sobota 7. ledna 2017

40. kapitola - PATRIKOV POHĽAD


















 40. kapitola - PATRIKOV POHĽAD

Bola sladká ako spinkala, tým jej neodmysliteľným spôsobom rozcapenej žabky na ceste. Pôvodne som chcel len ďobnúť do jej pier a ľahnúť si k nej a konečne sa v kľude vyspať. Nerobilo mi dobre, keď som ju nemal na očiach. No ona mala iný plán a jej ruky sa mi omotali okolo krku, ťahajúc ma dole. 

Jej prítulnosť a jazyk tlačiaci sa do mojich úst ma rozpumpovali. Miloval som, aká dokázala byť drzá a vášnivá, no vzápätí sa červenala. Vkĺzol som rukou pod jej tielko a vychutnával si pomalým posúvaním dlane hebkosť jej pokožky. Bola dokonalá, pre mňa dokonalá.

Zapriadla, tak ako to robila vždy pri maznaní a ja som sa usmial. Ani si neuvedomovala, aká bola sladučká, keď toto robila.

Ten čas bez nej bol utrpením, jej telo ma volalo ako sirény námorníkov a cestou v aute som nebol schopný myslieť na viac, ako na jej pery, prsia a zadok. Bol som v koncoch. Hradby presvedčenia, že je potreba čakať pre správnosť veci sa rútila a ja som nebol schopný a dosť silný ich deštrukcii zabrániť.

Palcom som obkresľoval tvar polmesiaca jej prsníka. Túžil som ho zovrieť v dlani a cítiť jeho hebkosť, no neurobil som to, nemohol som. Nebolo by cesty späť a ja som pre ňu chcel krásnu prvú noc, lebo nech sa moje malé koťátko prezentuje akokoľvek, som si istý, že v kútiku duše dúfa v romantiku, niečo krásne a výnimočné, čo si obaja navždy zapamätáme.

 A, samozrejme, bol tu strach, nikdy by som si to nahlas nepriznal, ale strach zo zlyhania, z príliš rýchleho konca, tam bol a vysmieval sa mi do ksichtu. Lebo nech som akokoľvek famózny vo svoje vlčej podstate, stále som len muž, neskúsený a roztúžený len z jej dotykov.

Z pier jej unikol tichý ston a mňa to nakoplo a palcom som obkreslil celý vrchol jej kopčeka. Túžil som po nej. Jej stony ma pripravovali o rozum. 

Nechal som sa ovládnuť vlkom, túžiacim po jej koži a labužnícky sa pustil do prieskumu jej krku a kľúčnej kosti. Vedel som presne, ako miluje keď to robím. Jej pery sa rozovreli a znova zastonala, tento krát hlasnejšie.

 Chýbala mi, tak veľmi mi chýbala.

„Chýbala si mi," šepol som jej do priehlbinky hrtana a ona natiahla krk, dopriavajúc mi viac priestoru. Palcom som sa prechádzal po je kopčeku a vychutnával si jej tras zakaždým, keď som prechádzal po jeho vrchole.

Jej panva sa pohla a narazila do tej mojej boľavej. 

„Vidím, cítim," zachrapčala.

Stratil som kontrolu a pod vplyvom jej hlasu, zastretého túžbou po mojich dotykoch a zbrkle som jej dlaňami vysunul tričko, sústreďujúc sa na výstrih, ktorý bol vďaka tomu hlbší a odhaľoval omnoho viac ako pred pár sekundami.

Chcel som jej to tričko vyzliecť a vychutnať si pohľad na jej krásne telo. V tej chvíli som bol pevne rozhodnutý kašlať na všetko, chcel som ju teraz a hneď. Sama opakovala do kola, že na mieste a čase nezáleží.

Presunul som sa perami do úžľabinky jej pŕs a vychutnával si pocit mojich pier medzi nimi. Jej jemné dlane zovreli moju tvár, keď som sa strácal v nej a stiahla si ma na pery.

