ČV-NZ- 21. kapitola

21. kapitola 

Ležala som pritisnutá k jeho telu s hlavou na jeho rozložitej hrudi, vychutnávala si tú nádhernú chvíľu.

 Ani som nežmurkla od chvíle ako zaspal, skutočne som mala strach, že by mohol zmiznúť. Že som si ho vysnívala, rovnako, ako za tie roky nespočetne jeho verných kópii, ktoré sa rozplynuli spolu s nadchádzajúcim dňom, či nocou.

Nechcela som ho budiť, priznal sa mi, že toho veľa nenaspal, rozprával mi o svojej práci. Dokonca to vyzeralo, akoby ho to skutočne bavilo. Nechala som ho, aby mi o nej húževnato vykladal, aj keď som o nej vedela, vedela som o každom jeho kroku. Zostával mi už len jeden z tých, čo ohrozili jeho a moju rodinu, preto som ho strážila. Nemohlo sa mu stať nič.

Našpúlil pery a niečo zašepkal zo sna. Bolo to len akési citoslovce, ktoré som ani ja nedokázala rozlíšiť, no mňa to tak roznežnelo, že som mala na mále sa rozplakať. On ani netušil, ako veľmi som ho milovala.

Nezvládla som to a pomaly sa naklonila, spojujúc naše pery. Cítila som naše srdcia, ako sa pohli vpred a jeho ruky si ma pritiahli k sebe.

"Ahoj, pijavička," šepol ospalo s opitým úsmevom a skĺzol rukou na môj zadok.

Ach bože, on je tak hrozný.

"Ahoj, vĺčik, vyspinkaný?" štebotala som, narážajúc perami do tých jeho.

"Pripravený," prehodil s vážnosťou kňaza a prevrátil ma na chrbát.

"Si nenásytný, vieš to? Myslela by som, že po včerajšej noci budeš mať dosť minimálne na týždeň," smiala som sa a nastavila mu krk.

O takomto ráne som snívala celých päť rokov, hodlala som si užiť každú sekundu.

"Teba, prdelko, nikdy nebudem mať dosť," kýval hlavou v úžlabinke krku a ramena, rukami klesajúc dole.

"Mohol by som si požičať tvoju sprchu?" predniesol zamyslene, prechádzajúc po mojom ramene dole až ku končekom prstov. Krútilo mi to prsty na nohách a na tele mi naskákala husia koža. Bolo to presne také, ako opisovali hrdinky v knižkách, absolútne bezchybné.

Zmohla som sa len na prikývnutie a spokojne zapriadla. Nebolo šance, že by som ho nechala niekedy odo mňa odísť, už nikdy.

Vystavil mi svoj pevný, nahý zadok a poskakujúc na nohe sa snažil vtesnať do teplákov. Neodolala som a capla mu po jednej polke a on sa zatackal, vysúvajúc si ich hriešne nízko na bedrá s takmer úchylným výrazom sa na mňa obrátil.

"A je to tu, moja domina!" vyhŕkol nadšene, vracajúc sa ku mne po štyroch. Ach, bol ako šelma, chcela som byť zožratá.

"Chceš, aby som ťa potrestala?" šepla som, ťahajúc ho za vlasy k sebe.

"Na teraz postačí, ak mi pomôžeš umyť chrbát, hm? Súhlasíš?" Ťahal ma z postele za ruky. Zabalil ma do tenkej prikrývky a vyhadzujúc si ma na plece mi uštedril malý plesk na zadok.

Hravo som vypískla, keďže tá látka utlmila štípanie a uhryzla ho do svalnatej lopatky.

Tak krásne ráno.

 Napustil vaňu a spoločne sme si do nej vliezli. Chcela som si sadnúť oproti nemu, aby sme si mohli pokecať pri ranej očiste tela, no on zakýval hlavou a stiahol si ma medzi stehná.

"Nebudeš ďalej ako na mikromilimeter, rozumieme si? Potrebujem ťa mať pod drobnohľadom, aby si mi zasa nezdrhla," usmieval sa mi do krku a pohládzal vlasy medzi prstami.

