ČV-NZ - 29. kapitola

29.kapitola

Aj napriek upírej rýchlosti ma dokázalo prekvapiť ako rýchlo sa všetci zbehli vo Filipovom byte, pripravení a rozzúrení, akoby snáď skutočne šlo o nich samých.

Pohľad na dvadsať upírov, natesnaných v obývačke mi trošku dovolil uľaviť pľúcam a vypustiť vzduch, ktorý som držal na mieste v malých pľúcnych vačkoch.

"Bude to v pohode, zlatíčko," pristúpila ku mne Karin a jej útle ruky ma objali okolo krku.

 Bolo fajn mať tu tak blízku a až osobne známu upírku.

Trávili sme veľa času v bare aj napriek tomu, že Em už nepracovala a zastupovala ju práve Karin.

Takže náš vzťah sa dostal až takmer k súrodeneckému. Jedna veľká rodina a ja škaredé kačiatko, ktoré si osvojili.

Počúval som pozorne Filipove inštrukcie a nechal, aby mi prikazoval. Prvýkrát som nemal nutkanie mu drbnúť po tej konskej hube za to, že mi niečo nariadil. V hlave som mal úplne vymetené a chvíľkami som zabúdal, ako sa volám.

Tma pred očami a chlad zmiešaný s podivnou vlhkosťou mi nahádzali na kožu zimomriavky zakaždým, keď ma prepadli a tak som skutočne nebol súci na rozdeľovanie úloh.

Bol som pridelený k Filipovi a Sid, neprekvapilo ma to a istým spôsobom skutočne potešilo.

Sid bola... no proste najbližšia osoba zo všetkých, spriaznenosť medzi nami bola až neuveriteľná, ale to mohlo byť aj časťou vlka, ktorý v nej driemal, časť mojich predkov.

Bolo to presne tri a pól hodiny, čo sa to stalo a už teraz mohlo byť neskoro. Srdce mi znova stiahlo a bolesť zasiahla každú bunku. Zabudol som, aké nepríjemné je cítiť úzkosť a strach.

Rozišli sme sa, my smer Ostrava a ostaní všade možne.

Neprestajné vyzváňanie telefónu som sa snažil ignorovať a sústrediť sa na pachovú stopu, ktorá sa vetvila a strácala v malom potôčiku Jičínka.

"Tak už to zdvihni, lebo ti ten mobil roztrieskam o hlavu!" zavrčala Sid, odbiehajúc odo mňa do ďalšej uličky za novou pachovou stopou. Nemali sme šancu, už teraz ich bolo priveľa.

Nemal som chuť to dvíhať, vedel som presne, čo mi bude chcieť povedať a bol som presvedčený, že sa mi to páčiť nebude. Nakoniec som však spomalil, no nezastavil, nemohol som si to dovoliť.

"Tom, ja teraz skutočne nemám čas, zavolám ti potom, áno?" zavrčal som a na druhej strane bolo chvíľu ticho. No počul som ho ako s niekým niečo rozoberá.

"To mě poser, konečně, poslyš, zvedni to, když volám, kurva!" zavrčal pre zmenu on.

"Nemám práve veľa času!"

"To bych se vsadil, že ne. Kde jseš? Musím s tebou mluvit, hned!" skúšal na mňa autoritatívny tón hlasu. Nech si naserie aj on, za otca mi môže vynadať aj potom.

"Tom, pozri, teraz sa to fakt nehodí, skladám," upozornil som ho.

"Hej, hej, hej, počkej, proč jsi mi nedal vědět, co se děje s Em, co? Poslyš, ať jsi kdekoliv, vrať se, je tady i Adam, jsme připravený ti pomoct, brácho."

V tej chvíli som zastavil a voľnou rukou si vošiel do vlasov. On sa musel zblázniť.

"Odkiaľ to vieš? Ach, otec ti povedal. Do pekla, nechcem ťa do toho namočiť!"

