Som tvoj - 4.kapitola

4. kapitola

Pred piatimi rokmi

Potreboval zdrhnúť. Jeho otec bol v ráži a on mal byť jeho palebnou muníciou.

Nenávidel, keď mu to robil. Cítil sa ako atrakcia v cirkuse, ako jedna z hračiek prírody. Ktorou pravdepodobne bol.

A tak sa objavil pred dverami bytu jeho brata, dúfajúc, že ho nenechá na dlažbe a poskytne azyl, aspoň do večera, ak nie aj na prespanie. Nemohol sa tam vrátiť kým jeho noví perspektívni spoločníci neodídu z ich domu.

Dvere sa otvorili po treťom zvonení a v rozrušení, viac hranom ako skutočnom, sa sám pozval dnu.

„Brácho...“ začal, no Dan ho prerušil jeho typickým zamračením.

„Čo tu hľadáš, Tadeáš? Je piatok, nie sobota!“

Jasné, tá hlúpa otcova podmienka, či skôr povolenie, kedy sa môže stretávať so svojím bratom s ktorým bol zvyknutý byť každý boží deň.

„Ja viem, Dany. Ale potrebujem sa ukryť. Otec pozval na večeru dákych sráčov a vieš, že v tých chvíľach som ako dáke monštrum a otec sa rozbesnie. Nemám náladu znova hláskovať dáke pojebané slovo ako hydrocefalustonia alebo mi dá počítať dáku mrdlú rovnicu cez dve A4.“

Jeho brat nakrčil pravý kútik s pohľadom dospelého človeka na dieťa, čo má tendencie preháňať.

„Hydrocefalustonia? Niečo také nejestvuje, Tadeáš.“

Len pretočil očami, ako keby na tom naozaj záležalo, pointa bola v skladbe toho slova, nie vo význame.

„Hydrocefalus je choroba, keď sa v lebke zbiera mozgomiešny mok a deti vyzerajú ako prerastené mimozemšťančatká a tonia je po latinsky tlak. Takže vlastne to slovo existuje, pokojne to môže byť mozgomiešny tlak...“

„Hydrocefalus znamená v doslovnom preklade vodnatý mozog, ty mudrlant,“ posmieval sa jeho brat, neskrývajúc spokojnosť, že ho nachytal.

V skutočnosti to bolo niečo ako voda v hlave, ale to tiež nebolo dôležité.

„Detaily, ide o zložitosť toho slova... Proste potrebujem, aby si ma skryl. Najlepšie do zajtrajšieho rána. Prosím. Ani o mne nebudeš vedieť. Prisahám,“ žobral ako úplný úbožiak, ale len ten, čo zažil niečo podobné ako on, ho mohol skutočne pochopiť.

„Pozri, mám plány, okej? Nečakal som ťa...“

Až vtedy si všimol, že mal na sebe brat košeľu, viazanku a tmavé rifle.

„Na rande ideš v tomto?“ posmieval sa, ignorujúc jeho okaté vyzvanie, aby vypadol a namiesto toho sa pohol k chladničke po jedno chladené.

Dantonyho tvár skrivil vše vraviaci výraz, keď si oblízal spodnú peru a provokatívne zaťahal za svoju kravatu.

„Ženy majú naozaj rady kravaty a biele košele, krpec. Keď sa dostaneš od mastrubácie a skúsiš ženu, pochopíš.“

Tá poznámka ho vytočila. Mal už sex. Síce len dvakrát, ale mal.

„Už som mal s Viki sex...“ Snažil sa znieť otrávene a sexuznalo, ale svojho o dekádu staršieho brata proste nemohol prešťať.

„Povedal som ženu, nie tú malú žabku,“ posmieval sa, vytrhávajúc mu pivo z ruky, len aby ho mohol vrátiť späť a zatvoriť chladničku.

„Tá malá žabka má náhodou sedemnásť, a má väčšie kozy ako tá doska, čo si si naposledy doniesol domov ty.“ Chcel obrániť Viktóriu a jej ženskosť.

„Bože, naozaj som sa znížil na úroveň šestnásťročného fagana a dohadujem sa s ním?“ šomral si popod nos jeho brat, tento krát ignorujúc, keď si Tadeáš znova vytiahol pivo.

