ČV-NZ -18. kapitola -Tomov Happy end

Ahojte, dievčence.

Berte to ako malú bonusovku. Keď som  pred rokmi písala Vlka, chcela som aj pre nášho Tomiho šťastný koniec, no nemala som inšpiráciu pre jeho vlastný príbeh. Tak som aspoň  vytvorila toto.

Dúfam, že sa vám to bude aspoň trošku páčiť a užijete si čítanie. Vaša Ivet.

                                                                       18. kapitola

Tomasov happy end

Ležal na posteli a nechal ju, aby sa k nemu natisla svojím malým zadočkom. Automaticky prehodil cez jej boky ruku a zaboril tvár do jej vlasov.

 Miloval ten pocit, keď ho šteklili, miloval ich vôňu. Doslova zbožňoval, keď ňou bola presýtená celá jeho bytosť.

Vedel, že je to zlý nápad, vedel, že je sebecké držať si ju tak blízko. Ale nemohol si pomôcť. Úplne ho zblbla a nemohol byť bez nej viac, ako bolo nutné. Snažil sa neriešiť skutočnosť, že nie je jeho spriaznená, nechcel sa tým zapodievať. Nemohol. Ničilo ho to, predstava, že by mu raz mala umrieť, tak ako umrela jeho matka... Nemohol na to myslieť.

Vedel však, že je to hlavný dôvod, prečo by ju mal nechať ísť, ak aj nikdy nestretne svoju družku, bolo mu to jedno. Len ona musela byť okej. Pri ňom jej hrozilo toľko prúserov, že to nebolo pekné.

Nemal by sa k nej tak tisnúť, mal by jej pomaly naznačiť, že sa blíži čas, kedy sa budú musieť rozísť. Nevedel, ako to spraví.

Bol presvedčený, že najúčinnejšie bude zachovať sa ako hajzel. To vždy zabralo, na každú jednu.

Ale Anna... nechcel, aby ho nenávidela, nechcel, aby jej čokoládové oči boli plné nenávisti a odporu.

Zdvihol ruku a dlhý závoj vlasov jej pomaly prehodil cez čelo postele, odhaľujúc celú zadnú stranu  labutieho krku.

Mala ten najkrajší krk, aký kedy videl. Ak by bol upír, už len pohľad na neho, by mu v ústach tvoril bolesť z potreby ochutnať ho.

Vrátil ruku späť k jej boku, no skôr, ako ju stihol položiť, jej malá ruka zovrela tú jeho a vložila si ju pod tvár ako vankúš a spokojne si zo spánku vzdychla.

 Jeho srdce sa stiahlo pod návalom citu a pritisol sa k nej ešte viac. Potreboval cítiť jemnosť jej smotanovej pokožky na každom možnom milimetri.

Otrela sa zadočkom o jeho rozkrok a on sykol túžbou. Ak by to bola ktorákoľvek iná, nechal by sa uniesť a zobudil ju a vzal si ju, no pri nej bol iný. Od chvíle, ako ju prvýkrát zbadal, ako vkročila do baru s jeho kamarátom, teraz už bývalým, vedel, že to dievča jeho svetom zatrasie tak, ako žiadna iná.

Pritisol pery na jemnú kožu na krku a nechal ich tam. Bez pohybu, so zatvorenými očami ležal a počúval jej pravidelný dych.

Túžil byť obyčajným chlapcom, obyčajným kurevníkom, ktorý by bol proste prevychovaný láskou a zostal verný dievčaťu, čo mu ukradla srdce. Tak to bývalo vo filmoch, ktoré s ňou vždy poslušne sledoval. Aj keď nikdy neprišiel na krátko, ona vedela, ako ho odmeniť.

Kašlal na celú tú hlúposť vyvolenej, spriaznenej, druhej, prekliatej, polovičky. Chcel Annu, cudzinka, ktorá možno ani neexistuje, ho nezaujímala.

