pátek 6. ledna 2017

Som tvoj - 5.kapitola





















5.kapitola

Opieral sa o linku s dokonalým výhľadom na obývačku, kde jeho, už viac než trošku pripitý, brat predvádzal finálny tanček z Dirty Dancing  so svojou priateľkou.

Bolo vtipné sledovať jeho opilecké hladkanie jej podpazušia a motanie nôh, div si ich nezauzlil.
Na jeho prekvapenie, sa aj budúce krysy vedeli pekne odviazať. Alkohol tiekol potokom. Všade znel bujarý smiech a panie - budúce právničky boli v nevhodne krátkych róbach, ktoré viac odkrývali ako zakrývali. A budúci právnici okato slintali a flirtovali s nimi.

Naozaj by chcel vidieť tie ich tváre, keď si ráno spomenú, ako sa po sebe plazili v opitej chvíľke túlivosti a budú spolu musieť vydržať ešte celé roky ako študenti a potom možno kolegovia.

Odpil si zo svojho piva, zvažujúc svoje zapojenie do ruchu  bratových  a Nikolasových spolužiakov.

Nebolo to tak, že by bol dáky trtko, držiaci sa bokom, to by určite pozvanie, čo od Nika dostal, odmietol. No takto, pekne stranou, mal pokoj a mohol sledovať dianie. Nikdy nebol lev parketu a to sa nezmení.

Jeho pohľad zasa zastavil na bratovi, ktorý už bezostyšne pchal svoj jazyk slečne do úst a doslova mohli  všetci vidieť tie pomyselné číslice nad jeho hlavou, ktoré sa odpočítavali do času než ju vezme do svojej izby a už odtiaľ do rána nevylezú.

Nebolo by to prvýkrát, čo by to tí dvaja nenásytní zvrhlíci urobili.

Ale to nebol jediný dôvod, prečo sa držal ďalej.  Niečo sa s ním dialo a on radšej trávil čas sledovaním hlavne jeho. Ako dáky pošahaný stalker. Od rozchodu nebol s  nikým.  Vedel to. Trávil v tom byte omnoho viac času ako len povolené soboty. Vlastne by si tam mohol pokojne vybaviť prechodný pobyt. Takže vedel o každom jeho kroku. Koľkokrát bol za deň šťať a  čo mal na obed či večeru.

 Od ich prvého stretnutia ubehlo už takmer sedem mesiacov a on  iba málokedy išiel domov hneď po škole. Často sa vrátil k rodičom iba preto, že sa musel osprchovať a dostať na seba ráno čisté veci.
Stal sa jeho najlepším priateľom zatiaľ, čo s bratom šlo všetko do kelu. Nevedel, prečo sa stal brat tak odporným. Vždy bol hnusný, ale čo sa dozvedel, že bol výsledkom znásilnenia  bolo to len horšie a horšie. Akoby snáď za to mohol Tadeáš a musel si odsrať jeho depresia z prvej línie.

Nebyť Nikolasa a jeho priateľstva, ktoré ich troch držalo ako tak po kope, už by sa na Dana dávno vykašľal. Všetci majú hranice a v istom okamihu  ich prestane baviť byť rohožkou. A on bol od toho už iba malý krôčik.

Pohľadom vyhľadal ústrednú postavu svojich myšlienok a zotrval na ňom dlhšie. Spomínal si na Nikove reči o tom ako sledoval toho svojho uvedomiteľa.

A premýšľal, či náhodou Nik nebude tým jeho.
Stál na druhom konci s pivom v ruke a o niečom diskutoval so svojim spolužiakom.  Ten blbec niečo povedal a rozosmial ho, čo Nikolasa prinútilo vyprsknúť trochu piva a zaprieť sa o rameno toho rozosmievača.

Zaujímalo by ho, čo mu povedal. Prečo sa ho dotýka a prečo sa zrazu smiali ešte viac.

