pátek 3. února 2017

Čierny vlk - 55. kapitola, epilog






A koniec drahé dámy.
Ale nebojte. Plynule pokračujeme druhou časťou.
Ospravdlňujem sa za možné chyby v posledných kapitolách. Pracovala som na nich v noci a po prvej korektúre už druhýkrát po sebe text nečítala.
Ahojte pri druhej časti s názvom "Nový začiatkok"









55.kapitola

Patrik sa postavil na nohy a vytiahol aj mňa, strkajúc si ma za chrbát.

„Ty mi nebudeš určovať čas, ktorý smiem stráviť so svojou priateľkou!" vrčal, stavajúc sa do bojovej pozície a reťaze na jeho zápästiach zašramotili.

„A co mi uděláš? Praštíš mě? No tak do toho, posluž si, chudinko. Uhoď mě, ať nemáš tak blbý pocit když ti ji naporcuji před ksichtem," smial sa, naklonil sa k Patrikovi a prstom si pýtal úder, ťukajúc na sánku.

Patrikova päsť narazila do jeho tváre a zvuk praskania sa zmiesil so spokojným smiechom.

Môj vlk cúvol objal si zápästie a zdvihol pohľad späť na Piotra.

„Bolí, že jo?" Tváril sa ľútostivo a na tvári mu hral zlý úsmev.

„Tak si to proberem vľčku, tvé schopnosti a zásluhy a že jich opravdu není hodně." Siahol po mne a keď sa Patrikove telo dalo do pohybu v snahe sa ma znova dotknúť, reťaze ho stiahli do ihličia a zeminy.

„Jo, tak vrcholem všeho je tá vaše jistota, že jste tady aby ste nás pokořili, ale víš co? Je to pitomost, mrkni na sebe. Tak kolik krát jsi skutočne své lásce pomohl z potíží a kolik krát jsi ji do nich dostal?
Ten pošahanej vlk, kterému jsi odkousl hlavu, chybělo opravdu málo a byl by si tvoji fenku ochočil.

 Pak v tom lese, nebýt té suky, je mrtvá a ty by ses stal hlavním chodem. Tak mi řekni, v čem si tak vyjímečný, když stačí trochu mízi a je  z tebe lidské nic?"

Patrikov pohľad sa uprel do mňa a v jeho očiach som videla, že v tých slovách toho magora našiel presne to, čo ten hlupák chcel a jeho ruky sa vplietli do tých krásnych mahagónových vĺn a zlomene si povzdychol.

„Tak už ti to dochází, šteně? Myslím, že je správny okamžik začít se škemrním a kurevsky se snaž, možná tě nechám ji naposled ošukat ať máš na co myslet kyž budeš v agónií skučet."

Patrik sa znova do neho pokúsil rozbehnúť, no reťaze ho potiahli a on sa znova ocitol na kolenách.

Piotrove dlane objali moju hlavu po stranách a Patrik vytreštil oči, zatiaľ čo ja som len tekala pohľadom po okolí.

„Pusť ju! Pôjdem s tebou, ja... urobím čokoľvek, môžeš sa zo mňa kŕmiť, tvoji vojaci, budem tvojou rohožkou, len ju, prosím, pusť!" Naozaj prosil a ja som sa na neho zamračila. 

Nemohol to myslieť vážne, nemohol myslieť vážne, že by pre mňa odišiel s ním.

 K čomu by to potom všetko bolo, ak by trpel on?
Odvrátil odo mňa svoj zelený pohľad a jeho telo sa zachvelo. „Odpusť mi to," šepol ihličiu a jeho dlane zovreli mokrú hlinu.

„Patrik," oslovila som ho, no on stále hľadel do tej zeme a Piotr si podupkával nohou s tvárou nacapenou na tej mojej.

„Nepozeraj tak na mňa, Em, ja urobím čokoľvek, aby si bola v poriadku. Zlyhal som v každom bode. Odpor v tvojich očiach nemôže zmeniť moje rozhodnutie." 

Jeho hlas sa chvel a vidieť Patrika zlomného mi lámalo srdce.

„Teď na to musíš něco říct drahoušku, pro efekt, možná rozpláčete i Gorkíjho a on uvolní jeden řetěz abys mohla svého milého naposled políbit," šepkal mi do líca ten zasratý magor. 

