ČV-NZ - 23.kapitola

23.kapitola

Vianočná večera, ten úsek dňa bol posledné roky mojím peklom.

 Sedieť za stolom a počúvať otcov príhovor, či modlitbu, či čo to bolo, vždy spôsobilo, že som ohluchol presne v časti, kde začal otrepanú vetu: "Taktiež si spomeňme na našich najdrahších, ktorí s nami už bohužiaľ..." a tu som prestal počúvať úplne, počuť jej meno v spojení so smrťou a skutočnosť, že sa stala drahou zosnulou ma ničilo.

A teraz sedela pri mne. V azúrovo modrých šatách s decentným okrúhlim výstrihom a jednoduchým strihom, tesne napasovanom na špičkovej postave, končiac niekde tesne nad kolenami. Vlasy mala stiahnuté do jemného, pevného uzla na temene, na perách úsmev, ktorý venovala Helen s naklonenou hlavou do boku.

Bola ako skutočná, oživená panenka, moja sladká pijavička. Tieto Vianoce boli najlepšie zo všetkých. Tvárili sme sa, že je všetko tak, ako v iných rodinách. Rozrezala jabĺčko, dozvedeli sme sa, že bude celý rok zdravá, aké prekvapenie...

Mala svoj tanier kapustnice v ktorom sa decentne lyžičkou špárala a diskutovala s Helen a Tomom, ktorý akoby sa vrátil do čias svojich dvanástich rokov a krúžil okolo nej, vyťahujúc z nej informácie o jej živote.

Odpovedala s jemným úsmevom a ignorovala pohľady môjho otca, ktorý si sem tam zavrčal, pri zmienke jej baru, kde mal prístup každý.

 Keď sa dostala k časti o prevýchove upírov, dokonca aj on spozornel. A bez zbytočných citosloviec počúval.

 Usmial som sa, stískajúc jej ruku pod stolom, bolo to na dobrej ceste, aby otec konečne uveril skutočnosti, že moja láska je stále tak krásne nevinná ako bývala.

****

"Tak a už aj náš kurevník má postaráno," smial som sa, keď sa Tom posadil oproti nám na gauč a stiahol si do náručia svoju priateľku, ktorá sa stúlila do jeho náručia do klbka a nechala sa objať jeho rukami.

"No, jo, co naděláš, jsem pod pantoflem," smial sa, uhládzajúc jej vlasy na jedno rameno, aby jej mohol vtisnúť krátky bozk na krk.

"Hej, co to? Nedělej ze mě saň! Vůbec nejsi pod pantoflem, kdyby to tak bylo, nebyl bys o víkendech furt s tím tvým kámošem a musel bys, kurňa, sedět u mé prdele!" Laškovne ho buchla po ramene, venujúc nám jedno na oko rozhorčené pokrútenie hlavou.

"To víš, koblížku, byl jsem z tebe v prdeli už v první chvíli, jak jsi se objevila s Karlem. Už tehdy jsem věděl, že budeš muset být má, i když plán byl jedna noc." Mykol plecom a žmurkol na ňu, pričom sa ona zahihúňala.

"Jo, ale jsem tak sakramensky dobrá a krásna, že jsi mě musel vidět znovu, že jo, svalovče."

Bolo trošku zvláštne sledovať ich, ako laškovne podpichujú jeden druhého a Tomov zaľúbený pohľad bol fakt šokujúci. Cítil som sa tam navyše a bojoval s nutkaním proste ich tam nechať, nech tam nerobíme nechcených divákov.

"Počkať, vy sa poznáte už dlhšie? Ako je to potom možné? Veď by si nemal byť schopný byť s inou a ty si mi vravel, že si bol pekný kvietok," čudovala sa Em. Tom len mykol plecami.

