nemôžeš, alebo nechceš?" doberala som si ho, kopírujúc dlaňami svoje krivky v bielych šatičkách siahajúcich mi do polky stehien bez ramienok spevenných iba na prsiach a pricupitala k nemu, načahujúc sa po jeden bozk.

„Nemyslím, že je dobrý nápad sa ma čo i len trošku dotknúť, kým máš na sebe ten kúsok niečoho, nemuseli by sme sa totiž dostať ani k tej prekliatej posteli..." Nenechala som ho dohovoriť a pritisla svoje ústa na jeho. Niekedy mu to naozaj zbytočne veľa kecalo...

„Hm, koťe, čo to je? Nový parfum? Voniaš naozaj dokonale. Chceš ma dnes zabiť, alebo úplne spacifikovať neschopnosťou rozchodiť Juniora?" vrčal, tisnúc ma k sebe, tlačiac na môj zadok dlaňami. Bol dáky rozčertený a mne sa to naozaj páčilo.

„Možno ťa chcem len zviesť!" navrhla som variant, ktorý mu na tvári vyčaril ten povýšenecký úškľabok.

„Och, ale maličká, tak to sme potom mali ísť na chatu s mojimi kamošmi, tu je babka a ona ma vykastruje, ak sa ťa dotknem." Mal pravdu, ale ja som si nemohla pomôcť, milovala som, keď bol zo mňa "na mäkko".

Jeho ruka prechádzala po mojom páse a verne kopírovala šaty obopínajúce môj pás. Jeho oči boli znova zlaté ako zakaždým, keď stratil koncentráciu a šelma v ňom sa pýtala na vychádzku.

„Máš tak prekliate dobré nohy Lili, povedal som ti už niekedy, čo so mnou predstava, že som medzi nimi, robí?" Jeho zuby úspešne našli moje slabé miesto na krku a ja som sa k nemu pritisla.

Milovala som, keď bol tak blízko a milovala som, keď rozprával také veci, aj keď som skutočne nerozumela rumencom, čo zakaždým sfarbili moju tvár do bordova. Nedávalo to zmysel, červenať sa a zároveň si užívať to chvenie v tele z jeho špinavej pusy.

„Máme asi desať minút, kým príde Kris a zmaľuje ma ako prvotriednu štetku. Čo keby sme ich plnohodnotne využili malým pettingom?" Odrazila som sa od podlahy a omotala mu nohy okolo bokov.

Jeho zavrčanie a stisnutie môjho pásu silnejšie sa mi páčilo. Bol zo mňa vo vytržení a to som sa ešte ani nezačala snažiť.

Tvrdenie šaty robia človeka je pravda, no ja by som to aj tak zmenila na: Šaty robia chuť, lebo on sa bez protestov pohol k mojej posteli a vtesnal sa mi medzi stehná.

„Do pekla s tebou!" zavrčal na mňa, keď sa odtiahol a frustrovane si povzdychol.
Tak ako sorry, nepatrím medzi urážlivé hlupane, ale tak toto?

Keď sa však vo dverách objavila Kris tesne po tom, ako mi Patrik napravil šaty, pochopila som, že v tom pekle mala skončiť ona.

Prekvapil ma jej outfit, rifle a svetríkové šedé šaty s trojštvrťovým rukávom zakrývali príliš veľa. To nebol jej štýl a taktiež, som neverila,  že by v tom mal Adam prsty. Rád sa pochválil svojim majetkom, na to som ho poznala až príliš dobre.

Všimla si môj pátraví pohľad a mrzute si vzdychla.

„Azanýat, Jolana, ja viem, vyzerám ako vyhrabaná z kontajnera, ale kurva, skús šťať desať minút a zarývať pri tom nechty do dlaždičiek!" Mračila sa a ja som sa na ňu ľútostivo usmiala.

„Filcky?" doberal si ju Patrik a musela som si zhrýznúť peru, aby som sa nerozosmiala.

Bolo tak ťažké nereagovať na ich podpichovanie, ale nebol to môj boj. Ak by som sa postavila na stranu hoci ktorého z nich, ten druhý by bol na mňa nasratý. A ja som ich predsa milovala oboch.

„Trhni si ty zasratý panic! Mám chronický zápal močáku!" Tromi dlhými krokmi sa ocitla pri ňom a prostredníkom mu krúžila pred ksichtom.

„No tak to bude sranda s tým tvojím, absťák z neho zasa urobí monštrum rovnako, ako keď sme boli v Poľsku..." prorokoval Patrik, chytil jej ten akrilový nechtík a zatlačil jej ruku za chrbát.

Ja som sebou trošku mykla. Bolo to prvýkrát, čo spomenul jeho pracovnú cestu a očakávala som zamračenie alebo niečo, no on to prešiel bez väčšej rekcie, teda ak nepočítam úškrn, ktorým obdaril Kris.