"Otec? Ne, ty jsi mluvil s otcem? To je jedno. Slyšel jsem toho kokota, jak říkal, že musí jít do Šipky, že tam má práci, brácho. Ten hajzl ji tam drží. Jsem si jistý, že ji hledáš, že? Tak, kurva, otoč směr a běž do Štarmbergu, my jsme s Adamem na cestě. Sejdeme se na skokanských u nás, jo?"

"Tak to teda nie! Ty sa vrátiš domov a Adama odvolaj, hneď! Čo ťa, do riti, napadlo? Teba sa to netýka a Adama tobôž nie, má rodinu, kurva, Tom, čo nerozmýšľaš? Nemôžete sa ohroziť." Bol to tak nezodpovedný chalan, ako ho mohlo napadnúť sa do toho vložiť!

 Nechcel som riskovať jeho život. Otec by ho musel potrestať za zradu a Adama jeho otec a kráľ v jednom tiež. Takí blbci.

"To už nech na nás, Patriku. Je to moje ségra, vole, je mě do toho hodně, nazapomeň, že ten klučina v jejím břiše je můj synovec. A Adam tam byl se mnou, slyšeli jsme ho, jak říkal, že potřebuje někoho k Teresse, protože bys mohl jít po ní.“

"Igor?" vyhŕkol som, cúvol ďalej o krok, akoby ma niekto oblial horúcou vodou.

 Tušil som, že by v tom mohol byť zapletený, ale skutočne som dúfal, že sa mýlim.

"Jo, no, to jsem ti zapoměl říct, že on je ten zmrd. Poslyš, on o tom neví nikdo ze starejch chcípáků, on si to dělá jako, já nevím, bonusový body, nebo co."

Ten hajzel zdochne, nie je iná možnosť.

"V poriadku, Tom, potrebujem, aby si niečo urobil, tak pozorne počúvaj, toto ho bude ešte bolieť." Usmial som sa pre seba, keď ma napadlo, ako uštedriť tomu zradcovi pomstu a ponaučenie v jednom. Užijem si to.

*****

Filip všetkých stiahol a spolu sme sa pohli do cieľa. Cítil som chvenie v žalúdku a na perách mi pohrával spokojný úsmev, boli sme iba chvíľu od mojich lások a ja Em čochvíľa zovriem v náručí  a jemu uštedrím lekciu, pre ktorú ma bude prosiť, aby som ho zabil.

Tak, ako som si myslel, sa ku nám na pól ceste pridal Tom aj s Adamom, ktorého som odporučil domov, no on o tom nechcel ani počuť.

"Kristína by ma zabila, ak by som prišiel domov a povedal, že Em je ešte stále v prúseri, pochop, moja žena by ma skántrila. Ale teraz vážne, Patrik, nedovolím aby si v tom bol sám. Em je moja sestra, potrebujem ju v poriadku skoro tak veľmi, ako ty." Potľapkal ma chlapsky po ramene a ja som len prikývol.

Brat so Sid sa oddelili a ja som pridal na tempe.

 Čím sme boli bližšie, tým bola koncentrácia vlkov silnejšia a ja som začal rozlišovať jednotlivé pachy, boli to skurvení zradcovia.

Po tom všetkom, čo sme si spolu preskákali... šli proti mne muži, ktorých som vysekával zo sračiek, učil ich, trénoval... Mrchy zasraté.

Pred jaskyňou som zastavil a zhlboka sa nadýchol, cítil som tú ľúbeznú vôňu cukrových fialiek a moje srdce sa stiahlo pod náporom citu. Neváhal som ani chvíľu a rozbehol sa dnu.

Do cesty sa mi však postavil jeden z nich a ja som bez váhania schmatol jeho tenký krk a stisol ho v päsť.

Netrápil ma jeho život, no nemal som ani čas vychutnať si chrchlavý zvuk, čo vydával, keď som ho odhodil na zem.

"Zradca!" vykríklo na mňa mláďa.