Jeho žalúdok sa nepríjemne skrútil pri predstave, že by mal ten chalan o neho naozaj záujem. Že by možno toto bolo ich rande, že skončí v jeho posteli, že ho tu bude vídať a bude sa Nikiho neustále dotýkať a budú si prejavovať nežnosti pred ním.
Naozaj zastrašujúce však bolo zistenie, že to nebol homofób, ktorému sa hnusí predstava pohľadu na dvoch maznajúcich sa mužov, ale prasprostá žiarlivosť.

Vadil mu, lebo bol hrozbou. Zaberal jeho miesto. To on doteraz Nikolasa rozosmieval, on sa ho dotýkal, pri záchvatoch smiešok, a on mal výlučné právo tráviť s ním čas.

Bol to jeho kamarát. Ak sa objaví dáky hlúpy teploš, z ktorého sa vyrysuje perspektívny partner, bude Ted odsunutý na vedľajšiu koľaj a už s ním nebude mať čas tráviť každú voľnú chvíľu. Možno  ho už ledva pozdraví, pre zaneprázdnenosť. Možno, že nebude viac vedieť  nájsť dôvod prečo chodiť do ich bytu a on stratí jeho aj posledné spojenie s bratom. Lebo len vďaka Nikolasovi, mal stále kto otvoriť dvere. Jeho bratovi by bolo jedno ak by sa neukázal už nikdy.


Zamračene ich sledoval aj keď sa už nedotýkali.

 Hľadal signály lovu, ale nakoľko nikdy nevidel buzny v akcií získať a ošukať, len ťažko mohol spracovať získané indície.

Musel ho naozaj hypnotizovať pohľadom, lebo sa otočil a spojil ich pohľady s jemným úsmevom na perách, zatiaľ čo Tadeáš sa iba uškrnul, tiež kŕčovito zdvíhajúc fľašu k pozdravu.

Odvrátil od neho hlavu prvý, aby získal trápny a detinský pocit prevahy a snažil sa zamerať na niečo iné.

Pár ľudí tancovalo na vytvorenom tanečnom parkete. Jeho brat bol preč, zrejme už pracoval na svojej novej priateľke... Žalúzie... boli medeno-zlatej farby a chcelo by to dáke obrazy - steny sú príliš holé. Pivo bolo prehnane vychladené a oziabalo nepríjemne jeho prsty, čipsy troch druhov v miske...

Nikolas, opierajúci sa o stenu, zatiaľ, čo ten slizák s vygelovanými vlasmi dozadu, sa škeril a divoko gestikuloval, znázorňujúc niečo nedokonalou pantonímou.

Zavrčal a otočil sa radšej tvárou k linke, zamestnávajúc sa vyjedaním slaných praclíkov. Všetko bolo lepšie, ako zlyhávať v snahe nešpehovať a  neprebodávať toho drbka, s lopármi namiesto rúk, pohľadom.

Zarazil sa s ďalšou hrsťou praclíkov na pol ceste k ústam. Naozaj práve znel ako ženská, čo je ignorovaná svojím cieľom. Až ho striaslo pri tom uvedomení a znechutene pustil slané pečivo späť do košíka, vystlaného vianočnými servítkami, ktoré boli ako zlý vtip uprostred júna.

„Ahoj, mohla by som, prosím, poprosiť vodku s džúsom?“ zaštebotala pri ňom jedna z Nikolasových spolužiačok a on sa na ňu zazubil, odhaľujúc všetky zuby ako šelma, varujúca pred uhryznutím.

„Samozrejme, kráska. Ako silné to máš rada?“

„Veľmi... silné...“ oblízala si peru, putujúc  hladnými očami po jeho tele. Malá ana-kundička natiahla ruky a bez hanby prešla po jeho nahých ramenách a svaloch na bruchu  ukrytých v tielku.

„Takže, ty si Danteho brat,“ zapriadla, nápadne sa k nemu privlniavac  jej push-upkou, ktorá už na prvý pohľad neplnila svoj účel.