Ona, samozrejme, tiež nemohla vypočuť mňa ako si svoj make-up predstavujem a s pohlavkom mi prikázala, aby som to nechala na ňu. Že to ona má za sebou trojmesačný kurz vyzážistiky, tak nech sa jej nekafrem do práce. Večer na party nestačí riasenka a trošku tej okrovej patlaniny. Tak som sa teda s povzdychom spustila do stoličky, ktorú nám na jej príkaz Patrik doniesol a šiel obvolávať Adama, kde toľko trčí.

Po vzhliadnutí svojho nového faceu som musela uznať, že to bolo dobré, zatiaľ najlepšia práca, možno to bolo aj tým, že som na očiach mala dymový odtieň šedej a čiernej a nie tristo možných farieb dúhy s trblietkami. V jednoduchosti je krása, konečne to pochopila aj tá ochechuľa.
   

Cítila som sa naozaj  sexy. Vrtiac sa v odraze zrkadla, ktoré mala babka na chodbe s malým botníkom, som poslala bozk tej jebani v zrkadle.

„Si kus, dievča," usmievala som sa na ňu, zatiaľ čo som sa snažila vkĺznuť do topánočiek, ktoré by som si inokedy naozaj nedala, ale k tým šatočkám sa hodili. 

Spokojná so svojim vzhľadom som sa pohla za Patrikom von do kuchynky, kým Kris asi po dvadsiaty krát vyprázdňovala po kúskoch svoj mechúr.

Nemusela som však ísť až do kuchynky, bol totiž pred dverami do domu a s niekým horlivo telefonoval, prehrabávajúc si vlasy voľnou rukou a nervóznym vydupávaním si cestičky vo vybetónovanom štvorci.

Ani si nevšimol, keď som otvorila dvere a opretá o zárubňu čakala trošku jeho pozornosti.

„Do frasa! ... tri dni, to chcem tak veľa? Už som ti to predsa vravel za tento prekliaty telefonát minimálne stokrát. Ani ma nehne. Sľúbil som, že sa na to istý čas vybodnem. Mal by si sa tiež, zaslúžia si to, trošku našej pozornosti!" vrčal, stále pobehujúc do kruhu.

„Tri dni, daj mi tri dni. Zoberiem ju domov a vrátim sa. Nie, kurva! Okej," vzdychol rezignovane, stisol viečka a telefón zvierajúci v dlani si priložil k čelu, vrčiac niečo, čo sa však nedalo so sto percentnosťou identifikovať.

Bolo mi jasné, čo teraz bude nasledovať a bola som z toho naozaj smutná, no dobre, bola som vytočená a naozaj hrozilo, že asi niečo rozbijem, najlepšie jeho hlavu o betón, v ktorom sa pred chvíľou snažil vydupkať úžľabinu na odtok dažďovej vody.

„Bože, vyzeráš..." Stratil reč, a ja som mu venovala jeden suchý úškľabok.

„Musíš odísť!" oznámila som mu a kývla k mobilu v jeho ruke.

Skopíroval môj pohľad a vzdychol si, ťažko a porazene, až mi bolo ľúto, že som si predstavila, čo iba na chvíľu, ako mu trieskam hlavu a tú zmes cementu a preosiateho piesku s vodou.

„Mal by som," súhlasil a prikročil ku mne.

Cúvla som, vystupujúc z tých prekliatych botičiek, ktoré som si poriadila iba preto, že som chcela byť pre neho dokonalá. Skopla ich pod výklenok okna, kde mala babka črepníkové feferónky a rukami začala šmátrať po tom drblom zipsíku na chrbte.

„Čo to robíš, kotě?" pýtal sa, stále sa blížiac ku mne, až ma zahnal na jeden z behúňov, ktoré mala babka po celej dĺžke chodby.

„Čo by si povedal? Vyzliekam sa, doma môžem byť aj v pohodlných teplákoch. V kuchynke s babkou, pri šálke čaju, nemusím byť sexy!"  vydýchla som, keď sa mi podarilo našmátrať ten hlúpy bežec a ja som sa, so zakláňaním sa viac dozadu, snažila tú mrchu posunúť dole.

Pokrútil hlavou, jedným krokom sa ocitol za mojím chrbtom a ja som si zhrýzla peru, ako sa mi chcelo plakať z toho, že mi z nich ešte aj pomáha. Bola to viac než jasný súhlas, že môj Silvester strávim s babkou pri dákej silvestrovskej relácii, Kris pravdepodobne tiež.

„Povedal som, že by som mal, maličká, nie, že to tak bude. Dnešná noc patrí len nám," šepkal mi do ucha a ja som sa zachvela, ako mi tých pár zúbkov, čo sa mi podarilo oddeliť, znova zatiahol do seba.

Prešiel mi dlaňami po chrbte a zastavila sa na bokoch, prirážajúc si ma na svoje telo.

„Si neskutočne neskutočná a ja si dnes večer pravdepodobne úplne dodrbem hánky krvou samovrahov, čo sa k tebe budú chcieť dostať dosť blízko na to, aby ťa mohli očumovať. Už sa teším, ako im ukážem, že toto sexy telo už má majiteľa," vrčal mi do krku, s dlaňami rozprestretými na mojom bruchu. 
Svaly v mojom podbrušku sa dali do pohybu a pogovali, sácajúc do seba.