"Už nikdy neujdem, budeme spolu, naveky," sľúbila som a on sa zachvel, mohla som cítiť ako jeho ruka pod vodou, ktorá zvierala môj pás, utiahla zverák a jeho nos sa zaboril do mojich vlasov, vdychujúc ich vôňu.

"Prisahaj mi to, Emília, prisahaj, že už mi to nikdy neurobíš, že ostaneš nech sa deje čokoľvek. Tých päť rokov bolo peklom," vzdychol si a chvenie jeho tela sa zintenzívnilo.

Nenávidela som sa za to, že som mu tak ubližovala, keby som to bola tušila, vrátila by som sa k nemu hneď po prebudení.

"Prisahám, že ťa budem navždy milovať, len teba, Patrik, tak ako do teraz." Otočila som sa k nemu a chytila tvár do dlaní. Odvrátil hlavu, bolo mi jasné, že sa cíti trápne preto malé skolabovanie pred chvíľou, to nebol jeho štýl drsňáka.

"Mohol by si ma, prosím, pobozkať?" Zakývala som obočím a on sa usmial, znova prechádzajúc dlaňou po mojich vlasoch.

"Hmm, ak mi dovolíš ti ich umyť, osušiť a učesať, túžil som po tom stále, no nikdy sme nemali dosť času na normálne veci, ako bolo česať ťa." Nehľadel na mňa, ale na moje vlasy, ktoré prehodil v dvoch hrubých prameňoch cez ramená a prstami ich jemne prečesával.

Prikývla som, paralyzovaná citom v jeho hlase a nehou, ktorou láskal moje vlasy. Vtisol mi krátky cudný bozk na pery a ja som sa s tichým smiechom podvolila jeho rukám, ktoré ma otáčali.

Vzal moju jemnú špongiu a pomaly mi mokril vlasy. Nechala som ho, aby sa o mňa staral a spokojne sa zaprela do operadla jeho lýtok, do ktorých ma položil a prehodil si moje dlhé vlasy cez spojené kolená. Tá poloha bola síce trošku nepraktická, ale on skutočne odmietal dopustiť, aby sme sa nedotýkali aspoň kúskom našich tiel.

Po kúpeli ma osušil, zabalil do župana a odviedol do mojej izby, kde ma posadil ma mäkký, malý koberček pri posteli a on si sadol na jej kraj, ťahajúc mi hlavu medzi jeho stehná.

Tak ako sľúbil ma česal, pramienok po pramienku, pomaly a nežne, aby ma náhodou nepoťahal a hmkal si do príjemného ticha, ktoré medzi nami panovalo.

"Keď sa ku mne presťahuješ, budeme takto začínať každé ráno, milujem sa starať o tvoje vlasy," šepol, skláňajúc sa, aby ma mohol bozkať na vrch hlavy.

Sťahovať sa? Ja sa predsa nemôžem odsťahovať.

"Patrik, ja sa ale nemôžem sťahovať!" vyhŕkla som a cítila, ako sa kefa v mojich vlasoch zasekla a potom zmizla. Ach, cítila som sa tak na nič z tejto veci. Nechcela som nám pokaziť ráno.

"Samozrejme," povedal len a znova začal s jemným rozčesávaním. Musela som mu to vysvetliť, musel pochopiť prečo.

Otočila som sa, vyťahujúc mu moju kefu z ruky a zvaľujúc ho na chrbát. Nechal sa a čakal, v jeho očiach som mohla vidieť odhodlanie nedotknúť sa ma. Jeho sánka silno zaťatá pracovala, zatiaľ čo ruky si prekrížil na prsiach.

"Hunko, no tak, prestaň sa hnevať, to nie je o nás. Chcela by som byť s tebou neustále, bývať s tebou a mať takéto každé ráno, ani si nevieš predstaviť, aké boli moje rána podobné tomu dnešnému, no zakaždým skončili mojím plačom do vankúša, lebo so svitaním si sa vrátil späť do krajiny prízrakov. To posledné, čo chcem je, aby sa to stalo znova. No nemôžem odísť, nemôžem ísť do mesta, kde som chodila do školy, kde mám priateľov, známych mojich rodičov, kde mám celé detstvo, láska, pochop, som mŕtva," vzdychla som, otierajúc pery o tie jeho.