„Teraz vážne, Brum – Brum. Vypadni. Nemôžeš tu zostať. Dnes, a vlastne už nikdy, pokiaľ tu nebudem aj ja.“ Znova mu vytrhol pivo z rúk a tresol ním o linku.

„Po prvé, nevrav mi Brum – Brum, už nie som dieťa. A za druhé, prečo? Nebolo by to prvýkrát, čo by si ma tu nechal.“ Trucoval ako skutočné decko a bol si vedomí, že jeho dementný brat to obratom použije proti nemu.

„Tak za prvé,“ opakoval po ňom s posmeškom, „nechcem mať s otcom znova doťahovačky. Vieš, že keď som ťa tu skryl pred jeho nájazdom naposledy, bol som vykrstený do naozaj nepekných prívlastkov. Nepotrebujem to ešte viac dojebávať ako to už je. Musím si ho nakloniť aspoň na tak dlho kým nebudem držať v rukách diplom. A ty mi všetku moju snahu kurvíš. A po druhé, mám teraz spolubýbajúceho a neviem, či by sa mu páčilo, ak by sa tu obšmietal dáky pubertiak, keď tu bude mať priateľa.“

Tak to teda Tadeáša naozaj dostalo. Skutočný teploš v byte. Jeho zvedavosť bola vybičovaná na maximum a ten pošahanec si to musel všimnúť, lebo tvrdo pokrútil hlavou.

„Prestaň! Vidím, ako si v tom tvojom mozočku už tvoríš zoznam. Žiadne hlúpe otázky o homosexualite, Ted. Prisahám, že ťa zmlátim, ak mi Nikolas povie, že si bol debil.“

Akoby Tadeáša nepoznal. Nemohol za to. Nebolo to tak, že by hltal informácie ako špongia vodu a vedel úplne všetko. Ale ak sa ocitol v situácií alebo pri človeku, ktorý ponúkal nové poznatky bol na neudržanie. A rozhovor s buzerantom na jeho pomyslenom rebríčku nutných vedomostí bol práve teraz na prvom mieste.

Ale napriek tomu prikývol, hrajúc bratovu hru.

Ako na povel sa otvorili dvere od sprchy a z nich vyšiel úplne priemerný, ničím výnimočný muž.

Bol vysoký možno ako on sám na hlave strapaté, mokré, blonďavé hniezdo s atletickou, pestovanou, nie svalnatou postavou.

Sám nevedel, prečo bol tak jeho obyčajnosťou sklamaný.

„Och, ty si ešte doma. Myslel som že už budeš preč,“ zašomral, tiež úplne normálnym, mužským, hlbokým hlasom a utiahol si osušku trošku vyššie na bokoch.

To Tadeáša prinútilo sa uškrnúť. To gesto bolo tak nepatričné pre niekoho jeho orientácie. Akoby sa bál, že bude snáď znásilnený on.

No tá neposlušná osuška aj tak klesla znova príliš nízko, odhaľujúc viac hrotu z trojuholníku a svetlé na krátko zastrihnuté chĺpky.

Nespokojne si odfrkol a znova sa snažil osušku dostať späť na miesto, otáčajúc sa konečne k Tadeášovi.

„Ty musíš byť jeho malý brat, že? Veľa som o tebe počul.“ Natiahol k nemu jednu ruku, zatiaľ čo si druhou stále zvieral uteráčik na bedrách.

„Hej, asi hej...“ Na jazyku ho šteklila poznámka, že on o ňom do teraz nemal ani poňatia, no to si odpustil a len prijal jeho ruku.

Silný, pevný, stisk. Ako môže byť gay? Nemali by byť teploši upišťaní, prehnane gestikulujúci, afektovaní a slizkí?

„Tadeáš? Pravda?“ skúšal, aj keď si boli obaja vedomí faktu, že to meno pozná.

„A ty si Nik, že?“ ponúkol tiež otrepanú otázku na potvrdenie mena nového nájomníka.

„Pozri, Tadeáš, vážne už musíme, okej? Meškám kvôli tebe na rande a isto tu nechceš robiť tretie koleso na voze. Poď, hodím ťa domov,“ naliehal brat ako otravný, letný hmyz.