Milovala som to!

„Budeš len nervný a nesústredený a neužiješ si party, to radšej potom naozaj ostanem doma, ako čumieť na tvoj kyslí ksicht." Bolo mi ťažko vravieť niečo také.

Mala som proste mlčať a nechať ho, nech sa premáha a ja sa môžem zabaviť, no nedalo mi to, aj tak by som sa nedokázala zabaviť pri pohľade na jeho strhanú tvár.

Ruky presunul na moje ramená a prudko ma k sebe otočil.

 „Nič si nikdy neužijem tak, ako pohľad na tvoje telo v týchto šatočkách. Takže, skoč tými drobnými chodidlami spať do toho divného voľačoho, čo nazývate obuvou a vyrážame." Cmukol mi na pery rýchli bozk a tlačil ma k dverám, kde som mala svoje topánočky.

„A čo Adam a Kris?" kontrolovala som, otáčajúc hlavu k nemu, zatiaľ čo ma odtlačil dopredu.

Vzdychol si a mierne sa zamračil, mala som chuť s ním zatriasť, samozrejme, že som vedela, že sa háda s Adamom, ale dúfala som, že ho presvedčil.

„Hovoríme o mojom Adamovi?" ozvala sa Kris, vychádzajúca z kúpeľky, čechrajúc si kučery a ja som švihla pohľadom na Patrika.

Nechcela som byť sviňa, čo jej pokazí Silvestra. Naozaj som začala zvažovať, že by sme ostali doma s ňou ak by nechcela ísť s nami bez Adiho.¨

„Zdržal sa, o dvadsať minút je tu," oznamoval Patrik a uštedril mi do vlasov malú pusu.

„Zdržal? Dopekla, veď party u neho sa zrušila, je pól deviatej, už som mala byť v mierne podnapitom stave, flirtovať s inými, aby sa môj Jacob trošku predviedol, aký dokáže byť žiarlivý." Mračila sa s rukami v bok, akoby sme mi mohli za to, že tu Adi ešte nie je.

„Kto, dopekla, je ten váš Jacob? Och, kašlať na to, idem sa prezliecť, tak poslúchajte." Žmurkol na mňa a stratil sa vo dverách svojej izby.

****

Cesta v aute bola super, ako vystrihnutá z kroniky dobrých party. Patrikov subáč v kufri jeho auta dunel aj s malými repráčikmi v tom minipriestore auta, kde sme s Kris už naladené na trsačku nadskakovali a s našou biednou angličtinou spievali pasáže piesne, teda skôr refrény.

„Kámo, počuješ to volanie sirén? Sme v prdeli," rehotal sa Adam a obe sme ako na povel  stíchli.

„Ešte jedna blbá pripomienka na môj spevácky talent a nezasúložíš si mesiac!" vyhrážala sa mu Kris, pritlačená hruďou do opierky jeho sedačky.

„Riťuška, ty sama dobre vieš, že si tak skoro, tak či tak, nedáme fight a kým konečne budeme môcť, aj zabudneš, prečo si sa mi vyhrážala pôstom." Poťapkal ju po ruke, ktorou sa držala ako kliešť jeho opierky a zasmial sa bez toho, aby jej venoval jeden jediný pohľad.

Zamračila sa a hodila sebou do sedadla. Už som čakala, že mu na to niečo povie a pochytia sa, ako toľkokrát za ten čas, čo sme boli na Slovači, no jej tvár sa rozžiarila a oči iskrili zlotou.

„Máš pravdu, mucko, tak či tak ťa zneužijem hneď, ako to pri cikaní prestane páliť." Pritakala sama sebe a oblizla si pery.

„To mi je jasné, riťuška."

Bože, chráň, aby sme takto skončili ja s Patrikom, ak budem mať čo i len raz nutkanie nazvať ho pampúšikom, muckom, zlatíčkom alebo osuchom, cukríčkom, proste ma zmárni!

Patrik to prešiel bez poznámky, ďalej sa venoval riadeniu, no jeho pohľad v späťáku venovaný len mne, bol rovnako pobavený, ako ten môj.


Auto zaflekovalo pred barom, v ktorom som nebola už takmer rok a prázdna fľaška jahodovej Amundsenky sa zakotúľala pod sedačku.

Po očku som kukla po Patrikovi, no ten si to našťastie nevšimol. Myslím, že mňa aj Kris by asi skántril ak by jeho miláčik bol zaprskaný jahodovým likérom, ktorý sme my dve stiahli po ceste.

Z auta som vystrčila len nohy a zadok a predklonená sa snažila tú blbú fľašu dostať z pod sedačky.

Na stehnách som pocítila látku rifľoviny a horúce dlane ma schmatli za boky.