Jej jazýček sa vtlačil do mojich úst bez okolkov a zbytočných hier pier. Klamal by som, ak by so tvrdil, že sa mi to nepáčilo, presne tak ako to práve v tej chvíli urobila. Mal som pocit, že snáď explodujem, keď rukou kĺzala medzi našimi telami a neskryte si vychutnávala moje svaly pod je prstami.

„Bože, Emília!" Nespoznával som vlastný hlas, keď rukou zašmátrala pod krajom mojich teplákov a ja som mohol cítiť jej teplé, malé prsty tlačiace na lem boxeriek.

Stačilo pár milimetrov a bola by sa ma dotkla, presne tam, kde som túžil jej ruky mať. Musel som to zastaviť hneď. Predstava predčasnej ejakulácie ma desila. Bolo viac než pravdepodobné, že by sa to stalo. Do boxeriek, neprípustné! 

Ruku som je vybral a natiahol jej ju nad hlavu, chcel som tie nezbedné ruky držať čo najďalej od môjho tela aspoň po dobu desiatich minút, keď budem dosť silný myslieť na mŕtve mačiatka a aspoň trošku tou nevábnou myšlienkou schladiť moje receptory.

Keď som si uvedomil, čo som sa práve chystal urobiť, mačiatka boli pasé, posledná skúsenosť s jej rukami nad hlavou ma desila každú noc. Prehodil som si teda jej ruku cez svoje ramená a z je úst unikol úľavný výdych. Pokazil som to, nechal som sa príliš uniesť. Takto to všetko pokaziť.

Čakal som, že sa aspoň spýta, ako je možné, že som už doma, no on na mňa len hľadela s jemne našpúlenou pusinkou.

„Prečo mám pocit, že nie si prekvapená, že ma vidíš?" Vypustila vzduch a usmial sa na mňa nežne a sladko, presne tak, ako som to miloval.
„Tak trošku som si volala s Kris a..."

„Tá malá potvora, zas sa raz prekecla."

Jej oči posmutneli a  ja som sa zamračil. Ten idiot to skutočne urobil, mať tak právo nakopať mu za to dievča prdel. Pre neho sa trápila, pre jeho tuposť sa trápila aj Em, nenávidel som, keď mal môj kvietok na tvári ten bolestný úškrn.

„Nebuď na ňu zlý!" prosila ma jej psím pohľadom.
„Nebuď úzkostlivá," provokoval som ju a snažil sa dostať k jej pokožke.

„Rozišiel sa s ňou," tlačila do mojich ramien.

No tak to teda nie! Aby ma preprala, musela by veľa halušiek pojesť. Perami som obštipkával je saténovú pokožku na ramene a prstom sťahoval špagetové ramienko z ramena.

„Aha... však  sa udobria, to nie je náš problém, kotě." Snažil som sa rozptýliť ju, no keď znovu zatlačila do mojich ramien, zdvihol som sa a sadol na päty.

Nemalo význam ju ďalej prehovárať. Moje dievča malo chuť pokecať a ja ako správny priateľ, som jej mal dať priestor na vykecanie. Ženy milovali, keď mali v milencovi aj priateľa, ktorý vypočul, keď mal počúvať a borca, ktorý preťahoval, keď mal preťahovať. Čítal som to v jednom z tých hlúpych časopisov. Ja som však mal oproti iným mužom naozaj neskutočnú nevýhodu. Moje zlatíčko malo chuť kecať, keď som bol ja rozpálený, že by sa na mne dalo urobiť komplet denné menu.

„Fajn, tak spusti! To len ja môžem mať takéto uvítanie. Iní chalani zo svorky sú s muchlovčkou vo finálnom štádiu a ja sa budem rozprávať o mojej budúcej švagrinke." Vyzval som ju kývnutím hlavy k preslovu.

Posadila sa a ja som naozaj už nebol schopný logicky uvažovať, keď prekrížila ruky pod prsiami a vytlačila si tie deve malé broskynky. Panenko skákavá, potrebujem sprchu! A pekne ľadovú.

