čtvrtek 15. prosince 2016

Čierny vlk - 36. kapitola




















36.KAPITOLA

Cesta domov sa niesla v dobrej nálede. Ešte stále mi v ušiach znela posledná skladba a telo si odmietalo pripustiť blížiace sa svitanie. Na neveľké prosím nám Patrik nagradoval hudbu a my sme si poskakujúc udržiavali stav eufórie.

Obe sme mali plány ako táto noc skončí. Ja som chcela sprchu, pomaznanie, možno by sa dnes mohol dotknúť nie len mojich lentiliek... Kris to mala jasné, spoločná sprcha, sex, spánok.

„Ty si to skutočne dokázal," šepol Adam neveriacky a otočil sa na nás pomedzi sedačky.

„Zastavte, potrebujem čúrať. Prosím!" prosila Kris a búchala päsťou do Patrikovej sedačky.

Adam sa spokojne usmial a vrazil svoje telo späť do sedačky.

Ja som na neho čumela a rozmýšlala, čo je to za divný pocit, čo ma v nútri nahlodáva.

„Sme ani nie päť minút od domova, vydrž to, prosím ťa!" odpovedal jej chladne Adam a ona sebou mykla.

 Vedela som,  že jej povie práve toto, len ten tón bol akosi iný.

„Vieš, že teraz musím ísť cikať vždy, keď to na mňa príde. Mytochondrie si tam robia v mojom močáku orgie a zastavovaním cikania im len dodávam ďalšiu dávku afrodiziaka. Tu pri družstve ma nik neuvidí, prosím," prosila, načahajúc sa po ručke od dverí auta.

 Videla som Patrika zastavujúceho takmer v poli. No on namiesto toho dupol na plyn a tváril sa, že Kris nepovedala ani slovo. Zatriasla som hlavou, a potom znova, no ten pocit, že je to špatne ostával.

„Bože, si ako malé decko! Už ma fakt nebaví počúvať to tvoje večné fňukanie a o metaforách a personifikácií ani nevravím. Proste vydrž, si už veľké dievča, tak sa nechovaj ako sprostá hus!" kričal bez dôvodu Adam.

Všetci sme predsa vedeli, aká Kris je, vedeli sme a poznali sme jej spôsob vyjadarovania sa. To ju robilo výnimočnou. Naozaj som nerozumela, čo mu sadlo na nos, že sa choval ako žena s PMS, ale v každom prípade to prehnal.

„Ady?" Hlas sa jej zachvel a načiahla k nemu ruku no nakoniec si to rozmyslela pridrazila si ju späť k telu a stisla pery k sebe, snažiac sa zakryť ten tras spodnej peri.

„Čo? Už dlhšie ma vytáčaš, tvojou detinskoskou ma pripravuješ o rozum!" vrčal no ani na ňu nekukol.

Nebola som schopná ničoho, len som čumela na moju kamrátku ako sa jej oči plnia slzami a očakávala výbuch kriku, kedy by mu dala čo preto. Vysvetlila mu svojím typickým sarkazmom, aký je blbec a neviem čo všetko.

No ona len čumela do jeho opierky a ruky si tisla k ústam, aby jej ani náhodou neušiel ston.

Ona nebola z tých, čo skrývali svoje ústa. či už plakala, kričala, smiala sa, nikdy si ústa nezakrývala. Tvrdila, že to robia iba ženy čo si sebou niesu isté, a sú skopané pod nadvládou muža. Ženy snažiace sa byť inými ako v sutočnosti sú. Ona sa vždy bude smiať nahlas a vždy bude prejavovať svoje emócia v plnej palbe tak ako to cíti.

Teraz však bolo niečo zle. A ja som položila ruku na jej rameno v snahe ju aspoň trošku utešiť.

A, samozrejme, ako za každým, keď som sa snažila pomôcť, som to ešte viac posrala. Jej oči sa upriamili na mňa a slzy, ktoré sa je úspešne darilo zadržať  pod okrajmi viečok, sa jej vo veľkých kvapkách vykotúľali z očí. Len pokrútila hlavou. Stiahla som teda ruku a preklínala som sa.

„Chcem ísť k sebe domov," zašepkala len mne. A oprela si hlavu o moje rameno.

Už som chcela Patrika navigovať kam má zabočiť, keď sa ozaval ten skurvený pankhart.

„Tu doľava, pri materskej škôlke znova doprava a prvý dom na ľavej strane so žltým brizolitom," povedal to mechanicky a chladne, že by mohol nadabovať navigačku a Kris sa vzpriamila čakjúc, kedy sa konečne objavíme pred jej domom.