„Ježišku na krížku, Em, čo mi to robíš. Keď som tvrdil, že sa teším ako skrvavím niekomu tvár, preháňal som. Chcem si tento prekliaty večer užiť. Nie sa s niekým fakt pobiť. Tak, prosím, vstávaj z tej sedačky, lebo  tí chlapi za mojim chrbtom vidia na miestečka, kam mám prístup len ja. A ak neprestanú do troch sekúnd čumieť, vylúpnem im oči," hysterčil a ja som so špičkou jazyka, tlačiac na svoj pravý kútik úst konečne prstami nahmatala hrdlo tej skurvenej fľaše.

„Počúvaš ma?"

„Vydrž - chvíľu, už –tú – prekliatu – fľašu – skoro – mám," vrčala som, ako som sa snažila ju potiahnuť viac dopredu.

 No hneď na to som vypískla, keď jeho ruky zvyšok môjho tela jedným pohybom vytiahli z auta. A ja som dlaňami narazila na pevné svaly toho môjho, môjho...

Jeho pery tvrdo dorazili na moje a ja som si povzdychla, schopná len omotať ruky okolo jeho krku.

„Kašli už na tú blbú fľašu a poď sa zabaviť," šepol mi do pier a odtiahol sa odo mňa.

Bŕŕ, kosa, kto, dopekla, vymyslel môj úbor na dnešnú noc?

Dopekla, ja!

Kde som, do prdele, mala rozum v poslednú decembrovú noc si dávať také pidi šaty a ešte aj tie topánočky... Dopekla! Dopekla!

„Myslela som, že sa už zabávame," škerila som sa, ani za boha na sebe nedám znať, že mi cecky odmŕzajú.

„Leda tak vy dvaja! Ja mám už smäd, tak si mandle hybajte štekliť do vnútra!" nervačila sa Kris a ťahala Adama k dverám baru.

„Je ti jasné, že iné ako kolu už dnes mať nebudeš, stiahla si celú Amundsenku, azanyát, a berieš lieky na mechúrik!" oznamoval jej  Adam a objal ju okolo ramien.

Ja som sa škerila, snažiť sa mohol, ale aj tak bolo nad slnko jasnejšie, že neuspeje, to on je pod papučou, nie naopak.

„Leda tak hovno, velebnosti! Ten výživový doplnok z brusníc a čaj zo všakovakých byliniek mi neublíži, keď si dám trošku do nosa. A ja nemienim Silvestra stráviť na sucho!" Kývla nad ním rukou a on si len povzdychol.

„Podpapučník," šepol Patrik do môjho ucha, otvárajúc mi dvere od klubu a ja som sa zachichotala.
******
S rukami nad hlavou, prekríženými v zápästiach, som sa pohupovala v bokoch, sledujúc toho muža, čo zo mňa nespustil pohľad, ako som vybehla na parket.

 Jeho čierny uhrančivý kukuč, zvýraznený košeľou totožnej farby s vyhrnutými rukávmi nad zápästia, vyvolávali na mojom tele pocit, akoby sa ma bol dotýkal. A mňa to hecovalo k ešte výraznejším húpacím pohybom.

Jeho svaly sa napäli, keď som si dlaňami skopírovala svoje krivky a potočila sa k nemu na bok, aby sa mohol kochať aj mojim profilom. S pootočenou hlavou som ho sledovala z pomedzi stokilových rias a obkrúžila si po suchých perách jazykom. Po slepiačky, nespúšťajúc pohľad z môjho tela, načiahol ruku k barovému pultu a nahmatal svojho vychladeného birela. Doprial si veľký dúšok a pomaly vypustil vzduch z úst.

Načiahla som k nemu ruku a ukazováčikom ho k sebe zavolala. Aj keď som bola od neho asi tri metre a hudba dunela, som mohla počuť, ako sa barová stolička so škripotom posunula po podlahe a spokojne som sa otočila k nemu chrbtom.

Panvou som vpísala do vzduchu osmičku a vedela som presne ako dobre to vyzerá. Keď mi Kris tvrdila, že brazílske pohyby sú ako spúšťač na chlapskú predstavivosť a preto musíme na ten kurz chodiť, vysmiala som ju. Ale aj tak som tam šla. A teraz sa  mi to hodilo. Bola som jej vďačná.

Teplá dlaň sa dotkla môjho ramena a ja som sa spokojne usmiala, opakujúc ten prekliaty pohyb.

„Tak sexy dievča by nemalo tancovať samé, môžem ti robiť tyč, ak máš záujem," zachrapčal niekto a prirazil si ma k svojím bokom a zavlnil sa.

Dopekla, kurva! Otočila som sa, tlačiac tomu chujovi, v nekvalitnej bledomodrej mikine so žmolkami, do ramien, no on sa len usmial a chytil ma za ruky, v snahe prepliesť so mnou prsty. No fúj...

„Hej, daj si odchod! Táto je moja, kazíš mi na ňu výhľad! " Objavil sa tam Patrik a rukou, ktorú mal položenú na ramene toho tmavovlasého chlapca, trhol, až si stáli zoči-voči.