"No, známe se asi osm měsíců? Co, koblížku? Z toho spolu chodíme pět nebo tak, a já jsem od tí chvíle, jak jsem ji v tom baru zahlédl, s jinou nebyl, chtěl jsem ji, takže opravdu nevím, jestli by mi to klapalo v posteli s jinou, přestal jsem je vnímat, byl jsem na lovu a pak byla má, a když jsem se s ní chtěl rozejít, protože jsem nechtěl, aby se jí pro mé city stalo něco ošklivého, měli jsme sen, že jo, koblížku, tak jsem ji miloval, až jsem vyjebal s osudem," škeril sa spoza jej ramena, do ktorého je vtisol krátky bozk.

"Tieto pripútacie veci sú fakt sranda," prehodila Em a ja som prikývol, fascinovaný mnohotvarými možnosťami.

Všetko, čo som kedy vedel bolo, že keď sú vlk a družka pripravení majú sen, aby sa spoznali, aby sa videli. Bolo to šialené a Tom, ten si to rozdal so svojou družkou skôr, ako vlastne bola pripravená byť jeho družkou.

Ale, samozrejme, my s Em sme boli živím príkladom toho, ako naši predkovia stále nájdu cestičku.

 Upír a vlk, nemožná kombinácia. Naše puto bolo oficiálne preč, soška stratila svoj účel a my sme sa predsa milovali. Tak prečo by teda Tomova láska k Anne nemohla vytvoriť puto?

"Jo, to jsou," súhlasil Tom. "Nechtěl jsem nikdy milovat. Víš, po tom, co se stalo tátovi po matčině smrti, a pak taky bráchovi. Byli jako bez duše, byl fakt rozbitej. No, a když jsem si připustil, že je mojí láskou Anna a že ji chci, no, musím se s ní rozejít pro její dobro, snili jsme náš první sen."

 Anna sa k nemu pritisla a cmukla mu pusu na líce.

"Stejně by ses mě nezbavil, broučku," štebotala s dlaňou na jeho tvári.

"Hm, jó, to je mi jasné."

"Víte, ja mám teorii," otočila sa na nás, "bránil se citům a byl z něho Don Juan, že? Odmítal mít rád a tak prostě nechtěl vidět svou druhou půlku. Protože sny přicházejí samé od sebe, že? Když je člověk nečeká, no, zároveň se nebrání lásce, může ji mít v paži nebo tak něco. No, můj Tom nechtěl mít rád, a pak když řekl mému krku, že ho miluje, dovolil citům uvolnit se z jeho vězení a mohl snít svůj osudovej sen… se mnou." Znova ho láskyplne pohladila po tvári a on sa usmial, vtískajúc jej bozk do dlane.

Ak by som bol ženská, asi by ma to aj dojalo, už len pre minulosť môjho brata. Em si fňukla a silnejšie sa ku mne pritisla. Bola ako pri sledovaní romantických filmov a ja som sa musel zasmiať.

Romantika ju brala a ja som sa tešil na večer, keď mi bude za isto chcieť ukázať ako veľmi ma miluje. Niet nad romantiku, keď zapadne slnko a je čas spinkať.

"Je tam kus logiky," poznamenal som skôr pre seba ako pre nich, ich láska bola dokonalá a právoplatná aj s hlavnou zložkou sna.

„Ale prečo potom nemali sen aj Kika s Adamom?“  Vyhŕkla Em nútiac ma pretočiť oči.

Už som jej pred rokmi povedal, že sú dve polovice celku.

"No nevím, možná, že s tím má co dočinení fakt, že oni se znají od dětství, ne? Tak, a oba se možná milovali a ani o tom nevěděli," prehodila Anna.

"A možná sny měli, co když si jen o nich neřekli? Co? Neznám je tak dobře, teda Adama jo, ale tu Kristínu jsem viděl asi tak možná třikrát, možná měli sny, já nevím, náš sen se pak trochu zvrtl s hvězdičkou, možná že jejich sny byly přesně takové, to by se s nimi teda fakt nikde nechlubil," uvažoval Tom, objímajúc Annu, ktorá mu capla po hlave a prekrížila ruky na prsiach.

"Jo, to je jasné, to jen ty máš nutkavou potřebu všem vykládat o našem sexuálním životě."