Nemohol sa vrátiť domov. Hodil rýchly pohľad na Nikolasa. V očiach musel mať vpísané zúfalstvo, lebo sa zastavil na pól ceste k otočeniu sa do svojej izby a znova bratom venoval pozornosť.

„Prosím, Nikolas, ja viem, že čakáš... že máš tiež rande. Ale nemohol by som zostať? Zatvoril by som sa v bratovej izbe a ani by som nemukol. Prisahám. Dám si do uši hudbu, aby ste mali väčšie súkromie.“ Tak hlboko klesol.

 Ale nedokázal sa cítiť zle. Urobil by čokoľvek, aby sa dnes nemusel vrátiť domov.

„V pohode. Zostaň si. Rande nie je. Vlastne, už ani nemám s kým to rande mať, nakoniec je to na nič chodiť s niekým, kto stojí uprostred mostu a nevie sa rozhodnúť, ktorý breh sa mu páči viac...“

„Počkaj, ty a Rudo ste sa...“ Skočil mu do reči brat a vyzeral šokovaný až to Tadeáša začalo zaujímať rovnako, ako osamelú ženskú mexická telenovela.

Nikolas ho iba odmávol, zatínajúc čeľusť v snahe neprejaviť bolesť. Ako mohol byť na chlapov? Veď sa správal úplne normálne. Vždy si myslel, že sú zženštilí nechuťáci.

„No, zrejme pre nás tri roky neznamenali to isté. A asi mal svoju spolužiačku radšej ako mňa, po dvoch mesiacoch čo ju poznal,“ vrčal v snahe o odmeranosť.

„Kurva, brácho, to je na nič. Počuj. Mohol by som zrušiť tú malú čubku a dali by sme si vypáčaciu rally.“

Tadeáš netušil, čo je to vypáčacia rally, ale zrejme to bolo ich vyjadrenie pre porozchodové zliatie sa do kómy.

„Neblázni, Dan. Som okej. Bež a uži si s tou malou stíhačkou večer. Ja si dám dáke tvoje pivo, pozriem sa na politológiu, mám tam ešte resty... ale myslím, že v sobotu, keď mi to naozaj dôjde bude tvoja pomoc pri dostaní môjho opitého zadku domov naozaj nutná. Teraz bež a uži si voľno, kým ťa nepohltím povinnosťami najlepšieho priateľa,“ nútil ho Nikolas pokojným hlasom.

„Á... seriem na to. Ted, dones pivá z chladničky. Nakoľko si decko, nemôžem ťa vziať piť von. Ale beda ti, ak tvojmu fotrovi vysypeš, že si sa s nami zdrúzgal a on ma zabije. Bude zo mňa kurevsky zúrivý poltergeist. Prisahám, že hej.“

Snažil sa, naozaj veľmi, skryť výraz totálnej eufórie, ale nebol vôbec úspešný a tak sa rýchlo zvrtol na päte a k pivám pridal dáke čipsy.

Netrvalo dlho a pivá boli preč a na stole ich vystriedala vodka.

 Nemal páru koľko toho už vypili, ale zrazu bolo všetko smiešne. Brat mal cez jeho ramená celý čas prehodenú ruku a asi stokrát mu povedal, že aj keď je k nemu odporný, má ho v skutočnosti rád a len si na ňom vybíja frustrácie a svoje hovná.

Bol to najlepší večer aký kedy zažil za posledné roky v spoločnosti svojho hrdinu z detstva.

Vedel, že si to priznanie Dan nebude ráno pamätať, ale on naozaj dúfal, že na rozdiel od neho si zapamätá každé slovo. Chcel veriť, že ho brat má stále rád. Aj napriek alkoholu, ktorý z každého robí vyznávača citov.

„Potrebujeme zajesť. Mladý je mimo,“ počul mrmlanie nového parťáka.

S opitým úškľabkom po ňom hodil nedojedenú, pivovú tyčinku, ktorá v jeho rukách zostala po malej kóme, ktorú prekonal a už ju viac nemal odvahu jesť zo strachu, že obgrcia celý byt.

