Som tvoj - 10. kapitola

10. kapitola

Bol stratený v jeho chuti. V spôsobe ako hrdelne stonal jeho meno a sile  prstov, ktorými mu ťahal  vlasy. Zatiaľ čo mu v ušiach hučala jeho vlastná búriaca sa krv.

Zmiešaná so zvukmi vášne a túžby to bola symfónia úplne pohlcujúca jeho bytosť, znemožňujúca sústredenie na čokoľvek iné.

Možno to bol dôvod, prečo nepočul ani jeden z nich, štrngotanie kľúčov v zámku, alebo otvorenie dverí, či dokonca zvuky, ktoré človek normálne pri príchode niekoho do miestnosti vníma.

Vzal ho hlbšie do úst, vediac, že to nepotrvá dlho. Nikolas prestal prijímať láskanie a jeho boky sa začali dvíhať v rýchlom tempe nútiac Teda len spevniť šiju a utiahnuť okolo neho svoje pery tesnejšie.

Nikolas frustrovane a nedočkavo zavrčal a on bol vďaka tomu v dobrej nálade. Chcel mu dopriať trochu relaxu. Skláňal sa nad knihami celé hodiny. A áno, tá jeho ješitná časť, potrebovala svoju dávku jeho pozornosti. A preto ho vzal ešte hlbšie, pridávajúc ruky hnetúce jeho pevný zadok.

„Ted, Zlato..." 

„... čo to, kurva?!" Hlas jeho brata ich vytrhol z ošiaľu vášne.

 Tadeáš mal šťastie, že mal vždy celkom dobre vyvinuté reflexy a odtiahol sa od Nikolasovho lona. Inak by dostal do pravého spánku riadnu šupu jeho kolenom.

Venoval Nikolasovi jeden pohľad plný obáv. No  ten sa staral len o natlačenie jeho obrovskej erekcie do tesných boxeriek, v ktorých vyzerala ešte masívnejšie.

Ako zúfalá, malá kurvička venoval jeden zbožný pohľad jeho telu. A na sekundu, naozaj iba na krátky okamih, nenávidel, že jeho práca vide na vnivoč a jeho prostata, zostane neuspokojená.

Iba do chvíle, než jeho brat s jeho sopránom nezaplnil byt nezmyselnými otázkami, na ktoré mal odpoveď priamo pred sebou.

„Robíš si zo mňa, kurva, srandu, ty hajzel? Môj brat? Uvedomuješ si, že je ešte decko?!" bliakal obchádzajúc gauč so zaťatými päsťami. Jednoznačne  odhodlaný napadnúť  Nika, ktorý len stál s tričkom v rukách.

Nemohol dopustiť, aby sa vyvŕšil na mužovi, pohltenom šokom.

Nakoniec, to on ho zviedol na gauči. 

„Dan!" zahriakol ho, stavajúc sa medzi nich a natiahol ruku, že ho odsotí, no jeho brat sám uskočil s nakrčenou tvárou.

„Neskús sa  ma ani dotknúť. Len Boh vie, kam si tie pojebané ruky pchal!"

Kokot!

Nikolas jeho názor zdielal, lebo si len odfrkol, no mlčal.

„To vážne, Dan? Vypustíš takúto sračku  z huby?" posmieval sa, skrývajúc sklamanie za úškľabok. Ruky však poslušne prekrížil na prsiach, aj keď časť z neho chcela jeho brata chytiť za ramená. Len tak. Aby homofób v ňom skapal.

Ignoroval ho a znova sa zameral na svojho spolubývajúceho.

„To si nemohol držať ruky preč?"

„ Snažil som sa... Dante, naozaj ma mrzí, že  sme sa skrývali a viem, že som sa mal držať preč. Ale ľúbim ho..."

Počuť Nikolasa, ako priznáva jeho bratovi, že ho miluje ho roznežnelo a on nabral odvahu. Preplietol si s ním prsty ťahajúc ho k sebe až sa ich ramená dotýkali.

„Ľúbime sa," zopakoval tiež, dúfajúc, že nepostrehol ako sa chveje.

„Fantastické. Proste úžastné. Ty si sfanatizoval môjho malého brata! Ak ti tak veľmi chýbala fajka, mal si zájsť do jedného z tých barov, kde sa schádzate. Nie tu dokurviť hlavu jemu! Jeden orál a už sa milujete. Ako z romantického filmu!" Rozhodil rukami znova sa zameriavajúc na Nikolasa.

Štval ho. Chcel mu niečo povedať, no Nikolas ho predbehol. 

 Vždy bol ten tichý a šetrný slova. No teraz sa postavil pred Dana, stále držiac ich ruky spojené.