"Jo, protože mám hezký sexuální život, koblížku, no tak nechci, abych znova vzpomněl tvé utrpení Káju, prosím," doberal si ju a ona sebou mykla.

"Proč mu už nedáš pokoj, co? Nic ti neudělal, Tome, a ty ho pořád musíš shazovat, ty jsi mu přebral holku a byl jsi hajzl, ne naopak!" vychovávala ho a ja som sa zasmial, utišujúc smiech v Eminých vlasoch.

"Okradl mě o čtyři měsíce," upozornil ju.

"Přivedl nás k sobě!" opáčila a ja som poťahal Em za ruku, toto bolo na dlho. Skutočne som nechcel byť svedkom ďalšej ich hádky, jedna stačila.

"To jo, asi máš pravdu, ale nebyl pro tebe dost, ty dračice, tak klídek, abych ti nemusel naplácat, já vím, jak ty takové praktiky miluješ."

Uvoľnil som si hrdlo, upozorňujúc na nás a postavil Em na nohy.

"No tak, kam jdete? Neviděli jsme se s Em roky, nemůžeš mi ji teď vzít," šomral, ukazujúc rukou na malú dvojmiestnu sedačku na ktorej sme sedeli.

*****

Príjemný večer sa skončil a Tom s Annou sa pobrali do svoje izby a tak sme sa aj my odpravili do mojej.

Em ma odbila, keď som rukou skĺzol po jej tele a snažil sa jej dostať šaty vyššie, posúvajúci ich po stehnách. Nespokojne som zavrčal a znova sa ich pokúsil zhrnúť. Capla ma poruke.

"Zbláznil si sa? Preboha, Patrik, sme u našich doma. Tak sa kroť."

"Ale no tak, bude to super adrenalín, uvidíš! Aj tak by si sa mala napiť. Dnes si celý deň bez krvi," upozornil som ju, bolo akosi pravidelnosťou, že sa zo mňa vždy napila pri prvom kole, nie že by ona sama chcela, ale keď zo mňa nepila viac ako jeden deň cítil som sa preplnený krvou, akoby som jej mal príliš a bolo mi nepríjemne.

"Nebudem z teba piť a nebudeme ani sexovať, nie sme puberťáci! Vydržíš bez sexu poondiatych päť dní," upozornila ma, odsúvajúc moju ruku zo svojho stehna.

"Ale musíš piť, hádam mi nechceš povedať, že budeš počas dní, čo budeme tu, chodiť na lov. Em, to ti nemôžem dovoliť, hemží sa to tu vlkmi a oni by si nedali vysvetliť, že toho týpka nezabiješ," snažil som sa jej ozrejmiť situáciu, no ona sa zasmiala, vstávajúc z postele a pomaly si spúšťala z tela šaty.

Ach, Bože, ako sa mám držať bokom celých päť dní?

Nemohla ma od seba odstrihnúť na celý týždeň. Ako to mám zvládnuť, keď bude so mnou v jednej posteli, natisnutá telo na telo? Veď ma roztrhne. Zavrčal som a ona sa zasmiala, vyťahujúc z cestovky moje tričko a pretiahla si ho cez hlavu.

"Vydržím to, päť dní nie je veľa." Šuchla sa späť do postele a skrútila sa vedľa mňa do klbka.

Rýchlo som si stiahol rifle a tričko a pritiahol ju k sebe.

"Ak budeš šalieť, povedz mi,  ja neviem, môžeme sa ísť akože prejsť, odparkujem to niekde na výjazdovke alebo v lese a nasýtiš sa, skutočne nemienim pozerať na to, ako sa trápiš a už vôbec nechcem riskovať, že sa vrhneš na niekoho z rodiny," priznal som s obavami a ona sa zamračila.

"Nikdy by som nikomu neublížila!" Odtiahla sa a otočila sa mi chrbtom.

"Ak si sýta, nikdy si nebola hladná, či smädná, či čo to vy upíri ste."

"Spi!" prikázala mi a ja som si vzdychol.

"Em, no tak, nemyslel som to tak, nehnevaj sa!"