„Pizzta?“ navrhol Dan, vstávajúc z gauča, aby vzal telefón.

„Bráško, jemu je pizda fakt na nič...“ rozrehotal sa, padajúc z kresla. Nemal však dosť síl vstať a tak zostal ako chrúst na chrbte.

Nik sa k nemu pridal, tiež sa rozvaľujúc na podlahe v bolestnom záchvate smiechu.

 „Ja myslím, že mi ponúkal pizzu, vieš?“ Dusil sa vzduchom, šťuchajúc do Tadeáša lakťom.

Dan sa na nich zamračil, spúšťajúc sa na kolená, aby sa k nim pridal na podlahovej seanse.

„Jop. Povedal som pit...zza nie pizda.“

To Tadeáša prinútilo k ešte väčšiemu záchvatu smiechu. „Pizza. Pitzza znie s tvojou ožratou hubou naozaj ako pizda.“

 „Ticho, už volá... m... och, ahoj, počuj, hmm... môj kam-rát sa roz-šiel s priateľom a potrebujeme veľkú pizdu.“ Obaja vybuchli do smiechu až si musel Tadeáš skrížiť nohy a Nikolas ho tresol po kolene, aby si uvedomil čo povedal.

„Vtip? Zlatkó. Ja viem, kam volám. Áno, viem, že nevoláme do kurvi-nca. Chceme šesku z vaš-j ponuky.... áno, povedal som. Veď vravím, šestkuuu...“

Chvíľu sa Ted naozaj obával, že umrie na puknutie bránice. Jeho brat bol naozaj vtipný keď bol na šrot.

„To bola ale zasraná hus,“ ošomral nakoniec, po nadiktovaní adresy a hodení telefónu späť na stolík.

„Bro, povedal si, že chceš veľkú pizdu pre svojho teplého kamoša,“ pripomenul mu Nik a venoval Tadeášovi jeden tichý chichot.

„Možno by ti po ochutnaní pička zachutila. Naozaj, nič nie je lepšie ako šťanatá buchta. Pekná, baculatá, mäkučká...“ Nechal sa uniesť mysliac na Viki.

Mala tú najkrajšiu buchtičku. Nie len pre to, že bola jediná, ktorú kedy naozaj mohol držať a cítiť. Videl pár videí pre dospelých a tak mohol hodnotiť.

„... hej, nieže nám tu stvrdneš, zelenáč,“ posmieval sa mu brat, kopúc do jeho lýtka.

Nikolas sa uškrnul než sa k nemu pretočil na bok, aby mu mohol vidieť do tváre.

„Ver mi, skúsil som. Nie je na svete gay, čo by neskúsil byť normálny.“ Nad posledným slovom mohol cítiť pomyselné úvodzovky a bol pripravený chopiť sa svojej šance.

Nikolas mu sám nahral k začatiu témy. Nebude to akoby otravoval nevhodnými otázkami.

„Takže si bol aj s dievčatami?“ Neodolal, sledujúc mračenie tvoriace sa na bratovej tvári.

„Hm. Bol som úplne normálny chalan. Teda, nebol som, ale dlho som si myslel, že som. Dokonca som mal priateľky a naozaj netušil, že som na chalanov. Aj keď, sex bol vždy viac utrpením ako pôžitkom. Trval dlho a bol vyčerpávajúci, pre obe strany.“ Mykol plecom a natiahol sa po fľaši, aby si dolial do pohárika. A nakoniec naliala aj bratom, podávajúc im ich plné štamperlíky.

„Kedy si prišiel na to, že si gay?“ oblízal si pery zrazu úplne triezvy aj napriek ďalšej várke pekelnej vody, čo si nechal stiecť dole hrdlom.

On sa zasmial, vracajúc svoje telo na zem a skryl tvár do dlaní iba na krátku chvíľu. Nakoniec si zotrel slzy bujarého smiechu z vonkajších kútikov očí a znova sa pozrel na Teda a potom na jeho brata.

„Je to dlhý príbeh, skúsim ho skrátiť. Takže...