Patrik ešte ani poriadne nezastavil a ona už otvárala dvere, čo malo za následok spustenie toho hnustného pípnia poistky dverí na polubovke auta. Takže ich musela znova zatvoriť a potom otvoriť až keď Patrik bezpečne stál na zámockej dlažbe ich chodníka.
„Ahoj, Em, zajtra si po svoj kufríček s "maliarskymi nástrojmi" prídem," zachrapčala a sama sa nad svojím hlasom zamračila. Ako bol poznačený zahlienením zo zadržovaného plaču.

„Čau, Patrik, pekný zvyšok noci, obšťastni trošku tu našu pannu," žmurkla na neho v chabom pokuse zakryť jej rozpoloženie, ktoré by aj slepému bilo do očí.

 No on jej tiež nevenoval jediný pohľad, rovnako ako ona odignorovala Adama.

Sledovala som, ako otvorila malú bránku a vystúpila na prvé dva schody pred vchodom. Zaváhala, no nakoniec dvere otvorila a ja som sa mala v pláne s krikom pustiť do toho imbecila, ale to by ma nemohol predbehnúť Patrik, ktorý tresol do volantu a schmatol Adama za golier ťahajúc ho k sebe.

„Čo to, kurva, teraz bolo?" Jeho hlas bol unavený a ja by som bola prisahala, že znel staršie ako pred hodinou.

„Čo? Nerozumiem otázke," tváril sa Adam a ja som si frustrovane vzdychla načahajúc k nemu ruku.

Chcela som ho buchnúť. Patrikov pohľad ma zastavil a ja som so šokom sledovala jeho oči ktoré rámovali vejáriky vrások na vonkajšom kútikú.

Cukla som sebou neschopná slova. Keď sa Patrik znova sústredil na Adama vrásky boli preč a jeho pokožke sa navrátila pružnosť.


„Vieš čo si spôsobil? Ako si tomu dievčaťu svojím pochrámanim egom ublížil? Spamätaj sa a choď za ňou!" prikazoval mu ako otec svojmu malému synovi.

No Adam nebol dieťa bol od Patrika strarší o vyše roka a aj keď ten vekový rozdiel nebol zdrvujúci, stále tam bol.

„Pozri ďakujem, čo si pre mňa, pre ňu... urobil, ale zvyšok už nechaj láskave na mňa. To už nie je tvoj problém."

„Samozrejme, že nie, ale ja som si prešiel niečím na čo sa chystáš ty, nie je to ľahké a nevydržíš to! Je to zbytočnosť! Trápiš seba aj ju pre úplnu blbosť."

„Ty nemôžeš porovnávať náš a váš vzťah, je to úplne iné. Ty si nezlihal a nedostal ju do ťažkostí, keď si ju mal chrániť! Nevieš o čom hovorím, kým si to nezažil. Tak ma láskave nechaj robiť to najlepšie čo môžem pre ňu urobiť."

„Máš to v hlave pomýlené, ak sa ti zdá to najlepšie, spôsobovať jej bolesť."

Na to už Adam nič nepovedal a  len čumel von oknom na dvor Kris, kde sme sa toľkokrát spolu my traja hrali, že aj po rokoch si môžem vybaviť ako nás tam Adam naháňal a kričal, že mu neujdeme.

„Nevidržíš to, nech už si si vzal do hlavy čokoľvek, zblázniš sa bez nej," dobiedzal ďalej Patrik a ja som sebou mykla, keď mi konečne naozaj docvaklo, čo tu Adam celý čas prezentoval.

On sa s ňou naozaj plánuje rozísť?

„Bol som pri nej celých desať rokov, celých desať rokov som bláznel túžbou byť jej blišie. Ale ustál som to. Posledné štyri roky som nerobil iné ako sledoval, ako si to rozdáva so Sebastianom a ja som mu potom musel rozbiť držku zakaždým. Lebo si z nej robil posmech, že mu stále dá a ona pre neho trpela. Ale stále sa k nemu vracala, neustále bol jej svetom len on. A ustál som to. Ja som silnejší ako si môžeš myslieť, Čierny vlk."

„Je to chyba, Adam, daj to do poriadku, kým máš čas," prosil ho Patrik a stisol mu rameno.

„Nie som dokonalý ako ty, pozri, čo som je spôsobil, nebyť mňa, mohla mať úplne normálny život. Zaľúbi sa ešte, nie je všetkým dňom koniec, možno si nájde chlapa s ktorým bude neskutočne šťastná..."

„Presne tak, bude to neskutočné, lebo žiadneho nebude ľúbiť tak ako teba, a ty to vieš. A ty sa dobrovolne odsúdiš na samotu, pre takú blbosť ako pýcha."

Nerozumela som ničomu, čo si tí dvaja povedali, ale zakaždým, keď som im do toho chcela zasiahnuť ma prasproste odignorovali akoby som tam s nimi v tom minipriestore vôbec nebola.

„To nie je dôležité. Nezáleží na tom. Dnes ju to bolí, zajtra bude riešiť iného. Kristína je jedna z tých tupých dievčat, čo sa dlho nezamýšľajú, než dajú inému."