Ale kto bol on, aby kritizoval božie dielo? Každá žena bola krásna, len sa muž musel vedieť pozerať. To, čo nedostala do hrude dostala do zadočku. Kyprý, no pevný, široké boky a v tom overáliku obopínajúcom jej telo  mohol zazrieť sladkú podkovičku, z ktorej sa mu v ústach zbierali sliny.

Kašľať na Viktóriu a jej dajme si pauzu, kašlať na Nikolasa a jeho trápne flirtovanie s ožratým spolužiakom.

„Už to tak bude,“ usmial sa, tiež spúšťajúc svoje oči po nej, tak, aby si bola vedomá, že ju hodnotí.
Urobila presne to, čo očakával.

 Vykrútila sa do pozície, ktorá zvýraznila krivky, ktoré potrebovala ukázať a  zakryla tie, čo bolo treba utlačiť. Miloval rafinované ženy.  Vedomé si svojich predností, ktoré so svojím telom vedeli pracovať.
„Koľko, že to máš rokov?“ priadla ďalej, neustále sa dotýkajúc končekmi prstov jeho ramena.

Iba  chvíľa ho delila od  stiahnutia jej tela pod seba. Bol v podstate skoro panic a tá žena ho zabíjala.

„Má šestnásť, bude fajn, ak stiahneš pazúriky, Karolína.“ Objavil sa pri nich z nenazdajky Nikolas, odstrkávajúc z neho jej ruky.

„Šestnásť?!“ zapišťala ako myš s chvostom v pasci a Nikolas sa ani nesnažil skryť svoju spokojnosť.

„Je ešte v podstate pod zákonom, dievča.  Nechceš skončiť v base za zneužívanie maloletých, pravda?“

Taký chuj!

„V skutočnosti mám čo nevidieť sedemnásť!“ Zainteresoval sa do problematiky svojho veku aj on. Mal na to predsa právo.

No zbytočne. Jeho prvá možná jednorázovka sa odvlinla preč, ukazujúc mu tie jej pekné bochníčky, v ktorých bola, naozaj sexy spôsobom, zarezaná spodná, nohavicová časť overalu čím vyzeral jej zadoček ešte viac na spapkanie.

„Naozaj tu budeš hrať hry malého decka počítajúceho dni, len aby vyzeralo staršie?“ posmieval sa, pripomínajúc  brata v tej chvíli viac akoby sa mu páčilo.

„Naozaj si sa práve zahral na kazišuka? O čo ti ide? Čo keby si sa láskavo vrátil k  ohurovaniu svojim hyením smiechom toho vygelovaného trapka a mňa nechal tak?!“ Sotil do neho až ho prinútil cúvnuť o krok ďalej.

 „Hej, mohla by mať z toho naozaj problémy a teba som zrejme zachránil pred jednou z hnusných chorôb čo tá radodajka rozdáva,“ bránil sa Nikolas s prekríženými rukami na hrudi.

„Si trápny! Nie je to tak, že by nám okrem teba niekto venoval pozornosť. Alebo, že by som zneužitý utekal na políciu a plakal policajtovi na ramene, že ma teta prinútila vyvrcholiť!“ vybafol, pripravený odísť a nechať ho tak.

No ten homošuk ho schmatol za rameno a trhol ním, až narazil do steny medzi chladničkou a linkou, čím ich skryl pred pohľadmi všetkých v obývačke.
Jeho dych bol plytký a zrýchlený,  keď sa k nemu priblížil až mohol cítiť jeho deodorant a zvetrané pivo z jeho dychu.

„Nechcem ju okolo teba! Nechcem, aby sa ťa dotýkala a nechcem z teba cítiť ten jej odporne sladký parfum!“

Musel mať niečo s čuchovými receptormi, lebo tá kočka voňala ako pojebané nebo. Bolo to niečo medzi korením,  letom a vánkom. Bola omračujúca.