„Zmizni, pokazil si divadlo len pre mňa, naozaj myslíš, že takéto dievča bude tancovať samé len tak bez dôvodu?"

V jeho hlase bol slabý podtón vrčania, ktorý mal chlapca spacifikovať. A zapôsobil presne podľa očakávaní. Chlapec sa s rukami v zdávajúcom sa geste vyšmykol Patrikovi zo zovretia a cúval.

„Jasné, v pohode kámo, buchtičiek je tu viac než dosť, nechcem problémy." Cúval až sa stratil v dave.

Čakala som výplach žalúdka s doživotným zákazom tancovania týmto spôsobom. No on znova raz prekvapil a namiesto toho ma k sebe prirazil on a koleno mi vtesnal medzi stehná.

Zaklonil ma, opísal mojím telom pól kruh, tlačiac ma kolenom na mieste, kde ma pripravoval o dych. Bože, bolo to tak dobré. Musela som bojovať s nutkaním sa začať o to cudzie teleso medzi mojimi nohami trieť. Čo to, dopekla, so mnou je?!

„Zbláznim sa z  teba, vieš čo so mnou to tvoje pohupovanie bokmi robí? Mal som v hlave viac než detailnú predstavu..." Nedopovedal a namiesto toho zaútočil na moje pery, pripravujúc ma o schopnosť stáť na vlastných nohách.

Jeho boky sa začali pohupovať z boka na bok, zatiaľ, čo pravou rukou ma tisol za pás k sebe bližšie a ľavú ruku mi vplietol do krátkych vlasov.

Zladila som pohupovačku s tou jeho a ruky mu zmotala okolo krku.

„Tancuješ," šepla som, keď jeho pery okupovali môj krk, neprestajne pohupujúc bokmi.

„Ak je toto tanec, tak som s tebou chcel v tom prípade tancovať od prvej chvíle, ako som ťa zbadal stáť pred dverami môjho domu." Obkrúžil mi špičkou jazyka po krku a ja som zapapala po dychu, neschopná mu na to čokoľvek povedať, aj keď nápadov bolo viac než  dosť.

Bolo to tak sexy, najviac sexy. Ja viem, pre mňa je zakaždým niečo najviac sexy, ale on vždy vymyslí niečo, čím ma dokáže totálne odrovnať.
Proste neskúsená panna, dúfam, že už nie dlho.

Ani po skončení pesničky z parketu neodišiel a plynule sme prešli do ďalšieho pohupovania bokmi, nehľadiac na rytmus pesničky. Bolo to moje ďalšie víťazstvo, ešte pred pár minútami tvrdil, že on zásadne netancuje. A tak som smutne hľadela na Adama a Kris, ktorí predvádzali koitus, bez splynutia orgánov k tomu určených.

A potom mi v hlave skrsol nápad, teda Krisine slová, dráždiť, dráždiť, dráždiť, za skúšku nič nedáš. Tak, bola som naozaj tak zúfala, že som si pýtala radu, ako dostať toho môjho blbca, od mojej kamošky. Som chorá na hlavu?

A vyšlo to, nedostala som ho síce tak, ako som to  zamýšľala, keď som sa jej na to pýtala, ale aj tento výsledok jeho trúcej sa panvy o moju tiež nebol zlý.

Bol to fantastický večer, keď nepočítam prestávky na doplnenie tekutín a myslím ozajstných, nie s promile, sme celý čas strávili na parkete a on so mnou trsal. Striedali sa etapy kľudu a vášne a ja som to milovala.

Boli sme vo vlastnom svete, kde sme tancovali divoko trúc svoje telá o seba a bozkávali sme sa dravo, že by sme mohli skončiť aj vo väzbe za pohoršovanie a následne sme takmer cudne ďobkali do svojich pier s jemným pohupovaním v bokoch a nežnými pohladeniami.

Najkrajší Silvester, aký som kedy v živote mala. A nie posledný, máme pred sebou ešte aj zo sedemdesiat, aj keď ani večnosť by nebola dosť, aby som sa dostatočne nabažila jeho blízkosti.

„Chcem ťa!" zavrčal mi do úst a uhryzol ma, naozaj uhryzol, nebolo to bolestivé, ale príjemné tiež nie...

„Mohli by sme sa stratiť z dohľadu a zakotviť v tvojom aute," ochotne som navrhla miestečko, no on len pokrútil hlavou.

„Nepretiahnem ťa na zadnej sedačke môjho auta, Emília, možno by sme mali len nachvíľu prestať robiť to, čo robíme, aby sa mi krv vrátila do celého tela a nepulzovala mi len pod poklopcom." A Bože, ako to môže povedať s kľudom svätca? Ja som mala horúce tváre aj za neho.

„Tak mi potom nevrav také veci, ak ich nechceš uskutočniť!" Odtiahla som sa od neho, mieriac si to k baru po ďalšiu minerálku.