 Ani sa nepohol, nechal ma ošetrovať jeho nadutú pusinku trucom a vo chvíli, keď ju vysunul ešte viac som sa pre seba zasmiala, herec jeden.

Pootvoril ústa a pustil ma dnu. Neváhala som ani minútku. Chuť lesného ovocia ma pohltila a ja som sa tlačila na jeho telo jazykom, skúmajúc už možno jeho mandle. Nič mi na to nepovedal, na môj hlad po jeho chuti a aj keď som si uvedomovala, že ten bozk bol ako predzvesť zjedenia, nedokázala som sa zastaviť a navrátiť mu jemnosť.

Uhryzol ma do pery a spokojne zavrčal, keď som mu to oplatila. Odtiahol sa, nakláňajúc hlavu na stranu. Vystavil mi krk a ja som videla tepnu, pulzujúcu pod jemnou pokožkou. On sa zbláznil?

Sklonila som sa k jeho krku a z jeho pier ušiel ston nedočkavosti. Pokrútila som hlavou a venovala mu jemné uhryznutie.

"No tak, aspoň trošku," zaprosil roztrasene a ja som sa v šoku odtiahla.

Túžila som po jeho krvi, ale to neznamenalo, že z neho budem piť neustále, lebo to by sme skutočne len sedeli alebo ležali a ja by som na ňom bola prisatá dvadsaťštyri hodín denne.

Odtiahla som sa, dlaňami prešla po jeho svaloch, milovala som pocit na prstoch, keď som po nich mohla putovať.

Otvoril oči a zamračene sa na mňa pozrel. "Prečo si prestala?"

"Stáva sa z teba závislák na mojich kusancoch, ty sadomaso úchylák," podpichovala som ho a on sa na mňa zamračil.

"Cítil som, že to chceš, šialené čo? Vzrušovala ma predstava, že by si bola zase v mojom tele. Nie je nič lepšie, ako keď sa mi zahryzneš do krku. To ti môžem odprisahať a keď pri tom... Ach, zlato, len na to myslím a som na infarkt."

Nesmial sa, myslel to skutočne vážne a ja som naprázdno prehltla, sledujúc oheň v jeho očiach, tak hrozne mi tie zlaté škvrnky chýbali.

"Nechcem, aby si odišiel, zostaň bývať tu! Ja skutočne nemôžem ísť, ale nechcem byť bez teba!" popotiahla som a spustila svoje telo na jeho.

"Ja zasa nemôžem bývať v jeho byte, ak by som musel zízať na jeho ksicht a tolerovať jeho zaľúbené oči na tvojom tele, ach Em, on by musel umrieť."

"Patrik, on nie je zlý, skutočne," obhajovala som Filipa a mohla na jeho tvári sledovať znechutený škleb.

Otvoril ústa, akoby mi chcel niečo povedať, no napokon si len vzdychol a s jemným úsmevom na perách prikývol.

"Verím ti, veď sa o teba postaral, kým som nebol pri tebe ja." Zdalo sa mi, že to nebolo všetko, čo chcel povedať, no skôr, ako som sa stihla spýtať, pokračoval, "skúsim si tu nájsť prácu a byt, robím v podstate pre Adama a ten by nemal robiť problémy pri odporúčaní a byt, keď sa mi podarilo nájsť ho v tom zapadákove, tu sa mi to musí podariť. A ty budeš so mnou, žiadne spolunažívanie s iným mužom. A je mi jedno ako dlho ste žili v počestnosti súrodencov, teraz je tomu vášmu hniezdočku koniec!" vyhlásil diktátorsky a jeho mimika bola tvrdá ako kameň.

Stiahla som kútiky dole, prekvapená chladom v jeho očiach a len som prikývla. Nemohla som sa mu čudovať, ja by som reagovala asi rovnako, nie, isto by som tej hlupani pokrútila krkom pri prvej možnosti.

"Súhlasím, tak, kedy to uskutočníme?" Zavŕtala som sa do jeho náručia a pretiahla cez nás prikrývku.

"Hm, aj hneď, ak mi sľúbiš, že pod tou plachtou stiahneš župan a ukážeš mi ako tvoje marhuľky dokážu poskakovať." Ach, Bože, cítila som, ako sa mi do tváre nahrnula jeho krv a odvrátila som hlavu úplne v rozpakoch.