„Ja zasa nechcem, aby sa okolo teba obšmietal ten napomádovaný holobrk!“

Nikolas vyštekol do smiechu a z jeho zastrašovacieho postoja zostala len ich neprirodzená blízkosť.

„Len chce vyskúšať niečo nové. Nemal som sex takmer rok, nemôžeš ma súdiť za to, že som ochotný dať mu jeho prvý homosexuálny pokus - omyl.“ 
Odrazil sa od steny, nechávajúc Tadeáša tak.

Tento krát bol on ten, čo sa po ňom natiahol a než si stihol uvedomiť čo robí, napriahol ruku a jeho päsť len tesne minula Nikolasovú tvár.

„To si sa na mňa práve zahnal, Tadeáš?“

Nestrácal čas odpoveďou, strhol ho za jeho tmavo modré tričko, vďaka ktorému jeho oči vyzerali strieborné, a tresol ním o stenu. Presne na to isté miesto, kam ho zahnal on.

„Ty... robíš mi to schválne? Vieš, čo mi tie tvoje hlúpe reči robia, Niki? Nenávidím predstavu, že sa ho dotýkaš, že dovolíš nech sa ťa dotýka, a ty mi  ešte priznáš svoje úmysly s pokojom svätca?!“ vrčal do jeho tváre, úplne stratený v tých nechutných obrázkoch.

„No, myslím, že by si s tou svojou nechuťou mal začať pracovať, drahý priateľ. Nebudem single navždy a ak chceš byť v mojej blízkosti, budeš si musieť zvyknúť, že sa budem dotýkať mužov. Tu, doma, sa nemusím a nebudem skrývať. A ver, že to robiť rozhodne nemienim. Ani pre teba nie.“ Tváril sa ublížene, akoby mu Tadeáš vrazil do brucha oceľovou päsťou, úplne nesprávne chápajúc to, čo mu povedal. No aj tak sa snažil skryť svoje pocity za  vyrovnanosť.

 To bolo to, čo na ňom tak zbožňoval. Bol silný, vyrovnaný a nebol zbytočne emotívny.
No teraz sa rozosmial, vtláčajúc ho svojim telom viac do steny.

„Ty to nechápeš, že? V mojej hlave bol zasrane obrovský Barbar krčiaci  MOJE, pri pohľade na to, ako ho nechávaš s tebou flirtovať! Nie je mi zle z pomyslenia na dvoch mužov, je mi zle z predstavy iného muža s tebou. Nechcem, aby ťa rozosmieval, aby ťa  držal, aby si ty čo i len pomyslel na to, že ho vezmeš do svojej izby. Lebo prisahám, že tam v tej chvíli nabehnem a nechám ho ten jeho hnilý penis zožrať a  ruky, ktoré na teba položí mu napchám do zadku!“ Nevedel, kde presne sa tie slová vzali, ale plynuli z jeho úst ako voda a on ich nedokázal zastaviť.

„Tadeáš... Koľko si toho dnes vypil?“ spýtal sa znova hrajúc, skrývajúc sa.

„Nie som opitý. Mal som dve pivá a od tretieho ma prešla chuť, keď si sa po ňom začal váľať,“ kývol na chlapca, ktorý sa už bavil s niekým iným.

„Viem, o čo ti ide. Ale neuspeješ. Si brat môjho najpešieho priateľa. Si  ešte v podstate dieťa. A v neposlednom rade, si môj priateľ. Nebudem medzi nami robiť podivnosti tým, že by som ukojil tvoju zvedavosť.“

„Nie je to zvedavosť. Je to holý fakt,“ nástojil, znova ho tlačiac do steny. Bol široký vo svojich sedemnástich takže sa Nikolas naozaj ocitol uväznený medzi jeho bicepsami.

Naprázdno prehltol, sledujúc napäté svaly na jeho ramenách a postupoval nižšie na jeho hruď až k bruchu. A ten rýchly sken a hltanie jeho muskulatúry s ním narobilo omnoho viac ako okaté žranie očami čo predvádzala tá malá ana-kundička.