Naozaj neviem, kedy sa moje rozhodnutie sťať sa pod obraz boží stalo pasé. No dobre, bolo to v čase, keď ma Patrik úspešne začal opíjať svojou tesnou blízkosťou.

Nebola som už single, aby som si mohla dovoliť obgrcať všetko, pri čom by mi Kris držala vlasy, ako tomu bývalo na Silvestra zakaždým. Teraz som mala frajera, alkoholové šialenstvá bolo treba odsunúť a nechať zapadnúť prachom.

Jeho ruka sa po  mne načiahla. „Chcel som ti to povedať, aby si vedela, čo so mnou robíš. A taktiež milujem, ako sa červenáš, ale to vieš, vravím ti to neustále." Jeho ruky ma znova pritisli k sebe a ja som sa bez slova načiahla po bozk.

Zhukli sme sa do kopy všetci štyria a tancovali pospolu. Tu sa ukázalo, že môj drahý ma odšliapané dáke technopárty. Typické sekavé pohyby a práca vystretých dlaní bola viac než jasným signálom. Ale bol sexy, on bol vždy a za každých okolností sexy.

„Tancuje mu to," šepla uznalo Kris a kývla hlavou na Patrika. Vedela som, že ona tento štýl pohybov u mužov miluje, v podstate ju na to Sebastian zbalil.


„Šťastný nový rok, už navždy len so mnou na krku, Emília," zaželal mi a odstránil mi konfety z tváre, aby mi mohol vtisnúť náš prvý novoročný bozk na pery.
Objavili sa pri nás Adam s Kris a tiež sme si navzájom zaželali aj s pár ľuďmi, šmotlajúcimi sa po našej blízkosti, hudba sa rozozvučala a telá sa znova začali pohupovať do rytmu.

Cesta domov sa niesla v dobrej nálade. Ešte stále mi v ušiach znela posledná skladba a telo si odmietalo pripustiť blížiace sa svitanie. Na neveľké prosím, nám Patrik nagradoval hudbu a my sme si poskakujúc udržiavali stav eufórie.

Obe sme mali plány, ako táto noc skončí. Ja som chcela sprchu, pomaznanie, možno by sa dnes mohol dotknúť nie len mojich lentiliek... Kris to mala jasné, spoločná sprcha, sex, spánok.

„Zastavte, potrebujem čúrať. Prosím!" škemrala Kris a búchala päsťou do Patrikovej sedačky.

„Sme ani nie päť minút od môjho domu, riťuš, vydrž prosím ťa," prosil ju Adam, no ona mu capla po hlave.

„Zastavte mi tu pri družstve, je tam tmavá ulička, nik ma tam neuvidí, rýchlo, inak Patrik bude musieť kúpiť nové poťahy!" vyhrážala sa a Patrik ako na povel zaflekoval na kraji cesty, až  mu predná strana auta zasahovala už do poľa.

„Skús to,  ty potvora, a jazykom to vytepuješ!" varoval ju chvíľu pred tým, ako vyskočila z auta a šprintom sa cez pole pohla k veľkým budovám, ktoré mali počas svojich lepších dní slúžiť ako maštale a senníky a iné potrebné bungalovce pre dobytok.

Vystúpili sme z auta aj my, troška sviežeho vzduchu nikdy nie je na škodu. Patrik ma objal okolo ramien a ja som spokojne vydýchla, opierajúc tvár o jeho hruď.

Adam sa napäl a Patrik po ňom švihol pohľadom plným šoku a neistoty.

„Kurva, kurva!" kričal Adam, keď nasal vzduch zhlboka do pľúc, až sa mu rozšírili nozdry a jeho telom prešla triaška.

Zrazu sa jeho dlane s capnutím dotkli kapoty auta a ako na telesnej výchove ju skrčkou preskočil. Strieborné svetlo ožiarilo tmu  v okolí a ja som ako v spomalenom zábere mohla vidieť, ako sa telo môjho najlepšieho kamaráta transformuje v tom jase zo strieborného prachu.

 Na zem už dopadol strieborný vlk s totožnými očami môjho kamaráta.

 Venoval Patrikovi jeden pohľad a rozbehol sa do tmy, kde sa pred pár minútami stratila Kris.

Patrik ma jemne od seba odstrčil a vykročil do tmy no vzápätí sa zastavil a urobil krok späť, no pohľad mu stále tekal zo mňa do tej tmy.

Vedela som, že je zle, vedela som, že je zle s Kris. A on tu stál a držal ma za ramená, akoby som bola plastová figurína a on sa ma snažil premiestniť.

„Choď!" vykríkla som. "Choď pomôcť mojej kamoške, nevieš koľkí tam sú, Adam bude potrebovať pomoc!" Sácala som do neho a on s neistým pohľadom cúval pod silou môjho narážania.

„Budem v pohode, ani sa odtiaľto nepohnem, sľubujem! Len už bež!" On prikývol a vtisol mi do ruky kľúče.

„Zalez si do auta a nevystrč ani nos, rozumieme sa?" Uf, nič mi nikdy nebolo jasnejšie.