"Nerozumiem, ako sa môžeš po včerajšej noci a našom žhavom kúpeli červenať pri tak nevinnej poznámke." Ach, nevinnej... On vedel, že tá poznámka bola všetko, len nie nevinná, bola ako teleport a ja som si mohla živo predstaviť našu noc.

"Vieš, že také reči na mňa tak pôsobia a to, že sme spolu spali neznamená, že som stratila hanblivosť, jasné? Jediný dôvod prečo nevyšilujem od rána je, že som upír a tým pádom som dokonalá, príroda sa o to postarala."

Zasmial sa, sťahujúc mi župan z ramien.

"Och, pijavička, ty si vždy bola pre mňa najdokonalejšie stvorenie, či upír alebo ľudská žena, na tom mi nezáleží. A nikdy nebude." Dvihol sa k moje hrudi a ja som bola pripravená na nával endorfínov z jeho teplých pier na mojom tele, no jeho brucho zaprotestovalo, odtiahla som sa, no on ma znova pritiahol a ja sa znova odtiahla. Hrali sme preťahovanú so smiechom plniacim moju dušu, keď zavrčal a tesnejšie ma k sebe pritisol.

"Proste ho ignoruj, on zmĺkne," hovoril o svojom žalúdku v tretej osobe a to som už skutočne nezvládla a vybuchla v hurónsky smiech.

"Je otravný, možno by sme mu mali dať čo potrebuje a on by prestal rušiť," pokračovala som v jeho nezmyselnej hre a on sa tváril že premýšľa, hryzúc si peru. Nútil ma bojovať samú so sebou, aby som neprevzala jeho pery do svojej opatery. Bol tak prekrásne krásny.

"Hm a čo také má upírka v byte, aby ulahodila hladnému vlkovi?" Skepticky nadvihol obočie a ja som pyšne vysunula bradu, špúliac hravo pery.

"Mám všetko, povedz si, vajíčka, šunku, dokonca ti môžem pripraviť steak, ak chceš. Pripravila som sa na tvoj príchod. Mám aj kávovar, ak by si chcel kávu," chválila som sa a on na mňa vyvalil svoje oči a neveriacky pokrútil hlavou.

"Skutočne nerozumiem načo tie ofuky, keď si ma vlastne celý ten čas čakala, dievčatko, ty si ako vystrihnutá z vtipov o ženách," amial sa, ťahajúc ma znova pod seba.

"Ja vlastne neviem, myslela som, že by bolo správne, ak by si mal možnosť žiť tak, ako sa má. S rodinou a malými deťmi

 a hlavne... nevedela som, či ma ľúbiš a potom v tvojom byte, keď si na mňa nakričal a sľúbil, že ma nájdeš a budem musieť byť tvoja, ach, láska, ani nevieš aký euforický záchvat si mi tým spôsobil. Kúpila som ti kávovar, lebo viem, aký si závislý na káve a chodila do potravín, aby bol doma vždy čerstvý chlieb a iné hlúposti," priznala som sa a jeho škádlivý pohľad sa zmenil na dojatý.

"Si tá najlepšia upíria priateľka všetkých čias." Obdaril ma žiarivým úsmevom a mľaskavou, takmer detskou pusou na tvár.

Rozosmiala som sa, ťahajúc ho z postele, hodila po ňom jeho veci, vkĺzla do svojich a s jemným chvením žalúdka som ho zobrala do mojej kuchyne a začala mu chystať raňajky.

Cítila som jeho pohľad na svojom chrbte a pomrvila sa, otáčajúc na neho s nožíkom v ruke.

"Čumíš, chystáš sa mi do chrbta vypáliť dieru?" obvinila som ho a sledovala dráhu kocky cibuľky, ktorá sa nedopatrením odlepila od čepele noža.

"Do chrbta? Tam som isto pohľadom ani nezavadil." Naklonil hlavu, šaškujúc kam mi celý čas civel.

"Och, kedy sa z teba stal taký, taký..."

"Taký čo? Zvrhlík?" pomohol mi a ja som horlivo prikývla.

"Myslím, že som sa už tak narodil, no po včerajšej noci sa ten hajzel vo mne na komplet prebudil." Mykol plecami s jemným žmurknutím.