„Si ešte dieťa,“ zafučal bez dychu. No nepohol sa od Tadeáša ani na krok.

Tak to využil, pritisol sa na neho celou dĺžkou svojho tela, nepúšťajúc pevné držanie rúk po bokoch jeho hlavy.

„Vek v mojom prípade nehrá rolu. Vieš to lepšie ako ktokoľvek, lebo len pri tebe som sám sebou a nehrám hru hlúpeho adolescenta, aby som nebol ešte väčší čudák ako už som. Takže si si vedomí, že by som pokojne mohol byť v tvojej študijnej skupine ak by ma bral zákon, aj napriek tomu, že som od teba o osem rokov mladší.  Nikdy si so mnou nejednal ako s  deckom. Prečo teraz?  Odôvodňuješ si prečo odolať? Snažíš sa to sám sebe zakázať? Alebo sa bojíš? Sám si povedal, že si bojoval, ja som sa len poučil z tvojich chýb a nerobím to.“ Tlačil na neho.
Vedel to.

Ale Nikolas potreboval byť zlomený.

Ním.

Na rozdiel od neho vedel, že  nie je na chlapov. Jeho telo stále dokonale reagovalo na ženy. Mal rád ich mäkkosť, vôňu a hebkosť. Ale na Nikolasovi bolo niečo... Nevedel čo, no mal strach to príliš rozpitvávať.

„Dantony by ma zabil, ak by sa dozvedel, že som mu steplel brata.“ Znova zatlačil do jeho ramien a Tadeáš ho  teda pustil.

„Homosexualita nie je nákazlivá choroba, buď to v sebe máš alebo nie, Nikolas!“ zakričal za ním, keď sa jeho zhrbené ramená pohli do  izby, „nemusel by to vedieť nikto, len my dvaja...“

„Je to pedofília, Tadeáš. Si dieťa. Veď  si ešte ani poriadne nezačal randiť. Je jedno, ako veľmi by som chcel, sú tu zásady, ktoré nejde prekročiť,“ vzdychol utrápene, čo na Tadeášovej tvári vytvorilo úsmev.

Prinúti ho tie morálne zásady porušiť. Urobí pre to všetko.

Nič mu  na to nepovedal. Bol neoblomný, keď si niečo vzal do hlavy, ale to on tiež.

Nechal ho ísť. Ten hlupák sa zatvoril do izby a nevyliezol ani keď posledný člen ich „právnickej komory“ odišiel z ich bytu preč.

Skrýval sa pred ním. Čo bolo úplne zbytočné. Boli priatelia a bol spolubývajúci jeho brata. Bol súčasťou jeho každodenného života a jeho odmietaním len medzi nich vložil nepohodlie.

Ale Tedeáš nemal nikdy problémy byť vtierkou, ignorovať a tváriť sa, že tie podivnosti v ich vzťahu nie sú... Pri bratovi v tom získal neoficiálny titul.

Takže bez náhlenia o tretej ráno upratal byt. Riad nahádzal do umývačky a otvoril okná, aby sa pach chlastu, potu a dýchania vyparil.

A potom o pól piatej proste vošiel do jeho izby pripravený ho konfrontovať.

Prekvapil ho svojou čulosťou. Proste sedel na svojej posteli a iba mu venoval jeden polovičný úsmev.

„Ty si nedáš pokoj, že? Skončím pre teba v base, ak ma, samozrejme, tvoja rodina pred tým nestihne zabiť,“ frflal, vstávajúc zo svojho lôžka.

Netušil, čo chcel urobiť, ale rozhodne bol pripravený bojovať zubami-nechtami. Z tej izby ho nedostane, kým nedospejú k výsledku ktorý chce.