„Odpusť si ten sarkazmus, toto je vážne!" vyprskla jedovato a ja som sa potajme bavil. Mačiatko vystrkuje pazúriky. Miloval som ju v tejto pozícií.

„Tak, prepáč maličká, že som sa sedem hodín strávených v aute hecoval na tvoje telo. 
Samozrejme, že je dôležité rozoberať nesmrteľnosť chrústa, čo v tomto prípade ich vzťah je. Adam mal v tom aute pravdu, je to o nich, nie o tebe a o nich. Nám to klape, tak nechaj, nech si svoje problémy riešia. Venuj sa nám maličká, máš v posteli roztúženého boha lásky a ty chceš kecať o nich? Daj mi päť minút a jediné slová z tvojich úst budú moje meno v spojení s našim stvoriteľom!"

Nebolo to tak, že by mi na Kike nezáležalo, mal som ju skutočne rád, jej zvláštny zmysel pre humor a spôsob akým vystupovala pred ľuďmi mi trošku pripomínal mňa, samozrejme, so slovníkom o dosť ostrejším. Ale teraz som naozaj nechcel rozoberať ju a jej patálie s tým ťulpasom, čo ak by nemal medzi nohami ten prebytočný sval, kľudne by mohol byť ženou. 

„Potrebujem odpovede a žiadne vyhýbanie sa, Patrik!" Hlas sa je zachvel a tvár nabrala jemne ružový nádych, tak som jej venoval jeden zo svojich úškrnov.

Bola neuveriteľná, ako sa snažila skryť rozpaky, len aby si udržala vizáž ľadovej lady, pripravenej bojovať za svoj čas na preslov.

„V poriadku, ale potom mi visíš minimálne hodinu venovania iba mne. A tvojou povinnosťou bude šepkať, aký som božský," doberal som si ju a zakýval som obočím.

Miloval som, keď som ju mohol hnevať. Ja som všeobecne miloval hnevať ľudí, ale pri nej to bolo o niečom viac, to dievča nikdy nestrácalo čas a vždy mi to pekne natrelo. Boli sme pre seba stvorení, ešte aj v hádkach sme boli najlepší a najzosynchronizovanejší pár všetkých čias. 

„V tom problém nevidím, aj keď ty sám sebe dosť často vravíš že si dokonalý, neviem, prečo to potrebuješ počuť aj odo mňa." Bozkala ma do ramena, keď som si k nej ľahol.

Privrel som viečka pod jemnosťou jej činu a vychutnával si jej blízkosť. Kútiky úst mi zacukali, keď som sa rozhodol ju trošku viac pohnevať. Chcel som ešte vidieť červeň v jej tvári pred tým, ako budem nútený počúvať ako sa Kris trápi pre toho blca z love stories pre staré panny.

„Veci, čo sa ti chystám robiť, sebe nerobím, aj keď, keď si isté veci robím, myslím na to, ako ti tie veci robím..." Z pomedzi privretých očí som sledoval, ako jej pery nabrali tvar malého "O" a líčka boli až bordové.

No výraz je tváre sa zmenil na zadumaný a obočie sa jej takmer stretalo na koreni jej malého gombičkového nošteka. Napokon sa v jej tvári objavil zmierený výraz a ja som mohol vidieť, ako jej ramená jemne mykli. Naozaj som chcel vedieť, čo sa v tej jej hlávke odohráva.

„Haló, chcela si so mnou kecať," pripomenul som sa jej. Naozaj vyzerala zabratá do rozjímania nad niečím a ja som radšej nechcel vedieť, však aj tak mi to teraz vysype.

Uvoľnila si hrdlo a zhlboka nasala vzduch ústami.

„Čo presne sa stalo v tom aute, cestou domov? A neskús zahovárať, ani odpútavať moju pozornosť." Jej hlas bol tvrdý a vecný a prštekom mi kmitala pred tvárou, ako mamička neposednému synčekovi.