Mal som priateľku, vždy som však vedel, že nie som celkom normálny. Oči v šatni mi zakaždým zbehli k spolužiakom a zatiaľ čo oni v trinástich začali rozprávať o spolužiačkach, ja som sledoval ich a porovnával ich telá s tým svojim.

Bol som vo futbalom tíme. Ako každý chalan... a hral som aj na strednej. Otec si dlho myslel, že pôjdem na športový gympel a budem skutočný futbalista. No, v každom prípade, mal som sedemnásť a moja vtedajšia priateľka chodila na každý zápas a po každom zápase sme oslavovali alebo smútili pri prehre v mojej posteli. No... a potom raz sme hrali proti chalanom z blízkeho mesta a v tíme bol chalan...

Jasné, že tam bol, že? Bol to mužský futbalový tím...

Teda... a on... Nedokázal som z neho odtrhnúť oči. Liezlo mi to na nervy. Naozaj. Cítil som sa fakt divne.

Po zápase som si zaliezol medzi poslednými do sprchy, lebo moja priateľka vždy vybehla ako stíhačka úplne rozpálená z hry. Kým som sa dostal k mydleniu väčšina chalanov bola preč.

Hm... no... nakoniec prišiel ten chalan tiež. Postavil sa iba o jednu sprchu ďalej a začal sa umývať. Vážne, proste si len zmýval pot a prach a ja som tam stuhlo stál a sledoval ho. Bol starší a jeho telo bolo naozaj svalnaté, nie tak ako to moje, skôr ako to tvoje.“ Kývol na Tadeáša, ktorý sebou trhol. Nachvíľu spájajúc pohľad s tým Nikovým.

„... a ja som sa pristihol ako sledujem jeho prekliate ruky, keď si umýval rozkrok. Vyletel som z tej sprchy ako namydlený blesk, červený v tvári tak veľmi, že som cítil akoby som horel. Chcelo sa mi plakať preto, čo pohľad na neho so mnou urobil. Nerozumel som tomu, nikdy sa mi to nestalo. Trávil som v sprchách s chalanmi z týmu a zo školy omnoho dlhší čas a potom tam je zrazu on a ja som tvrdý ako nikdy... bolo mi zle. Myslím, že ak by ma nečakala rodina a priateľka pred tribúnami, vyvrátim zo seba črevá z napätia a zauzleného žalúdka, čo mi zostal po pohľade na jeho telo.“ Znova sa zasmial, nalievajúc si s bezstarostným výrazom a hodil do seba pálenku než znova začal.

„V ten večer som sa urobil tak dobre, že som sa triasol zimnicou a moje dievča sa smialo ako pominuté, opakujúc, že vystrekla. Nerozumel som jej, čo to melie kým nevstala a na plachte mi nenechala fľak. Z toho mi bolo ešte horšie, keď som si uvedomil, že som jej dal ten najlepší orgazmus aký pravdepodobne v živote zažije pri myšlienkach na toho chalana. V tedy som pochopil, že asi nebudem úplne okej. Ale odmietal som to spracovať. Kto by sa dokázal preprogramovať za jeden deň z heteráka na totálnu buznu?

Vtipné na tom všetkom je, že po tom, čo musela na prázdniny odísť s rodičmi na dva týždne k starým rodičom sa všetko akosi vyriešilo. Ten chalan sa stále vracal, na každý môj zápas dokonca aj tie mimo naše mesto. A tak akosi si stále našiel spôsob prehodiť so mnou pár viet, predtým, než sa na mňa vrhla ona. Keď odišla bolo to oslobodzujúce. Chcel som s ním tráviť čas. Chcel som zistiť, čo je na ňom tak iné, že mi pobláznil zmysly.“ Znova sa zasnene usmial, povzdychávajúc si nad spomienkou.

„Skončil v mojej posteli. Skúsený, učiaci ma to, čo on už vedel dávno. A ona nás po pár týždňoch nachytala pri tom, ako ho šukám na misionára zatiaľ čo mi on vyznáva lásku. A vo mne nebol ani kúsok, ktorý by chcel utekať za ňou a udržať si ju. Len som chcel, aby sa On necítil zle. Všetko bolo zrazu len a len o ňom. A to bol bod, keď som si uvedomil, že je čas prestať predstierať a prijať kto som.“ Ukončil to ďalším naliatím panákov s jemným úsmevom.