Dupla som mu na nohu a on uskočil, pustil moju hlavu a ja som sa rozbehla k Patrikovi.

Príliš neskoro mi docvaklo, že ho to naozaj nemohlo bolieť a už vôbec ma pre to nemusel púšťať a pritisnutá k Patrikovmu telu som sa na neho otočila.

 Bavil sa, na našom malom divadle, ktoré som mu dopriala. S úsmevom sa ladne pohol k nám.

Piotrova ruka ma schmatla a potiahla. Moje  vystrelili k vlasom a  ťahaním sa k jeho ruke som sa snažila uľaviť bolesti.

„Nechaj ju, kurva, povedal som ti, že  s tebou pôjdem, tak ju, kurva, nechaj tak! Toto nie je o nej, je to o mne, tak ju, prosím, nechaj!" 

„Ty prosiš? Škemráš? Teď? Teď se ti na to mužu vydrbat, je to o ní, protožes mi vzal mého anděla a já ti ukážu jaké je to, kurva, žít bez své druhé pulky. Neslíbil sem ti, že ak půjdeš se mnou ona bude žít."

„Ty vieš, že moja krv je lepšia ako ľudská, je lepšia a silnejšia, ako ktoréhokoľvek vlka ktorého väzníš. Som, kurva, Čierny vlk, nechaj to dievča ísť a ja pôjdem s tebou. Budem v tvojom vojsku, ovládam čas, dokážem vytvoriť tlakovú vlnu o sile jadrového výbuchu. Som skutočne dobrý," naliehal a ja som mala chuť kričať.

Nikdy som si nemyslela, že môže byť Patrik tak naivný. 

Toto bol Piotrov plán. Neviem ako sa dostal k Erikovi, ale nabláznil ho.  Nakoniec, keď Erik splnil svoju úlohu, nechal Patrika aby ho zabil, tak jednoduché. 

Odpútal pozornosť pomocou Erika. Patrik sa sústredil na neho a zatiaľ mal Piotr čas naplánovať náš koniec.

Srdce ma bolelo, vedela som presne čo bude nasledovať a mne to mohlo byť jedno, v tej chvíli budem mŕtva a tak už naozaj nebudem cítiť bolesť alebo strach, ale Patrik tu bude. 

Teraz som už vedela, že neskončí ako sud plný krvi.

To by Piotr neurobil, Patrik by bol zo straty toľkej krvi deň čo deň pekne mimo a nevnímal by.

 On ho nechá tak, nechá ho, aby sa pozeral na moju smrť a potom ho nechá ísť.

Z očí sa mi vykotúľali slzy, keď znova objal moju hlavu a ani som sa nebránila, nemalo to význam. Nechala som sa uniesť patetickosťou poslednej rozlúčky a usmiala sa na Patrika.

„Ľúbim ťa, hunko! Navždy..." Tak blbá prezývka, ako ma len mohla niekedy napadnúť ?

 No práve v tejto chvíli bola jedinou možnosťou, ako Patrikovi dokázať, že sa nehnevám a že ho naozaj milujem.

 Vedel ako nemám rada tieto blbé prezývky, tak som dúfala, že môj odkaz pochopí správne.

Počula som tiché odfrknutie toho skurvenca a jeho dlane šklbli mojou hlavou do boku. 

Videla som Patrika na štyroch, jeho slzy, sekundu pred tým, ako mojou chrbticou prebehlo elektrizujúce teplo.



EPILOG

Sedel za stolom v kuchyni a hral sa s prázdnou plechovkou od coly. 

Bolo otázkou času, kedy si všimnú, že znova nie je doma a on bude nútený ísť za ním a prinútiť ho balamutením a hlúposťami dostať domov. Mal toho plné zuby, všetkého.

Boli to dva mesiace, krátka doba, ale dosť dlhá, aby sa každý normálny človek aspoň pokúsil zmieriť s faktom, že nie je.

Pre neho to tiež nebolo ľahké, mal ju rád, bola sestrou, ktorú vždy chcel, keď ho starší brat šikanoval.

 No pýtal a staral sa niekto na jeho potreby a city? Bol decko, potreboval objať. No oni sa tak chovali k jeho bratovi. Ako k malomocnému, nesvojprávnemu.