Ako mohol? Ako takto mohol hovoriť o našej priateľke? Dobre vedel, že to nie je pravda! Okrem Sebastiána a neho nemala nikoho. Sebastián bol prvý vo všetkom, v čom chlapec prvý môže byť. Od pusi až po ten zvyšok. Vedel to. Ako o nej takto mohol hovoriť?

 „Si odporný hajzel. A už viac nie si mojim priateľom," šepla som a on sa na mňa otočil s bolesťou v očiach.

„Toto nemá nič spoločné s naším priateľstvom, Em, je to o mne a o Kristín. Tebe som predsa nič neurobil aby si mi vravela také veci," šepol, načahujúc pomedzi sedačky ku mne ruku v snahe sa ma dotknúť.

„Ona je mojou sestrou a ty si ju oklamal a tvrdil jej, že ju miluješ, že ste si súdení a len si jej ublížil, viac ako Sebastian, ten ju aspoň nebalamutil, len zakaždým využil fakt, že má na neho slabosť. Ľutujem, že som ti v ten napísala. Mohla byť už z toho von, z toho pobláznenia, nemuselo to prerásť v lásku! Obaja vieme, ako teraz Kristínino zaspávanie vyzerá. A preto si už nezaslúžiš byť mojím priateľom, lebo to vieš a necháš to tak!  Ako o nej môžeš takto rozprávať, ešte pred hodinou si ju zbožňoval a plánoval s  ňou život a teraz o nej rozprávaš ako o jedne z kurvičiek, čo si pretiahol za barom. Nenávidím ťa! Už nie si môj priateľ!"

„Vieš hovno, Emília, vieš úplné hovno, si rovnako sprostá ako ona, keď si myslíš, že tvoje priateľstvo je privilégium, nepotrebujem vás, ani jednu." Kývol rukou a Patrik zavrčal.

„Nedvíhaj už nikdy hlas na moju ženu, a už von koncom jej nenadávaj, rieš si svoje kompexy na niekom inom," varoval Adama, no ten sa len zaškeril, bez slova vystúpil z auta a pohol sa k škôlke, späť k jeho domu, ktorý sme prešli.

Až domov sme boli ticho. Patrik si niečo šomral, no ja som bola myšlienkami inde. Niečo sa v tom aute pokazilo, cítila som to. Vedela som dokonca aj chvíľu, no nevedela som dôvod, nevedela som, čo to je.

 Kris bola doma... Prečo som však bola spokojná, že moja kamrátka plače do vankúša pre pravdepodobný rozchod s mojím priateľom, som už vysvetliť nevedela.

Po príchode domov sme sa s Patrikom dohodli, že on pôjde do sprchy prvý a ja si zatiaľ odlíčim tvár. Nebol tam dlho, našťastie, a tak som po asi štvrť hodinke stála pod sprchou a vychutnávala si horúce kvapky.

 Cítila som sa premrznutá až na kosť, akoby som strávila vonku v tých šatách hodiny a nie dokopy za celý večer asi tak pol hoďku.

Rýchlo som si vysušila telo, na telové mlieko som sa vykašlala a na sušenie vlasov tiež, zajtra, teda dneska, si privstanem a to hniezdo z uležaných vlasov si dám do poriadku. No teraz som už nebola schopná myslieť na nič iné, len na teplú posteľ.

Nebola som ani tak unavená ako premrznutá, tie šaty boli fakt na chuja nápad a na budúci rok sa už nebudem hrať na slečinku z Miamy a proste sa oblečiem ako dievča zo strednej Európy.

S Adamom som nadobro skončila a klamala by som, ak by som tvrdila, že ma to nemrzí. Bol mojím najlepším priateľom, mojím spovedníkom. Staršim bratom, ktorý ma chránil a pomáhal mi. Ale Kris je viac, vždy bola a vždy bude, je viac ako samotný Patrik a to sa nikdy nezmení.

Rýchlo som preletela chodbou do svojej izbičky a takmer sa rozplynula blahom, keď ma v mojej posteli, pod mojím paplónom, čakal Patrik pritisnutý k stene s vystretou rukou, čakajúc na mňa, aby ma mohol oblapiť.

Keď som sa však priblížila blišie, všimla som si, že už spal, asi mal v pláne ma počkať, ale bol príliš ustatý. Čo nebolo samozrejmé. On nebýval unavený nikdy, teda okrem večera, keď sa vrátil z Poľska, ale dnes predsa nebojoval.

Zatriasla som hlavou nad svojimi zbytočnými úvahami a vtisla sa k nemu, jeho ruky ma automaticky pritiahli pevnejšie k sebe, vtisol mi do šije bozk, zamumlal niečo v zmysle milujem ťa, ale to som si nebola celkom istá. A spokojne sa sústredila na zaspavanie, tisnúc si jeho ruky k hrudi.