Dan nijak nereagoval na jeho opilecké, podľa neho "skrátené" priznanie. Typoval, že už to buď počul alebo ho to vonkoncom nezaujímalo. No Ted bol ako primrznutý.

V jeho hlave sa rojilo milión ďalších otázok. Viac chúlostivých, zabŕdavých a nebol si istý, či už neprekračovali hranicu.

„Ako to vzali tvoji rodičia?“ Dokázal zo seba dostať po chvíľke ticha očakávanú otázku, aj keď tá ho zaujímala najmenej.

„No, nakoľko moja, už v tej chvíli, bývala vystrojila cirkus a nadala mi do teplošov boli do toho doslova hodení. Ale inak v pohode. Matka bola vždy otvorená a otec, ten aj ak mal problémy, zmieril sa s tým. Nemal príliš na výber.“

Zvonček zazvonil a Dantony doslova vyletel zo zeme, kde po celý čas mlčky prebodával Tadeáša pohľadom.

„Pizza!" vykríkol, tvrdo dorážajúc do Tedovho boku špičkou nohy.

Iba sa na neho uškrnul. Nikolas bol predsa nad vecou. Celý čas sa škeril a dokonca sa rehotal, keď to rozprával. To iba on mal stále problémy spracovávať minulosť.

„Takže teraz si už vyrovnaný s tým, že si na chlapov...“

„ Ak človek nemá na výber, je jedno, čo naozaj chce. To kým som nezmením. Ale ak mám byť k tebe úprimný, občas zatúžim byť normálnym mužom. Žiadny z homosexuálov ti nepovie pravdu. Budú tvrdiť, že sú s tým vyrovnaní. Len aby homofóbi držali huby, klamú seba, aby sa necítili malí a stratení. Ale nik do toho nepadne s rovnými nohami zmierený. V každom je popieranie, každý bojuje, každý prehrá. A každý si aspoň raz zaželá byť ako ostatní. Vidieť v žene Venušu. Túžiť po nej a byť schopný ju milovať. Všetci sme mierni homofóbi, je to tak vštepené do každého z nás, že zistenie, že si jedným z nich je nepriateľné až urážajúce. Potom záleží len od osobnosti človeka, ako dlho zvládne popierať kým je... Prijať a zmieriť sa nejdú vždy ruka v ruke...“

„Dostali sme aj kolu zdarma, chalani!“ kričal brat z chodby trošku sa tackajúc naspäť k nim.

„Prepáč, nechcel som byť vtieravý. A pokaziť ti už tak na nič večer.“ Sklonil hlavu, cítiac sa na hovno pre Nikovu zničenú náladu.

„Ale čo si. Mám rád pekných mužov, čo na tom? Nie som vrah. Pýtal si sa a ja som ti odpovedal, už je to dávno za mnou. Sú to iba okamihy, keď mi dáky blbec vynadá do buzien. Ale tých je už dnes naozaj málo..." Vyskočil na nohy, otáčajúc sa od Tadeáša nechávajúc ho tam akoby tam nebol.

„Daj sem tú pizdu a nežer sám. Vidím, jak si skladanie na taniere nechal tak a krčíš sa tam ako Glum s Milášikom!“ zrúkol so smiechom na Danteho, ktorý sa zakuckal, venujúc hladujúcim hraný, tupý výraz.

Nasledoval Nikov zadok do kuchyne, aby si ukradol kúsok, kým im to jeho brat všetko nezožerie a k téme homosexuality sa už nevrátili. Zatiaľ. Mal ešte veľa otázok, na ktoré bol odhodlaný získať odpovede.

Ale ako zistil časom, triezvy Nik nie je tak otvorený a zdieľavý a jeho odpovede sú stručné, neosobné. Znejúce ako špecifiká z učebnice. Nie ako tá krátka poviedka pripomínajúca chabý pokus o novinársky typ životopisu.

Ale aj tak si ho obľúbil. Po tom večere sa stal jednou z jeho obľúbených spoločností v samote a pri útekoch z domu bol vyhľadávaný častejšie ako brat...