Zastavil som sa, premýšľajúc, kde som ho už videl.

Jeho dospievajúce telo sa do mňa rozbehlo so všetkou vervou a odhodlaním, až ma dojal ten jeho zápal buchnúť si do mňa.

 Ak by som mal čas a nebojoval so sekundami, nechal by so ho do mňa tresnúť aspoň raz, aby vo vlčom nebíčku mal na čo spomínať. No teraz som sa musel dostať k Em a dať jej napiť.

Schmatol som ho za krk a odhodil ho čo najďalej od seba. Nechcel som ho zabiť, bolo to ešte dieťa.

"Ne... nemůžu uvěřit, že zrovna ty, co j... si byl moj... jím idolem, chtěl jsem být jak ty, ty prolhanej hnusnej...!" fučal, keď sa snažil mi zdeliť svoj názor na moju maličkosť pri chabých a zle mierených útokoch.

Bolo vidieť, že neprešiel mojou školou, takto neschopného by som ho nikdy nepustil ani podpáliť upíra, nieto sa do nich ešte vrhať.

Nemal som na neho čas, znova som ho šmaril o stenu a aby som tomu pridal trošku na vážnosti, zavrčal som na neho mojím chorálom, nech sa chlapcovi rectum trošku precvičí a pochopí, že sa má držať ďalej.

Bol však úplne vypatlaný a znova sa vyšterchal na nohy, púšťajúc sa na mňa s vrčaním malého šteniatka.

"Patriku! Nech to dítě!" Hlas toho skurvenca ma vytrhol zo zametania hlinenej podlahy jaskyne a prekračujúc jeho zmätené telo, ktoré som vyviedol z koordinácie som sa pohol k smradovi. Mohol som vedieť, že blondiaci sú všetci proti mne.

"Povedz prečo, Igor," vzdychol som kľudne, aj keď to vo mne vrelo, túžil som mu rozdrbať hubu, no nebol ten správny čas, ešte sme tu neboli všetci.

 Z okolia boli počuť zvuky boja ale neboli tu tí, ktorých som potreboval.

"Potřebuješ se od ní osvobodit, brácho, to není normální, abys byl s ní, dělám to kvůli tobě, jen pro tebe, uvidíš, že mi jednou v budoucnu budeš děkovat," prehlásil rozhodne a urobil ku mne jeden rázny krok. Krok do pekla.

Moja päsť vrazila do jeho tváre a ako úbožiak, som využil, že spadol a kopol do jeho zasranej hrude, pridržujúc si ho na zemi chodidlom.

 Ten hajzel si nezaslúžil férové jednanie. Ani on jej nedal šancu, ani môjmu dieťaťu.

Smiech mojej novej sestry sa rozliehal jaskyňou a vyčaril na mojej tvári jeho tichú kópiu.

Bol čas rozohrať hru.

Emília:

Chlad ma obklopoval a nech som sa stiahla do akokoľvek tesnej guľôčky, neprestaval sa mi zarezávať do tela.

Nebola som si istá, či je to skutočne fyzický chlad alebo len emocionálne rozpoloženie pre skutočnosť, že moje telo, v ktorom ešte pred pár hodinami žil môj malý chlapček, sa stalo hrobom, alebo som bola skutočne niekde v mraziarni.

Tak či onak, nedávalo veľmi zmysel, aby mi bola zima, upírom nebýva ani len teplo... objala som si brucho rukami a v duchu prehovárala k môjmu pampúšikovi, aby ešte chvíľu vydržal.

Verila som, že Patrik príde a zabije ho. Nikdy som neželala nikomu nič zlé, ani dokonca, aby sa potkol alebo niečo iné, no teraz?

Teraz siahli na to najcennejšie v mojom živote, chcela som, aby Patrik zasiahol, aby ho pre mňa a nášho malého bojovníka rozporcioval pred mojím ksichtom, túžila som sa v jeho krvi vyváľať a telo hodiť šelmám, za všetko.