Zahákol som svoj ukazovák o ten jej a pritiahol si ho k perám. Nevedel som, ako jej mám vysvetliť náš rozhovor s Adamom, bola chyba rozoberať to pred ňou, no kým sme si obaja uvedomili, že nie sme sami, bolo neskoro.

„Čo myslíš tým čo sa stalo?" snažil som sa získať čas. To posledné, čo som chcel bolo zaťažovať ju blbosťami, ktoré už vlastne ani nie sú aktuálne ani nebudú, keďže sa v skutočnosti, v novej skutočnosti, nikdy nestali.

„Viem, že sa tam niečo pokazilo, niečo sa stalo špatne, mala som pocit, akoby sa to stalo, ale scenár bol iný. Vídam Kris mŕtvu, teba levitujúceho asi desať cenťákov nad zemou a  Adama chvíľu pred kolapsom. Tak sa pýtam, čo to je? A nevrav že nič, Kris je v tom a ja potrebujem vedieť, čo sa s Adamom stalo, že je taký kokot. Miluje ju predsa, nie?"

Myslím, že som mal v tej chvíli oči ako tie postavičky z animovaných filmov, vylezené so zvukovým doprovodom klaksóna.

„Vídavaš Kiku mŕtvu? Bože, až mám z teba strach, koťátko. Nie je možné, aby si ju videla mŕtvu, nikdy sa to nestalo, nemala si si pamätať. Si človek..." 

Vstal som do sedu, prehrabávajúc si vlasy. Nebolo možné, aby si to pamätala, nebolo možné aby bola tak výnimočná. Na tvári som cítil svoj spokojný úškľabok, sám som nevedel, kedy sa tam objavil.

„K jedinečnému jedinečná, tak je to správne. Dikes, Bože!" škeril som sa do plafóna, naozaj spokojný skutočnosťou, že ja, čierny vlk, mám toľké šťastie a za svoju družku mám ženu s najsilnejšou mentálnou silou. 

Nechcel som ani pomyslieť, čoho by bola schopná ak by sme boli na opačných stranách a ona by nebola ľudskou ženou, ale upírom.

„Čo keby si si nechal ďakovačky stvoriteľovi na nedeľnú omšu a teraz mi láskavo odpovedal?" Prikrčil som sa pod silou jej hlasu, bola skutočne vytočená, no ja som si tak celkom istý správnosťou podať je informácie nebol.

„Nebudeš jančiť jasné?!" prikazoval som jej. Aj keď som myslel, že nebude, žena s tak silnou psychikou predsa nemohla jančiť za takú blbosť, ako bola cesta časom. Bola vysporiadaná s faktom, že mýtické bytosti existujú a to bez akéhokoľvek negatívneho prejavu. Toto bola už len čerešnička na torte.

„Kris tú noc umrela, myslím, skutočne umrela. Zastavili sme pri družstve a ona sa utekala vycikať, no objavili sa tam... bolo ich asi päť. Nerozumiem ako to bolo možné, v tej oblasti sa veľmi nevyskytujú. Prišlo mi, ako by niekoho hľadali," stratil som sa v úvahách, hľadajúc logické 
vysvetlenie, čo tam tie svine robili, naozaj tak početná skupina práve v tej časti Slovenska bola raritou.

Emília si odkašlala a prinútila ma vrátiť sa k odpovedi na jej otázku.

„Nestihli sme to s Adamom a Kiku zabili tie beštie..." Jej dych sa stal plytkým a rýchlim. Zaťala ruky v päsť a snažila sa koncentrovať na dýchanie, upriamená na moju tvár.

Zaprela sa do steny chrbtom a ja som vzal jej tvár do dlaní, bola tak silná, videl som, ako sa v nej odohráva boj, no strach o ňu sa zdal zbytočným. Ustála to a jej pevný pohľad ma prepaľoval skrz-naskrz.