Jej pery sa vtisli do jeho dlane a telo sa znova viac snažilo vtlačiť do toho jeho. Bola tak neuveriteľne sladká.

Špičkou nosa ju jemne pošteklil na krku a znova bozkal. "Miluju tě," šepol a sám bol prekvapený s akou ľahkosťou tie slová jeho pery opustili. Bolo to tak samozrejmé, ako dýchanie.

Vedel, že to bude ťažké, teraz, keď si sám pripustil city, čo ho preplnili do poslednej bunky.

 Telo jeho priateľky sa jemne zachvelo a cítil, ako sa stisk jej ruky okolo tej jeho, ktorú si pridŕžala pod lícom, upevnil.

"Opravdu?" šepla a on sa začervenal.

To, že bol pripravený priznať to sám sebe neznamenalo, že bol pripravený sa jej vyznať. Nemal v pláne sa jej stým vôbec zdôverovať, len by to skomplikovalo ich koniec.

Otočila sa na neho a jej prsia sa pritisli na jeho hruď. Zahryzol si do pery a snažil sa myslieť na iné veci a nie na to, čo to s ním robí.

"Myslel jsem, že spíš, koblížku," odpovedal nejasne a ona sa usmiala, vtískajúc mu bozk na špičku nosa.

Na perách jej pohrával ten jej úsmev malého dievčatka, ktoré dostalo zmrzlinu a oči jej žiarili šťastím. Miloval, keď bola šťastná.

"Tak, až budeš v pohodě mi to říct, když budu vzhůru, jsem tady," usmievala sa a vtisla mu bozk na pery.

 Schovala tvár do jeho hrude a on mohol cítiť jej úsmev na svojej pokožke, rovnako ako cítil jemné záchvevy zadržiavaného smiechu.

Tak on jej prišiel vtipný? Miloval ju a jej to prišlo vtipné?

"Hej, koblížku, ty se mi směješ? Tak já ti tady vyznávám lásku a ty se mi posmíváš?" Hral urazeného a chytil jej tvár do dlaní a prinútil ju, aby sa na neho pozrela.

Vysunula maznavo spodnú peru a musel sa zasmiať. Tvár mala zmačkanú v jeho dlaniach, jej veľké oči boli iba malé škáročky, ako sa jej líca tlačili do nich a s jej ohrnutou pusou to úplne zaklincovala. Zbozkával každý milimeter jej tváre a smial sa.

 Áno, mohol sa vysrať na všetky ženy sveta, jeho šašo bol svetový.

"Počkej, ale ty jsi to říkal mému krku, já jsem spala, vzpomínáš?" Zatlačila do jeho ramien a keď bol na chrbte, vyšvihla sa neho, spokojne sa uvelebujúc na jeho tele.

"A ty? Máš mě ráda, koblížku?" Snažil sa, aby to znelo uvoľnene a bezstarostne, no on sám počul, ako sa mu hlas na konci zachvel.

 Bol sračka.

 Chvel sa len pri pomyslení, že by ho dievča nemalo rado, tak ako on ju.

Zdvihla sa, dlaňami sa zaprela do jeho prsných svalov, venujúc mu jeden jemný úsmev.

"Ach, Tome, teď už můžu." Sklonila sa k nemu a nežne ho bozkala do pier.

Nerozumel tomu absolútne vôbec, no bol príliš zamestnaný jej perami a vlasmi, štekliacimi ho v tvári a jej bokmi natisnutými na tých jeho, aby bol schopný premýšľať.

Prehĺbil bozk, splietajúc prsty do jej vlasov, aby mohol prevziať bozk do svojho vedenia a pridŕžal si jej tvár tesne na svojej, aby nemala ani najmenšiu šancu sa mu vyšmyknúť.

Milovať bolo tak nádherné.