„Len na skúšku. Áno? Neviem, čo to je, Nikolas. Nerozumiem tomu, ale dnes som stratil šesť rokov života, pri pohľade na to, ako flirtuješ so svojim spolužiakom. Potrebujem zistiť, čo sa to medzi nami deje. Čo je na tebe tak iné, že som z teba až chorý. Potrebujem skúsiť, kam až som schopný zájsť. V predstavách je to tak ľahké, potrebujem skúsiť, či aj v skutočnosti budeš chutiť tak dobre,  či je to normálne, či som sa už úplne zbláznil, alebo som proste len človek, čo si vsugeroval homosexualitu, lebo  deň čo deň trávi s jedným gayom každú voľnú chvíľu.“

„Takže, čo? Som tvoj pokus... Či by si mohol byť na dve strany, alebo psychotest úrovne tvojej schyzofrénie? Lebo ty si môj priateľ a naozaj neviem, či mi tvoje nutkania, ktoré ti vytvára tvoj príliš zvedavý a nenásytný mozog, stoja za zničenie našej trojky.“

„Proste len pripusti, že tam je viac, že ťa priťahujem a máš ma rád. A zvyšok vyriešime za pochodu. Ja sám teraz neviem, čo s týmto. To, že ťa chcem viem iba posledných pár hodín. Takže som ešte nemal úplne čas sa s tým stotožniť. Ale od toho si tu. Ty si ten straší, skúsenejší...  Buď môj futbalista.“ Zakýval na neho obočím, čo Nikolasa rozosmialo, presne tak ako zamýšľal.

To mu dodalo odvahy. Prerušil tú mizivú  vzdialenosť a vstúpil do jeho osobného priestoru.

„Chcel by som ťa pobozkať, ale neviem ako,“ priznal sa s úškrnom a Nik sa na neho pozrel s vážnosťou dospeláka.

„Nikdy si sa pred tým nebozkával? Som tvoja prvá pusa?“ Krútil ústami, skrývajúc posmešok.

„Nikdy som nebozkával niekoho, kto by ma pri tom mohol popichať trojdňovým strniskom.“

„Skús na to ísť tak ako to cítiš. Nie je to nič nové. Postup je ako pri klasickom hete...“ Zrušil jeho pokus o sarkazmus.

Spojiť pery s tými jeho nebolo nič v porovnaní s  chvíľou, keď sa k nemu pridal. Keď vplietol prsty do Tadeášovích vlasov úplne rovnakým spôsobom ako on do Nikolasovích a keď jeho jazyk začal byť panovačný v snahe prebrať vedenie.

Musel sa usmiať cez bozk,  a keďže bol od prírody alfa, nemohol sa vzdať bez boja.

„A tu sú prektročené zásady Nikolasa Loranta. Trvalo to kratšie ako som..."

Uhryzol ho. Ten hajzel ho naozaj uhryzol!

Skončili na Nikolasovej posteli, bojujúc jazykmi o nadvládu, nevyhral ani jeden z nich a on si bol v tej chvíli istý, že toto nebolo o spoznávaní seba. Bolo to o nich.

Bozkávať muža bolo rozhodne iné. Živočíšnejšie, vrušujúcejšie, vášnivejšie a v neposlednom rade závislosť tvoriace. Nikolasove zuby a jazyk boli tým najlepším čo kedy ochutnal.

Nikolas sa nechal uniesť a jeho ruky skĺzli na Tadeášovú hruď a postupovali dole až k jeho zadku, kde sa jemné ruky dievčatka  vtlačili do Tadeášovích boxeriek presúvajúc sa dopredu.

Jeho srdce sa rozbúšilo a odtiahol sa od neho. Zarazený a zahanbený  svojou nečakanou reakciou.

„Prepáč. Moja vina. Je to už nejaký čas... Pôjdeme na to pomaly, poď sem...“ sľuboval Nikolas, nedotknutý jeho počínaním. 

 Stiahol ho späť na svoje telo a Ted sa snažil  pri bozkoch nemyslieť na to, aké by to bolo, ak by sebou netrhol.

Ale nikto nesteplie behom pár chvíľ. Dokonca ani ten, čo je myšlienke svojej homosexuality plne otvorený.