Jeho monológ o tom, aké som monštrum a ako ničím jeho priateľovi život a on preto musí zasiahnuť ma neprekvapili, no brániť som sa aj tak nedokázala.

 Bola ich tlupa, všetci vycvičení a rýchli a ja sama, tehotná, gúľajúca sa, pričom moju upíriu časť dokazovala už len potreba krvi dvakrát denne.

Zaprisahával sa, že pomôže Patrikovi nájsť opäť správnu cestu, bol ako prekliaty jehovista alebo niečo také, totálny vypatlanec.

Ani prosby ho nezastavili, lebo sme zlo a on musí Patrika oslobodiť.

Neurčité zvuky vrčania a syčania ma vytrhávali z nezdravých driemot, ak to boli driemoty. A ja som sa snažila otvoriť oči a vidieť, čo sa to deje.

"Prisahám, že ak sa môjmu synovi niečo stalo, zabijem ťa!" Patrikove vrčanie a rýchle rytmické kroky sa rozliehali po jaskyni a ja som sebou nedočkavosťou šklbla.

Bol tu.

 Netrvalo to ani štyri hodiny a našiel ma.

 Alebo to bolo dlhšie?

Nebola som si istá, čas strácal význam, teraz už nezáležalo absolútne na ničom.

Zaprela som sa rukami do chladnej, kamenej podlahy a snažila sa posadiť, no telo neposlúchalo a ja som sa s rachotom reťazí, čo som mala na zápästiach znova zrútila na zem.

No namiesto tvrdej chladnej zeme som sa ocitla v teplom náručí, mne tak známej vôni lesných plodov.

Rozvzlykala som sa a nechala ho, aby ma objal.

 Niekomu sa vyhrážal, hrešil, ako som ho ešte nikdy nepočula a vedela som, že už ani nebudem, v tej istej chvíli, keď mi jeho horúce zápästie natisol k perám.

Zhlboka som dýchala a vychutnávala si tú opojnú vôňu, no moje telo ma neposlúchalo a ja som sa nedokázala prinútiť otvoriť ústa.

"No tak, prosím, " šepkal mi do vlasov a jeho dych ma hrial na vrchu hlavy, spôsobujúc, že jediné po čom som túžila bolo sa do toho voňavého tepla zabaliť a nepohnúť sa zvyšok večnosti.

Jeho hlas bol blízko môjho ucha a naliehavosť v ňom mi spôsobovala bolesť. Bola som unavená a neschopná o akýkoľvek pohyb. Nech som sa snažila akokoľvek mu vyhovieť a vpustiť zuby do jeho jemnej kože, neposlúchali ma a bolo z toho len niečo ako jemné hladenie perami.

"Pozri... Pozri čo si jej urobil, ty vydrbaný...." vrčanie sa zmenilo vo vitie a ja som počula mľaskavý zvuk blízko mojej tváre.

Teplá tekutina sa dotkla mojich pier a Patrikov hlas láskal moje ucho, prosiac ma, aby som otvorila ústa.

 Poslúchla som a rozovrela pery. Nešťastne povzdychol a mohla som cítiť jeho prsty, tlačiace na kraje mojej sánky, ako sa ich stisnutím sám pokúšal otvoriť.

Sladká krv naplnila moje ústa a Patrik ma ako malé dieťa pochválil, šepkajúc nech sa poriadne napijem.

 Poslúchla som a pritiahla si jeho zápästie tesnejšie k ústam, noriac do neho zuby. Hrdelne zavrčal, pritískajúc si moje telo tesnejšie na to svoje.

Naše srdcia sa rozbehli znova v jednom rytme, nasledujúc Patrikov spokojný povzdych.

 Vedela som úplne presne čo cíti, bez srdca sa človek cíti tak prázdny. Ja som sa však nedokázala rozplývať nad krásou nášho spojenia. Stala som sa hrobom, večným, moje dieťa mlčalo, ani malý štuchanec, jeho malé srdiečko, ktoré som počúvala vo svojom vnútri posledné štyri mesiace sa stále nepohlo.