„Nie je to jednorázová záležitosť. Nie je to potreba z nedostatku sexu. Sme spolu už skoro rok.  Milujem ho. Tadeáš je výnimočný muž.  Jeho vek je to jediné, čo ma držalo ďalej už od prvej chvíle. Ale on mal svoj rozum a ja  neľutujem jedinú sekundu od momentu ako sme sa dali do kopy. Je mi ľúto, naozaj, úprimne ma mrzí, že to bolo za tvojim chrbtom, že som ťa zradil týmto spôsobom. Ale nikdy sa ti neospravedlním za to, že ho ľúbim...“

„Rok? Zakrádate sa v mojom byte rok?! Si robíš zo mňa prdel! Nikolas! A ty? Vraj chceš so mnou tráviť viac času! Trtkať si sa chodil nechať!"

„Nebolo to len o tom. Trávili sme spolu čas. Bol mojim priateľom, keď si sa na mňa ty vyjebal. Lebo si bol príliš zabraný v seba trýzni a nenávidení mňa."

„Och, aké dojemné. Ešte ťa budem ľutovť, hej?  Nakoniec to bude moja vina! Som zvedavý, ako budeš vysvetľovať svojmu otcovi, že si skurvená teplá sračka. Neskutočne si užijem jeho výraz, keď mu toto poviem. Ha! Jeho dokonalý synček.  S jeho čistou krvou a dokonalým mozgom..." smial sa tak veľmi, že nebol schopný dokončiť vetu.

Obrátil sa znova ku dverám, vyberajúc mobil z vrecka.

„Máš týždeň... dva, aby si vypadol z môjho bytu, Nikolas," prehodil cez rameno prikladajúc si telefón k uchu.

„Hej, Sam. Musím sa s tebou stretnúť niečo som zistil a nebude sa ti to páčiť..." Ani sa nesnažil skryť spokojný smiech.

„Dan, nevrav mu to, prosím. Chcem im to povedať ja."

Ten zmrd ho ignoroval, iba mu vystrel prostredník a ďalej sa venoval telefonátu, vraviac niečo o tom, že to nie je nič, čo by sa dalo povedať cez telefón.

„Dantony, ak nie kôli nášmu priateľstvu, tak pre tvojho brata ťa prosím, nechaj nech im to povie Ted,“ zaprosil Nikolas, orodujúc za neho aj napriek tomu, že si zaslúžil viac ko byť špinavým tajomstvom adolescenta, hambiaceho sa  za vzťah s mužom.

Vedel, že Nik mohol kedykoľvek ukončiť  tú šarádu a nájsť si muža, čo by ho neskrýval.  Možno by to bolo nakoniec to nejlepšie.

„Ty už nemáš právo ma o čokoľvek žiadať. Sústreď sa na nájdenie si niečoho iného a vypratanie tej pomrdanej izby.“

****

Sedeli na gauči, nevedel koľko času prešlo. Ale stále ho Nikolas držal za ruku a zaryte mlčal.

Cítil sa zle preto, že tak strašne prežíval ich odhalenie.  Že sa tak  obával.  Bol  si vedomý, že mu tým ubližuje, aj keď nič nepovedal. Ale aj napriek tomu, že to vedel, že mu nechcel ubližovať, nevedel proti nevoľnosti z úzkosti bojovať.

Jeho otec bol despota. Homofób, rasista, obmedzenec.  Nepochopí to. 

Zničí to krásne čo s Nikolasom mali. A on nebol pripravený o neho prísť. Teraz a vlastne nikdy.

„Bude to okej. Uvidíš, Ted. Je mi ľúto, že som ťa do tejto situácie dostal."

Práve sa ospravedlňoval za lásku?

Taká nezmyselnosť.

To on to pred rokom začal a nemohol sa prinútiť ľutovať, chcieť to vziať späť. Miloval ho viac ako kohokoľvek kedy miloval. Aj keď, to bola pekná hlúposť. Nikdy nikoho skutočne nemiloval. Okrem neho. 

Nakoniec to možno nebude tak zlé. Aspoň sa už nebude musieť skrývať a obávať sa, že  by ho opustil. Ak budú  verejní, nebude mu mať Nikolas čo vyčítať, nebude ukrivdený a on s ním bude môcť tráviť toľko času, koľko sa bude dať.

Žiadne kradnutie bozkov, žiadne skrývanie sa, čakanie kedy jeho brat odíde.

„Ľúbim ťa. Budú to musieť pochopiť. Tak či tak by sme sa s tým priznali...“ snažil sa  upokojiť s nesmelým úsmevom na tvári. „Stále je to menej radikálne ako nájsť svojho syna búšiaceho do zadku inému chlapovi vo svojej detskej izbe.“

Pokus o trápny vtip pre odľahčenie sa podaril a Nikolasovú tvár ozdobil jemný úškrn.