"Samozrejme, viem o čo ti ide, viem prečo mi tak ochotne dávaš svoju krv!" vyhŕkla. Zarazil som sa, keď jej modré oči stemneli.

"Áno? Tak o čo?" spýtal som sa, sledujúc jej zúrivú tvár.

"Silou mocou chceš klamať sám seba, že som človek, že som tá istá. Dopekla, čo to bolo dnes na tej skurvenej večery? O čom to bolo ? Ja, do prdele, nejem, tak načo mi nabrali? Mohla som tam proste sedieť a rozprávať sa. Ale nie, vy všetci potrebujete navodiť pocit a klam, že som to stále ja, ale, do pekla, nie som, jasné! jediný úprimný tu je Roman. Ten sa aspoň netvári, že je všetko tak, ako pred tým. Tváril sa rovnako znechutene pri pohľade na mňa, keď som sa prehrabávala v kapustnici, ako som sa ja cítila. Nebaví ma hrať sa na niečo, čo nie som, som upír, Patrik, živím sa krvou, nechcem sa hrať na dobré dievčatko pri vianočnom stole. Nebudem z teba piť, nechcem už z teba piť a buď sa vysporiadaš s tým, že som tvrdá a chladná alebo si proste nájdi ľudské dievča, ja odmietam hrať divadlo pre teba alebo pre kohokoľvek!" Znova sa mi otočila chrbtom.

Ťažko som si povzdychol, ťahajúc ju za jej rameno k sebe. "Em, no tak, mala si mi povedať, že je ti to nepríjemné. Nemuseli sme to vôbec robiť. Tvoja matka by pochopila a nenabrala by ti. A milujem ťa takú, aká si, ak ti to urobí radosť tak dobre, nepi zo mňa, ale nechcem vedieť o tom, kedy sa chodíš kŕmiť, predstava že spôsobuješ rozkoš inému chlapovi ma núti bojovať s chuťou zabiť ho!"

"Nik necíti rozkoš, neviem ako je možné, že ty ju cítiš," odvrkla podráždene. Po tej vete som sa skutočne cítil pošahane. Bol som kurnik úchyl.

"Skutočne?" overoval som si a vôbec sa nezapodieval faktom, že mi nevadilo, že bude loviť ľudí, ale že mi skôr prekáža, že by sa to mohlo niekomu páčiť rovnako ako mne.

"Áno, napijem sa a pošlem ich domov, celé tajomstvo. Ale z vlastnej skúsenosti ti vravím, že to človeka bolí jak kurva, a teraz už spi! Som unavená," odpálkovala ma.

So smiechom som sa znova na ňu pritlačil.

"Em, ja viem, že si na mňa nahnevaná, ale nemusíš sa teda pretvarovať, obaja vieme, že nespíš, vy nepotrebujete spať." Smial som sa, znova si ju priťahujúc k sebe.

Nechala sa s jemným zívnutím sa mi stúlila do náručia a pomaly vydychovala.

Hladil som ju po vlasoch a premýšľal nad tým, čo mi povedala. Možno mala pravdu, možno som skutočne chcel udržať to ľudské dievča medzi nami. Ale stále to neznamenalo, že by som ju nemiloval, stará Em bola minulosťou a ja som skutočne miloval novú dračicu, ktorá sa nebála ničoho.

Jej pravidelný dych ma prekvapil, hlavne, keď sa naše srdcia dostali do kľudného módu.

 Odtiahol som si ju trošku od tela a stratil dych. Zavreté viečka sa jej jemne chveli, pusu mala našpúlenú, ako som si pamätal a spokojne si hmkal zo sna. Nemohol som uveriť tomu, čo som videl, z počiatku som si myslel, že mi robí prieky a trucuje. No keď som jej perami jemne prešiel po čeľustia a ona spokojne zašepkala moje meno, objímajúc mi hlavu ako plýšáka, pochopil som, že je to skutočne tak. Em naozaj spala tvrdo a rozkošne, presne tak, ako som si pamätal.