 Raz som ho neposlúchla, keď ma varoval, viac už to neurobím.

Zmizol, čakala som, že sa premení v tom striebornom prachu, no on sa bez zbytočných nadprirodzených úkazov rozbehol v smere, v ktorom zmizli obaja moji priatelia.

Objala som sa rukami a pritisla si baloňák pevnejšie k telu. Mala som strach, nevedela som, čo sa deje, len som si mohla domyslieť. Bála som sa o Patrika o Adama, ale hlavne o Kris. To ona tam bola tá smrteľná.

Už som zvierala kľučku dverí spolujazdca, keď ticho naplnil krik, jačák, mojej najlepšej kamarátky a ja som zabudla aj dýchať. V tej chvíli som na sľub, čo som dala Patrikovi,  pomyslenia už vôbec nemala. Zabudla som na všetko a len sa hnala poľom, ani som nevedela kam.

Obuv mi však možnosť pohybu naozaj obmedzovala a ja som sa zapodievala stálym zabáraním sa mojich ihličiek do zmrznutej pôdy, po ktorej sa fakt ladne utekať nedalo.

Potkla som sa asi dvadsaťkrát, ak nie viac a nohy aj ruky som mala za ten čas doškriabané a teplo môjho tela rozpúšťalo ten zmrznutý íl a vedela som, že moje šatôčky sú v prdeli, zničené rovnako, ako tie prekliate topánky.

Ale to bolo naozaj to posledné, čo sa ma trápilo, nebola to viac tisícová investícia, v skutočnosti som aj s poštovným zaplatila niečo málo cez liter a pól a ak by stáli aj stovky eur, nič nemohlo byť dôležitejšie, ako sa dostať k mojim najdrahším, ako sa dostať k moje sestre!

Bola som skutočne vyčerpaná, no zvuky boja, o ktorých som si myslela, že sú možné len vo filmoch ma usvedčili v tom, že som blízko. Z posledných síl som sa rozbehla a snažila sa správne pokladať nohy. Ale bola som naozaj naivná, ak som si myslela, že hrudy zoranej pôdy budú spolupracovať a ja dokážem predvídať, ako môj ďalší krok dopadne.

Už som videla svetlá lampy, ktoré osvetľovali hlavnú budovu družstva, keď sa mi noha vytkla a ja som zletela na zem. Tento krát sa mi však len nepríjemne nevykrútil len členok, ale aj opätok a ja som si frustrovane zavrčala, dvíhajúc sa na topánku, kde opätok longal už len na podrážke.

Nemala som dvíhať pohľad, nemala som vôbec ísť sem. Bolo mi to jasné, keď ma obraz pred mojimi očami úplne ochromil.

Adam padal na kolená, berúc moju sestru do náručia ešte skôr, ako sa jeho telo dotklo asfaltu. Odhodil z nej torzo bez hlavy a vzduch preplnil krik zmiesený so zavýjaním, nikdy som nič také nepočula. Stiahol si ju do náručia a pohupoval ňou. No ona vôbec nereagoval, ležala tam ako mŕtva. Mŕtva!

Z úst sa mi vydralo zastonanie a tak, ako som sa doteraz snažila dostať na nohy, som sa zoslabnutá zosunula na tie prekliate ostré hrudy zmrznutej pôdy.

Nedokázala som odvrátiť pohľad, aj keď som skutočne chcela. Nechcela som  ju vidieť zakrvavenú jej krvou, nechcela som vidieť bledosť jej tváre a taktiež som nechcela vidieť Adama v stave chvíľu pred kolapsom, kedy úplne nezmyselne triasol s jej telom a kričal nech vstáva.

Ďalší krik mi umožnil odvrátiť pohľad a ja som so zatajeným dychom sledovala muža, ktorý mi bol tak blízky, no v tej chvíli bol niekým úplne iným.

Jeho  tvár, jeho telo, stále to bol muž, čo so mnou kopuloval na parkete a šepkal, aká som nádherná. No grimasa  z neho urobila monštrum. Ruky, čo ma ešte pred pár minútami hladili cez baloňák, tlačili na hlavu akémusi mužovi, ktorý kričal bolesťou a Patrik sa usmieval. Usmieval sa strašidelne a kruto ako v psychu vrahovia.

Cez hlavu toho kričiaceho neznámeho sa objavila prasklina a Patrik prestal tlačiť, nechal chlapa klesnúť na kolená a nadýchnuť sa. No v tej istej chvíli ako muž vypustil úľavný povzdych, Patrik pokrútil jeho hlavou a zdvihnutou nohou v úrovni hlavy toho chlapa narazil chodidlom z plnej sily do hrudníka a hlavu trhnutím oddelil od torza.

Zapierajúc sa dlaňami do štruktúry pod sebou, som iba sledovala  jeho spokojný úškrn, keď si hlavu pohodil v pravej ruke ako loptu a hodil ju na kopu k ďalším trom telám.