„Som práve tak trochu homeless. Odkázaný na návrat k rodičom. Stále ti budem stáť za to riziko sociálnej odlišnosti?“

Tadeáš sa na neho zazubil zaťažujúc ho do hrude svojou váhou, nútiac ho si ľahnúť.

„Tvoji rodičia ma milujú. Len dúfam, že dosť na to, aby ma v prípade straty mojej strechy nad hlavou nechali bývať u nich s tebou v tvojej izbe, aby som v tej prekliatej posteli z teba mohol vyšukať každú sladkú spomienku na tvojho futbalistu. A kohokoľvek, koho si tam trtkal.“

Nikolas ho obdaril spŕškov slín do tváre, keď vybuchol v smiech a krútiac hlavou zo seba jeho telo odsotil.

„Ty si ale veríš. Kde berieš istotu, že ťa v nej nebudem šukať ja?“ opáčil siahajúc po leme Tadeášovho trička.

„Samozrejme som s touto možnosťou počítal a nemienim sa jej brániť, pokiaľ sa ty nebudeš brániť mne.“ Zabával sa na Nikolasovom pokuse stiahnuť ho na gauč.

„Povedz mi, Zlato. Kedy som sa ti ja len bránil?“ pokračoval v diskusií a sám sa dostal zo svojho trička.

Vzal mu ho z rúk, než skončilo na zemi a s oboma tričkami prehodenými okolo krku sa pohol do Nikovej izby.

Nechce pokúšať šťastie.   Potreboval dokončiť čo začali.

Mal zlé tušenie, že to nebude tak jednoduché. Aj napriek ich vtipkovaniu si bol istý, že Nik je si toho tiež vedomý.

***

„Povedz, že to, čo nám Dantony povedal nie je pravda!“ Privítal ho otec, keď sa o desiatej večer vkradol zadnými dverami vedúcimi na záhradu do domu.

Vplýženie sa do postele jasne nevyšlo.

„Čo ti povedal?“ hral hlúpeho, aby oddialil priznanie.

Jeho otec bol rozzúrený a on bol naopak úplne utlmený viac násobným orgazmom.  Chcel posteľ. Akútne.

„Že si pojebaný buzerant! Že ťa pristihol s kokotom iného chlapa v ústach!“

Brat sa s tým naozaj nepiplal. Všetko pekne do detailu...

„Nie som buzerant,“ začal opatrne,  stále sa nenápadne posúvajúc k svojej izbe.

Ešte mal vlhké vlasy po sprche a chcel si ich vyváľať na vankúši, aby voňal ako Nikolas.

Jeho otcovi viditeľne odľahlo a on sa uškrnul pri predstave, ako mu sekundu znovunadobudnutého pokoja zruší zvyškom vyhlásenia.

„Ale mal pravdu. Som vo vzťahu s iným mužom. Milujem ho a...“

„To teda nie! Môj syn nemôže byť teploš! Vedel som, že je hlúpy nápad aby som ťa k nemu púšťal. Pokazil ťa. Bol si úplne normálny a teraz...“

„Stále som, otec! Nie je to Danteho vina. Vlastne ani nemôžeš hľadať vinu v nikom ani vo mne nie. Nevybral som si to. Stalo sa a ja s tým nezmôžem nič. Nikolas je fantastický človek a ak sa prenesieš cez všetko ostatné, zamiluješ si ho. Je inteligentný a múdry...“

Jeho otec vyzeral, že ho raní mŕtvica a tak radšej stíchol.

Vedel, že to nebude jednoduché.   Jeho otec bol obmedzenec.

„Nikolas? Zamilovať si ho? Pfff! Ukončíš to! Nebudeš mi przniť meno.  Vieš čo by to urobilo s mojim postavením, ak by ľudia zistili, že má môj syn vzťah s chlapom?“

Tadeáš zamrzol s ústami do korán. Prehĺtajúc pôvodné prosenie a vysvetlenia a na miesto toho len frustrovane zavrčal zaháňajúc otca  svojou veľkosťou do steny.

Nemohol mu len tak povedať, že to musí ukončiť iba pre jeho blbé meno. Bolo dvadsiateprvé storočie nikoho v skutočnosti nezaujíma kto s kým... Čas, keď boli homosexuáli popravovaní bol už len minulosťou dopĺňajúcou štatistiky.

„Milujem ho!“

„Je to manipulatívny pedofil!“ zaútočil jeho otec, čo ho vytočilo ešte viac.

„Keď už, tak pederastik! Aj keď medzi nami nie je dosť veľký vekový rozdiel, aby bol čo i len to.“

„Tadeáš, nehraj tu na mňa múdreho! Nechytaj za slovíčka! Vieš ako to nenávidím!“

Pretočil oči. Mudrovať to mu šlo, ale prijať, keď ho niekto opraví po tom, čo vypustí z huby totálnu blbosť to už nie.