Na koniec však bol nútený bozk ukončiť, dochádzal mu dych a ona tiež lapala z posledného. Dovolil jej odtiahnuť sa a rozosmial sa. Mohol úplne dokonale vidieť svoju tvár vďaka tej jej. Opuchnuté pery a začervenané tváre. Bola sladučká.

"Mohl by sis to oholit, broučku, pícháš."

"Nech mě o tom popřemýšlet." Prešiel si dlaňou od brady až k lícu a zazubil sa na ňu.

Otravovala ho s tým neprestajne a on z toho stále vykľučkoval.

 Strnisko bolo jeho súčasťou, ak by si ho odstránil, vyzeral by ako štrnásť ročný fagan, nemohol pri tak božej holke vyzerať ako jej mladší brácha.

"Dobře." Cmukla mu bozk na pery a trošku neobratne sa posunula po jeho tele nižšie.

Zahryzol si do pery a snažil sa bolestne nezaviť, keď jej koleno nešťastne narazilo do jeho stehna a bolestivo natiahlo sval.

Položila hlavu na jeho hruď a on si úľavou vydýchol. Bola o rok staršia, ale bola niekedy skutočne ako malé dieťa.

Uhládzal jej vlasy a vnímal jej pravidelné dvíhanie hrudníka niekde na jeho bruchu.

Mala tak fantastické kozy, ich mäkkosť sa mu tisla do brucha a on predýchaval. Bolo už nad ránom, ona musela rovnako ako on do školy.

Musel sa snažiť nájsť silu, kedy od nej odrhnúť ruky, aj keď to bolo kurevsky ťažké, pri nej nikdy nemal dosť.

Jej dych sa stal pravidelným a hlbokým. Pretiahol cez nich deku ktorá bola zhrnutá niekde pri jej zadočku a rukami ďalej hladil jej jemnú kožu na chrbte.

Miloval takto zaspávať.

 Nikdy nepochopil, ako jej to mohlo byť príjemné, ale on sa rozhodne nesťažoval. Cítiť jej telo na svojom, jeho teplo a jemnosť bolo dokonalé, cítil sa ako prikrytý jemným voňavým saténom. Uvedomoval si, že je to hlúposť, ale tých jej päťdesiat kíl nemohol byť problém.

A tak ako za každým, sa nechal jej jemným hmkaním zo sna učičíkať do toho svojho.

Sedel na kraji rieky a sledoval vodu. Bolo to zvláštne. Na tom mieste nikdy nebol, netušil, ako si to jeho myseľ mohla vysnívať. To bolo ďalšie zaujímavé na tom všetkom, uvedomoval si, že je to sen.

Začul zalapanie po vzduchu a otočil sa smerom, odkiaľ zvuk úľaku prichádzal.

Stála tam s vyplašeným pohľadom a cúvala preč, pošmykujúc sa nohami pod štrkom.

Tak predsa sa to stalo, nemohol byt šťastnejší, dokonca aj keď mala strachom vypleštené oči bola to najkrajšie, čo kedy videl.

Zakňučal a pohol sa k nej, nechcel, aby sa ho bála.

"Deš, příšero!" Hodila po ňom kameň a on sa zasmial.

Bola vtipná. Divoká, presne taká, akú ju miloval.

Nejako mu nedošlo, že pre ňu to bude znieť ako zavrčanie a jediné čo získa, bude ďalší kameň, ktorým tento krát úspešne trafila jeho hlavu a on bolesťou zaskučal.

Nechal svoje telo vyrásť do ľudskej podoby a svojej životnej láske venoval jeden provokatívny úsmev.

"Tome? Co to?" Vyzerala skutočne zmätene a on k nej pomaly pristúpil, vystierajúc k nej ruku.

"Koblížku, pojď ke mně, musíme si promluvit."

"Tak to bych řekla. Před chvílí jsi byl   pes, velký jak kráva, broučku, musím bláznit," zakývala hlavou a nechala sa stiahnuť do jeho náručia.

"Ano, Aničko, ale taky jsem mužskej, co tě miluje nejvíc na světě."