Prečo ho proste nemôžu nechať tak, nech si sám uvedomí, že niet cesty späť? Že je Amy navždy preč a nezmení to ani on sám? 

Bolo mu ho ľúto, za každým, keď ho musel pod rôznymi zámienkami ťahať domov, len preto, aby v tom lese nestrávil príliš veľa času.

Prečo ho tam však nenechajú? Potreboval byť tam, tak ho tam mali nechať.

„Nie je ani vo svojej izbe," počul hlas svoje nevlastnej matky a spustil sa viac do čalúnenej stoličky.

„Tom, " hlas jeho otca mu vyhádzal vyrážky ešte aj na zadku, no dnes ho z domu nedostanú.

Potreboval byť sám a on nechcel byť znova ten, ktorý si odserie, že mal tú drzosť narušiť jeho rozhovory s nikým - v jeho chorej hlave s Amy.

„Dnes ne, pořád mne bolí prdel jak mi ji posledně nakopal," odfrkol a ako očakával, obaja tam stáli ako Bohovia pomsty a Zdena s tým veľkým bruchom naozaj vyzerala komicky.

„Je to tvoj brat, potrebuje dozor, vieš, ako to dopadá, keď vlk stratí družku. Musíme na neho dohliadnuť," upozorňovala ho, akoby ona mala v sebe vlčí gén a nie jeho otec.

Pretočil oči a na oplátku sa tiež postavil a prekrížil si ruky na prsiach. Mal dosť toho vzorného a milučkého chlapca, akým ho videli. Za posledné mesiace si toho prežil toľko, že ten bezstarostný chlapec bol už dávno minulosťou.

„Patrik není blázen, nevím, proč ho tak vidíte, ale on skutočne není blbec. Nechte ho být, vyspořáda se s tím a možná nebude ten co býval kdysi, ale nebude blázen!" Chcel odísť, do svojej izby, zamknúť sa a tváriť, že ho vôbec neserie čo sa s jeho bratom robí.

 No jeho otec ho zastavil, keď mu ruku omotal okolo ramena a prinútil ho pozrieť sa mu do očí.

„Tvoj brat je v tom prekliatom lese vysilený a potrebuje sa dostať domov. Tak prestaň!"

„Proč tedy pro nej nejdeš ty, tati? Co?"

„Mňa by neposlúchol a ty to vieš," vzdychol si zničene a Tom, aj keď nemal naozaj nervy na to, aby znova presviedčal toho muža o nutnosti dostať sa domov, nemohol tiež hľadieť na tvár svojho otca v ktorej bola bolesť, sklamanie a zúfalstvo.

Prikývol a s kľudom svätca si prisahal, že dnes to je posledný krát.


Bol, presne ako predpokladal, v lese na tom istom mieste, kde ho našli pred vyše dvoma mesiacmi. 

Vrásky mu pokrývali celú tvár a jeho čierne vlasy v sebe niesli pár strieborných prameňov. Nikdy nezašiel tak ďaleko aby sa aj v jeho vlasoch odrazila moc hrania sa s časom.

Zdvihol pohľad a zavrčal, štverajúc sa na nohy.

„Tom! Choď domov! Prestaň sliediť!" vrčal, približujúc sa k nemu a on len zaťal päste, čakal, kedy sa jeho brat dostane k nemu.

„To ty bys měl prěstat brácho, koukni se na sebe! Pro Bůh oni si myslí, že si blázen a  ty je v tom podporuješ! Je z tebe starej dedek! Já být na tvém místě tak ho hledám, roztrhám ho na kusy a jeho vnitřnosti sním! Nevrátiš ji spátky, je prič!" kričal, sácajúc do zoslabnutého tela svojho brata.

Stačilo použiť iba trochu ľudskej sily a Patrikove telo sa zosunulo na zem. Tak vysilený a slabý bol a Tom mal chuť mu naložiť. 

Po chlapovi, čo ho šikanoval a bol samé „ja som kráľ sveta“ nezostalo nič. A on by dal všetko, aby sa jeho brat vrátil.

V Patrikových očiach zaiskrilo a jeho zvráskavená tvár sa pokúsila o slabý úsmev. 

V jeho očiach zahorel oheň akým dávno neboli preplnené. Tom vedel, že spustil u Patrika plán a nebol si istý, či sa z toho má tešiť alebo má mať strach.