„Nechytám ťa za nič, otec! Je to tak. Medzi pedofíliou a pederastiou je síce tenká hranica, ale stále tam je. Navyše, tá už nie je považovaná za trestnú úchylku, nakoľko zrelí muži majú obľubu v chlapcoch na hranici dospelosti.  Tí, ako vieš sú svojprávni a schopní sa pri prípadnom pokuse o znásilnenie ubrániť. Tým pádom k niečomu ako zneužívanie nemôže dôjsť. Tak prosím, ak už chceš urážať a obviňovať nazývaj veci pravými menami. Lebo nepresnosť a neinformovanosť zas nenávidím ja. Nemôžeš tu rozprávať o pedofílií. Som plnoletý...“

„Nie si. Stále máš sedemnásť. Stále do tvojich narodenín chýba takmer osem týždňov. Stále som tvojim poručníkom. Stále mám moc nad tvojim životom. A preto ti dávam na výber. Buď to s  ním skonči a vráť sa k normánosti, alebo sa postarám o to, aby ten poondený úchyl skončil v base za  zneužívanie maloletých a jeho sľubné postavenie  právnika skončí v kely.“

„Zneužívanie maloletých?  To ti nikto nezožerie. Pohlavná dospelosť je tu od pätnástich. Nič na neho nemáš, otec. Maloletý? Vážne? Myslíš, že ti niekto uverí, keď ma predostrieš ako obeť, že som ňou naozaj bol? Skôr by uverili, ak by si tvrdil, že som Nikolasa znásilni ja. Som dvakrát z neho,“ smial sa. Sklamaný otcovou debilitou.

Ako mohol najkrutejší developer vlastniaci polovicu Slovenska a rozmáhajúci svoje chápadlá aj do okolitých štátov, mať v hlave tak vymetené?

No otec ho dostal. Ako nakoniec vždy, keď sa zákerne usmial a stisol mu zadnú stranu  krku v jeho obrovských dlaniach.

„Posledná šanca, Tadeáš. Urobíme to po dobrom alebo potom uvidíš čoho som schopný. Neskurvíš mi meno. Zničím ho a teba odpracem na druhý koniec Zemegule. Až dovtedy kým sa nevyliečiš a neuvidíš aj ty, že si bol zmanipulovaný dospelým mužom, ktorý pravdepodobne vedel ako u teba vzbudiť zvedavosť a záujem. Prinútil tú tvoju šialenú hlavu túžiť po tom, okúsiť... Je to zvrátené. Proti prírode...“

Nepočúval ho. Študoval dejiny, miloval ich. Už v starom Grécku bola homosexualita  úplne normálna. Dokonca veľký bojovníci  mali sex s mladými mužmi, ktorých brali ako učňov pod svoje krýdla. Vládcovia si radi odskočili od manželiek k milencom. Umelci a filozofi mali homosexuálne vzťahy. Nik tomu v tej dobe nevenoval pozornosť.

Len tento nový svet nebol ochotný prijať to, čo tu bolo dlho ako ľudstvo samo.

Nebude sa krčiť pod otcovými vyhrážkami. Neurobil nič zlé.

Vzdorovito vystrčil bradu a zaťal ruky v päsť.

Jeho vymrdaný sklon k čistke gej-génu si mohol nechať pre vypatlancov, čo si zvolili neonacistu.

„Nie! Vyhrážaj sa koľko chceš, ale jeho nechaj na pokoji!“

Jeho otec sa k menu priblížil vydúvajúc hruď ako kohút na smetisku v snahe ho zastrašiť.

„Ak sa dozviem, že sa s ním stále ťaháš, Tadeáš nepraj si zistiť, čo bude nasledovať. Ten chlap bude preklínať chvíľu, keď si mu vkročil do života. Zničím ho a jeho úbohých rodičov pripravím o všetko. Nebude ťažké vziať im dom. Postačí, ak pripravím jeho otca o tú mizernú prácu zvárača a ich dom na ktorom je hypotéka poputuje pekne naspäť banke. Zaplatiť univerzite  menšie všimné za zbavenie sa jedného  študenta nezabrie viac času ako podpis na šeku.“

Naprázdno prehltol. Odvaha a odhodlanie ho prešli. Zostal len strach, úzkosť, bolesť a sklamanie.

„Čo chceš?“ spýtal sa nakoniec. Zlomený a premožený rodiacou sa nenávisťou.

„Odídeš so mnou preč a už nikdy ho nebudeš kontaktovať.“

Odísť preč?  Nie len od Nikolasa, ale aj rodiny a priateľov? Pár týždňov pred maturitou?

Chcel byť hrdinom, no nakoniec bol len zbabelcom. Ale niekedy je podriadenie jediná možnosť, ako ochrániť toho koho milujeme.