"Musíš ju spomenúť v každej možnej vete a pokaziť jej nádherný význam chlipnými dvojzmyslami? Kazíš mi moje po prvé, vĺčik môj milovaný!" Tvárila som sa urazene a vrátila sa späť ku krájaniu cibule.

Počula som ho, ako sa postavil zo stoličky a pomaly prešiel ku mne, omotávajúc mi ruky okolo pása.

"Lili, nehnevaj sa, nemôžem za to, že na to musím stále myslieť, to že o našom milovaní neskladám romantické ódy neznamená, že to pre mňa neznamenalo všetko. Bolo to druhé najkrajšie v mojom živote. Ale som chlap a proste, keď tu na mňa otŕčaš tú svoju peknú ritku, nedokážem myslieť na nič iné, len na pocit, keď bola podo mnou a ja som ťa..."

"Vidíš, o tom to vravím, mal si skončiť pri časti, že to bolo to najkrajšie, ale ty si to musel pokaziť tou hlúpou časťou o mojom zadku," hromžila som a snažila sa ignorovať jeho pobavený výraz.

"Povedal som, že to bolo to druhé najkrajšie," opravil ma.

Zvažovala som na sekundu, že by som ho rezla do toho jeho jazyka. Skutočne som zabudla, aký dokázal byť tŕň v zadku.

"A čo je prvým najkrajším?" spýtala som sa, lebo som ho napriek všetkému poznala až príliš dobre a vedela, že on chce, aby som sa ho spýtala.

"Dvadsiateho štvrtého prvý dvetisícdvanásť som stretol v sne anjela a od tej chvíle mu patrí moje srdce a duša. Navždy, len jemu," šepol mi do krku a jeho pery sa jemne vtisli do pokožky.

Och, on bol tak sladký. Vedel, ako si ma udobriť. Objal ma tuhšie okolo pásu a hmkal mi do krku akúsi melódiu. Mne netrvalo dlho, aby som si ju vybavila, aj so slovami. V izbe v prehrávači som mala cédečko s tou pesničkou a opakovačku presne na ňu.

Nemyslela som, že ju budem ešte počuť od neho. Začal sa so mnou jemne pohupovať ako macko a tak som sa mu prispôsobila, smejúc sa od srdca. To posledné, čo by ma v mojom živote napadlo bolo, že budem na detskú pesničku v kuchyni tancovať telo na telo s mojím vlčím priateľom ako upírka.

"Patrik, takto ti tie raňajky nikdy nedorobím," smiala som sa ako blbka z romantických filmov, keď prekrížil naše ruky na mojom bruchu a spokojne sa zhlboka nadýchol.

"Nepotrebujem tie vajíčka, nepotrebujem teraz absolútne nič, Lili, len byť s tebou," šepkal a pravdepodobne mal znova jeden z tých svojich skratov, keď sa básnik predral na povrch a mohla som cítiť chlapca zo snov, ktorý mi básnil celú noc.

Dvere zašramotili a ja som po prvýkrát pocítila ľútosť, že sa Filip vracia.

Patrik spozornel, povolil zverák a snažil sa dostať ďalej, zakrútila som hlavou a znova ho stiahla k sebe, prekrižujúc jeho ruky na mojom bruchu s tým rozdielom, že svoje som do nich nezmotala a cibuľu hodila do panvice k slaninke, ktorá sa už pekne dopekala.

Patrik sa predsa odtiahol a prekvapil ma. Myslela by som si, že sa na mňa natisne. Ten starý Patrik by to urobil, značkoval si svoje teritórium nech sa dialo čokoľvek. Dospel, môj žiarlivec možno za tých pár rokov skutočne dozrel.

"Ahoj, Filip," usmiala som sa na neho a tvárila sa, že je všetko ok a nemusíme sa zapodievať faktom, že v našom byte je môj vlčí milenec.

"Liebe? Čo tu chce tento?" Kývol hlavou a strelil pohľadom k Patrikovi, cítila som ako jeho srdce zaťahalo za to moje a prinútilo ho k šprintu, keď ma Filip oslovil jeho prezývkou.

Zaťaté Patrikove päste neboli dobré znamenie a ja som musela zasiahnuť.