„Spomínam si," šepkala a pritlačila si ruky k spánkom. Už som sa jej chcel spýtať, či je v poriadku, no ona sa proste vydýchala. A ja som na ňu zostal fascinovane civieť, neschopný odtrhnúť pohľad od tváre ženy tak dokonalej a silnej, až to nemohlo byť ani reálne.

„Nie je možné aby si bola tak dokonalá, nie je možné aby som mal toľké šťastie v tebe. Je až strašidelné, čoho je tvoja mala hlávka schopná a aká sila sa v nej skrýva. Už keď si ma zavolala do sna, po tom, ako som havaroval, som nemohol uveriť, že sa ti to podarilo, pripisoval som to náhode, myslel som, že si na mňa proste pred tým, ako si zaspala myslela silnejšie, keď som zistil že si nevytvorila len môj totem, ale spojila si nás v ňom ja neviem, čo som si myslel, bol som prekliate šťastný, že ma miluješ tak veľmi, že sa ti to podarilo, spojiť nás v soške navždy. Keď si mi povedala, že sa ti vracajú naše spomienky myslel som, že to má za následok šok a tvoja myseľ sa ťa snaží udržať pri zmysloch, ale teraz, Em, ty si nemáš pamätať cestu časom, nemala si mať ani pocit, že sa ti to už stalo, tak ako Kika si mala byť mimo toho všetkého. Tvoja myseľ a telo sa s takým niečím môžu len ťažko vysporiadať, preto to vedomie zatlačí do úzadia, je to príliš veľký algoritmus, aby sa s tým ľudský mozog bol zapodieval."

Hľadela na mňa a na tvári sa jej objavil spokojný úškrn. Usmial som sa, bol som si istý, že moje slová pohladili jej ego a potom kto je egocentrik. No z omylu ma vyviedla hneď ďalšou vetou a  aj som pochopil, že v tomto vzťahu som egocentrikom jedine ja.

„Adam tvrdí, že nie sú spriaznení a keď tak nad tým premýšľam, asi to nebude len blud. Vezmi si, že sa poznajú od detstva, takže by musel byť impotent neschopný súlože s inou holkou, lebo by v čase, keď Kris dospela a on tiež boli pri sebe. Ale on preťahoval každú, čo mu prišla do cesty." Prikyvovala svojej dedukcii, presvedčená o svojej pravde.

Ja som sa však snažil pochopiť na akom princípe pracuje mozog môjho koťátka. Iný človek by pokračoval a nadviazal na moju načatú tému. No ona akoby sa práve nedozvedela, že je výnimočná a len ďalej túži polemizovať okolo Kris a Adama.

„Práve si sa dozvedela, že viem ovládať čas a že si tak trošku raritou medzi ľudskými ženami a ani sa pri tom nepozastavíš? Proste fičíš v programe Kristína - Adam bez prerušenia?" Ani som sa nesnažil skryť údiv, prekvapovala ma a to som ju poznal už takmer dva roky.

„Si neuveriteľne dokonalý, Patrik a ty vieš, že som ti neskonale vďačná za fakt, že si mi Kris navrátil medzi živých, ale ja nemôžem sa teraz zapodievať týmto, odsunul by sa problém Kris na bok, ja si nemôžem dovoliť odbočiť od témy. Kris je tehotná, Patrik a ak ju Adam miluje a rozišiel sa s ňou pre blbosť, ako je sklamanie zo seba samého, musím mu ísť nakopať zadok. Správanie Edward Cullen v reále nemá čo hľadať!" 
Pohladiť ego mi nemusela, ale asi mala pocit, že je to to, čo od nej vyžadujem. No teraz som len dokázal myslieť na Tinu a jej krpca. Kika bola tehotná keď som ju vrátil, zachránil som dva životy.

Srdce sa mi nafúklo a ruky sa mi rozochveli. Nebol som pripravený na tak mocnú dávku emócií. Vošiel som si rukami do vlasov, v chabom pokuse sa trošku skoncentrovať. 

