úterý 13. prosince 2016

Žabka Zuzka

















Žabka Zuzka
Po daždi vždy najlepšie je.
Bertík v mláčkach skákať  tak miluje.

Na dvore tú najväčšiu mal.
Nad jej krásou chvíľu ochkal.

Slniečko aj stromy akoby v nej boli.
Zábava, ako sa po útoku jeho labiek na vlnky menili.

Avšak čo to, dáka chyba.
V jeho mláke drzá žaba.

K hosťom sa však pekne má chovať.
Svoju ponuku čo najúctivejšie sa snažil podať.

„Dobrý deň sa praje, žabička.
Nenájde sa pri vás miesto pre malého psíčka?“

„To rozhodne nie.
Ja som tu len na príjemné posedenie.
Ty to tu celé rozvíriš.
Celú ma blatom ušpiníš.“

„No tak, prosím, iba trošku.
Chcem cítiť vodu na mojom kožúšku.“

Žabka si poskočila,
ruky v bok uložila.

„Mláka je pre dvoch príliš malá, šteňa.
Však na dvorku nie je jediná.
Nechaj ma sa pekne opáliť,
ty choď k tej pri válove muchy poplašiť.“

To bola ale drzá pani u neho doma.
Ako návšteva bola pohroma.

Tiež sú dáke pravidlá.
Domáci vždy predsa pravdu má.

Múdrejší ustúpi, to vraví  jeho mamka.
Možno sa mu naozaj zapáči iná mláka.

Tá pri válove však smrdela.
Pod stromom studená bola.
Pri dverách rušná,
za domom opustená.

A tak bol čas návštevy sa zbaviť
a trošku sa pobaviť.

Rozbehol sa plnou silou,
vyrušil žabku veľkou vlnou.

„Máš tu plno mlák, žabka.
Pusti do tejto dvora pánka.
Inak budem vodu vlniť
a tak či tak budeš musieť odísť.“

„To je ale mládež veru.“
Odskákala nájsť si inú.

A Bertík spokojný
v mláčke bol rozvalený.

Žabka sa však smutná zdala.
Na krajíčku slzy mala.

Nedalo nášmu dobrákovi malému.
Nechcel vidieť žabku sklamanú.

A tak k nej s prosíkom sa vybral,
že už sa dosť v mláke vyskákal.
Že tiež sa chce trochu slniť,
že vodu už nebude ani trochu vlniť.

Nech sa žabka k nemu pridá
a má ho ako kamaráta rada.

A tak Bertík novú kamarátku mal.
So Zuzkou sa celý deň v ich mláčke opaľoval.