Načiahol sa po torze pri Adamovi a Kris a po tom, ako sa ocitlo tiež na hromádke dotrhaných častí tela, zapálil zapaľovač, ktorý vytiahol odnikiaľ.

Netrvalo ani sekundu po tom, ako zapaľovač dopadol na jedno z tiel a okolie naplnil ťažká šedý dym.

Oprášil si ruky a potom si ich ešte pre istotu utrel do tmavých džínsov. Schmatol Adama pod pazuchami a postavil ho na nohy aj s Krisinym telom.

Adam sebou ošil, zahučal na Patrika nech ho pustí, no Patrik mal našťastie viac rozumu a pomohol Adamovi dostať sa ďalej od plameňov a dymu, ktorý krúžil v tom pomyslenom "U", vytvorenom skladbou budov.

Znova sa zrútil na kolená a nie som si úplne istá, či vlastne vnímal Patrika, ktorý mu niečo vravel, no nebola som dosť blízko na to, aby som  zachytila každé slovo. Preto som si tie prekliate lodičky vyzula a ignorujúc pálenie mrazu v mojich chodidlách som sa pohla, doslova rozbehla, bližšie.

„Musíš to urobiť. Ja ťa prosím. Viem, že som sa choval ako kokot, ale prosím, budem ti dlžný navždy. Urobím čokoľvek, povedz si!" Adamov hlas sa chvel, keď prehováral na Patrika, ískajúc vo vlasoch mojej sestry. Stiahlo mi z toho vnútro, neverím, že si to uvedomoval, neverím, že si uvedomoval, že aj keby ju nechal ležať na tej asfaltke, jej by to už bolo úplne jedno.

„Sú to len keci, Adam, je to hlúposť... je mi to naozaj ľúto, ale ja to proste neviem zmeniť..."

„Videl som ťa... videl som, ako si upírov, čo sa na teba vrhali vo svojej prirodzenej rýchlosti trhal na kusy a hýbal si pri tom len rukami, z ktorých boli len skurvené šmuhy. Videl som, že si sa ani kurva nezadýchal pri tom, ako si naporcoval pätnásť mršín. Neveril som v teba, dopekla, opovrhoval som tebou, bol si pre mňa preceňovaný, rozmaznaný fracek, ktorý sa iba pre blbé báje tradované z pokolenia na pokolenia, z generácie na generáciu, nosí ako páv. A mrzí ma to, jasné. Naozaj. Potrebujem tvoju pomoc, povedz si čo chceš, ja..."

Urobila som ešte jeden krok na asfaltku a bola od nich ani nie dva metre. Naozaj som dúfala, že pomôže, aj keď som skutočne nemala potuchy, ako by to asi mohol spraviť, moja priateľka je mŕtva a Adam pravdepodobne šalie.

„Prestaň Adam, nejde o to, že by som nechcel, jasné? A naozaj nepotrebujem protislužby. Ja sa len bojím, že ťa výsledok sklame a mňa tiež, myslíš, že som Kristínu namal rád? Že sa nebojím toho, ako na toto zareaguje Emília?" Oni o mne skutočne nevedeli a bola som tak blízko, že by som ani nemusela kričať, aby ma počuli.

„Rozumiem, ale aspoň sa pokús, ja nebudem ti zazlievať ak to nevyjde, sľubujem, ja viem že je to moja vina, mal som ju chrániť! Prosím, predstav si, že si na mojom mieste, neskúsil by si to?" Znova sa rozplakal a ja som sa rozplakala s ním.

 Až teraz ma zaregistrovali a obaja na mňa vypúlili oči.

Patrik otvoril ústa a jemne sa zamračil. Vedela som, že na mňa nakričí a bola som na to pripravená. No on len nasal vzduch do pľúc a vydýchol a toto zopakoval ešte trikrát, ako pri dychovom cvičení hysterky.

Jeho telo vyrástlo a mne sa zdalo, že má snáď aj viac ako dva metre. Košeľa sa napäla pod vypukanými svalmi pod jeho pokožkou. Tvár nabrala trošku šedý odtieň, ale to sa mi mohlo kľudne aj zdať. Prsty na rukách, pripažených k telu, sa mu hmýrili napodobujúc pohyb nožničiek a jeho telo sa vznieslo. Zaklonil hlavu v zlatkavom prachu, ktorý ho akoby nadnášal pár centimetrov nad cestou.  
Videla som sa.

 Klesajúcu na kolená a hneď na to sa stavajúcu na nohy, cúvajúc, padajúc a znova vstávajúc.

Videla som Adama, odhadzujúceho Krisine telo, na ktorom sa objavilo torzo mužského tela. Strieborný vlk mu vrátil hlavu a vzduch preplnili údery a vrčanie.
Tekala som pohľadom zo seba samej na dvoch mužov, ktorí robili všetko pospiatky, rovnako ako moje ja, ktoré sa pozrelo mojím smerom.

 Naše pohľady sa stretli, no ona hľadela niekam cezo mňa.

Žádné komentáře:

Okomentovat