"Filip, toto je Patrik, môj, ehm..."

"Jej priateľ, druh, budúci manžel!" dopovedal Patrik a rukou zašmátral po mojom tele, aby si ma mohol pritiahnuť k sebe.

No... tak som sa mýlila, on sa nezmenil, stále by ma pravdepodobne najradšej ošťal, aby ostatní vedeli, že revír už pánička má.

Odtiahla som sa z jeho náruče a on mi venoval zamračenie, kedy jeho čierne oči ticho kričali, nech sa okamžite vrátim k nemu. Obrátila som sa k platni a radšej sa venovala vajíčkam.

"Tak, ako bolo? Vybavil si všetko?" Smerovala som otázku na Filipa a Patrik si odfrkol a šomral niečo v zmysle, že viagra je prepašovaná. Nerozumela som celkom o čom to mlel. No Filip zavrčal a posunul sa k oknu, otvárajúc ho na plno.

Potom sa stratil v obývačke a tiež som počula, otváranie okien. Nie že by sme nevetrali, ale v obývačke sme mali asi tri veľké okná, on ich otvoril všetky.

"Mein lieber Got, so ein Gestank!" vrčal.

Nerozumela som presne, prečo mu to tak vadí, v našom bare sa robili minútky, často ich sám chystal. Nikdy sa nesťažoval na smrad ľudského jedla.

"Mohla si vyvetrať! Všade tu smrdí tvoj pes a to, čo ste spolu robili, som rád že nedokážem vracať! V mojom byte, aj napriek tomu, že vieš, čo k tebe cítim?!" Jeho zúrivý šepot sa zlomil a zostalo len ublížené vydýchnutie.

Švihla som na Patrika, no netváril sa, že by ho počul, len ho sledoval až príliš sústredene.

"Prepáč, neuvedomila som si, neplánovala som to, teda, nie, no veď vieš!" Odstavila som vajíčka a vykydla ich na tanierik.

"Nebudeš sa mu predsa ospravedlňovať za noc strávenú so svojím priateľom, je to šialené. Myslel som si, že tento byt je rovnako aj tvojím," prehodil Patrik rýpavo a prevzal si tanier, vyzobkávajúc kocky slaniny.

"Nemoc sa do toho, šteňa," ohriakol Patrika a on sa narovnal, vysielajúc k Filipovi výstražné vrčanie.

"Hej kľud, jasné!" Postavila som sa medzi nich a položila ruky môjmu vlkovi na prsia, na čo sa trošku ukľudnil, no Filip zareagoval úplne opačne a z jeho hrdla sa vydralo zasyčanie.

Ach, Bože, do čoho som sa to dostala?

"Neželám si, aby sem už tento pes chodil, ak s ním chceš byť, nájdite si miesto, kde budete hrešiť, ale tu v mojom byte ho neznesiem!" Patrik položil pomaly tanier na stôl a tlačiac mi do ramien ma od seba odtiahol.

"V poriadku!" vyhŕkla som, znova sa stavajúc Patrikovi do cesty.

Vytreštil na mňa oči a sklamane zatriasol hlavou.

"Pôjdeme inam," dopovedala som a na Patrikovej tvári sa objavil úľavný výraz a venoval mi krátke žmurknutie, ťahajúc ma k sebe.

"Ale ty nemusíš, ty si tu predsa doma, Liebe!"

Bola som doma, kde bol Patrik. Nemohla som o neho prísť. "Nemôžem ho nechať odísť teraz, keď sme sa našli, prepáč, ale patrím k nemu, vieš, že to tak vždy bolo."

"A čo naše plány?" vyčítal mi a ja som si vzdychla.

"Stále na nich budeme pracovať, len budem bývať inde." Patrikov stisk zosilnela a ja som sa od neho odtiahla. Rozhodnutá proste odísť hneď teraz.

"Ale..."

"Filip, na pár dní odídem, zbalím si len základ a potom sa vrátim po zvyšok, moje číslo máš, tak ak by bol problém, stačí zavolať a ja tých hlupákov dám do laty, veď ty vieš." Nič na to nepovedal a tak som s tichým ospravedlnením, že sa idem pobaliť, odišla do svojej izby