„Dopekla, nikdy v živote  som nebol tak rád za to, čím som ako práve v tejto chvíli, nikdy som sa necítil viac užitočný, ako teraz." Bol som úprimne rád za Kiku aj za mini Tinu, ktorá bude krásna a papuľnatá presne ako jej matka.

Bol som šťastný za ne. Vedel som, že to bude dievča, s Krisinou náturou, by bol ten chlapec viac bitý ako sýty, ale u dievčaťa je také správane vždy len rozkošné.

Mysľou my vírili všelijaké myšlienky, mohol som to dievčatko vidieť s jej kučerami a iskričkami v očiach. Sľúbil som sám sebe, že sa o ňu postarám, moje podvedomie my podsunulo pocit puta voči tomu dieťaťu a ja som s tým ani nechcel bojovať. Kris je niečo ako moja švagrová, takže to dieťa bude mojou neterou.

 Snažil som a sa ukľudniť, vedomie, že som zachránil vznikajúcu osôbku ma takmer, ale len takmer, rozcitlivelo. Žmurkaním sa mi tú zbytočnú slanú vodu podarilo z mojich očí odstrániť. A znova som sa zameral na Em, ktorá tam stále bola a sledovala ma, čakajúc na odpoveď alebo môj názor? Bol som stratený a popravde som už ani vlastne nevedel, čo rozoberáme.

„Kris je Adamova polovička, to mi môžeš veriť. To, že ste ho videli odchádzať s dievčaťom neznamená, že ju musel zákonite pretiahnuť, podľa mňa to robil, aby Kris videla, že aj on si to môže rozdať s hoci ktorou, keď bola s tým... Se... Sa... Si...?" Sebastián? Samuel? Simon? Čert ho vem, debila.

„Sebastiánom," pomohla mi Em. Na jeho mieste, teda na Adamovom, by som to tak isto neriešil, skôr by som tomu úbožiakovi rozbil hubu a jej sa vyznal, na jeho mieste, by som nerobil zbytočne dramatické gestá a netajil sa.

Ale naša hysterka bol proste tragéd. 

„Áno a sny sú hlavne o tom, aby vlk vedel, ako jeho polovička vyzerá, keď je pripravená, aby ju neminul. Tvar snov udávajú protagonisti, Em. Rozprával som sa ním o tom, snažil som sa mu to vysvetliť, no on stále omieľal to svoje o jej bezpečí a podobné sračky. On je psychicky narušený, Emília, on naozaj verí, že ak nebude pri nej, bude to dievča v bezpečí." Ani som sa nesnažil hľadať rozumný dôvod alebo správnosť v jeho logike.

Naozaj neviem, ako ho mohlo napadnúť, že ak bude od nej ďalej, bude Kika v pohode. Práve opak je pravdou. Teraz, keď sa sám presvedčil, že aj v ich dedinke sa môžu vyskytnúť tie mrciny, by mal byť pri nich. Pri jeho novej rodine, ktorú si ten šťastný debil vedome drží od tela. Mal by byť pri nej a chrániť ju, aby sa to už viac nezopakovalo. Ja by som ju na jeho mieste zatvoril na sto zámkov a ani nespal len aby bola v poriadku aj s dieťaťom, ale to som bol ja, nie on.

„A teraz mi porozprávaj aká som výnimočne fantastická a ako veľmi ma preto miluješ," vrátilo ma z môjho zamyslenia späť k sebe moje koťátko a jej zúbky sa mi vtlačili do svalu na krku.

Šklblo mnou pod intenzitou túžby, čo vo mne jej kusanec na mojom krku spôsobil, zavážil som sa na ňu a všetko a všetci boli ničím, keď som sa pustil do podrobného prieskumu krku mojej fialky.

„Radšej ti to ukážem." Jej odpoveďou bolo zamľaskanie a jej prsty sa vplietli do mojich vlasov.

Žádné komentáře:

Okomentovat