"Zabi ho!" zavrčala som, odhadzujúc jeho ruku od mojich úst.

 Potrebovala som ho vidieť na kusy.

"Dúfal som, že to povieš, mám však niečo oveľa lepšie." Jeho hlas znel tak prázdne, akoby ani nebol jeho.

 Akoby muž, ktorý sa mi pred chvíľou prihováral odišiel a namiesto neho mi sem poslali prázdnu napodobeninu.

Bozkal ma do vlasov, šepkajúc, že všetko bude okej. Chcel sa postaviť, no zadržala som ho, ťahajúc ho späť.

Nebude to v poriadku, už nikdy.

"Pampúšik je ticho, nehýbe sa," vzlykla som, ťahajúc ho k sebe.

 Mykol sebou a v jeho očiach sa zalesklo, no na chvíľu stisol pevne viečka k sebe a s odhodlaným výrazom sa znova na mňa pozrel.

"Bude to v poriadku, postarám sa o to. Teraz ma pusť a pozeraj." Stiahlo mi vnútro, keď si uvoľnil moje ruky zo svojho zápästia a potľapkal ma neprítomne po hlave, ako dáke malé mača.

Prešiel pár krokov a ja som ho sledovala, ako sa postavil k Tomovi a Admovi, ktorí sa na neho uškrnuli takmer v tej istej chvíli, ako sa Patrik sklonil a uštedril, medzi nich prikrčený, niekomu ranu.

Igor, docvaklo mi a hneď som sa vyštverala na nohy, aby som sa dostala bližšie.

Chcela som to vidieť, vychutnať si to, tiež si buchnúť, rozštvrtiť ho vlastnými rukami.

"Zostaň!" zavrčal na mňa Patrik, vystierajúc ruku dozadu bez toho, aby sa na mňa otočil.

"Dělal jsem to pro tebe, Patriku, pro tvoje dobro!"

"Urobil si z moje ženy truhlu nášho syna, povedz, čo je na tom dobré?" Pri tých slovách mnoutrhlo, vnímal to rovnako.

 Videl ma ako rakvu.

"Na tom, že si zabil moje dieťa a ja teraz budem musieť prísť na to, ako ho z nej dostať nie je skutočne nič pekné a ani dobré. Mal by som ťa zabiť, mal by som ťa roztrhať na kusy. A ver, že ma stojí všetku moju sebakontrolu, aby som ti tým hnusným krkom nepokrútil. Ale mám pre teba niečo omnoho lepšie."

Tom a Adam sa otočili k malému oválnemu vchodu, ktorý viedol z hlavného centra jaskyne, kde sa delila na menšie "bunky" a dopriali mi tak pohľad na domliaždenú tvár Igora. Tak takto ho prinútil byť v kľude, vybil z neho protest.

 Môj šikovný chlap.

"Sid, zlatíčko, môžeš nachvíľu, prosím?" prehovoril kľudným hlasom, venujúc mi jeden potešený, nedočkavý úsmev.

Poznala som ten druh pohľadu. Jeho prekvapenia boli vždy odzbrojujúce, teraz mi však naskákala husia koža pri jeho šialenom lesku v očiach.

Zamerala som sa na malý vchod a čakala, že sa Sid objaví hneď, no trvalo to asi tri-štyri minúty, kým som spoznala jej fialové vlasy a ramená s farebnými ornamentmi, ako cúvala dnu, ťahajúc niečo.

"Trvá ti to," zahriakol ju Patrik chladne a ona sa na neho otočila, vkladajúc si pod pazuchu telo ženy, zatiaľ čo druhú ruku si položila v bok.

"Mal si si ísť po ňu sám, miláčik, nie som platená od toho, aby som ti vláčila tvoju batožinu," odfrkla si, fúkajúc do vrchu, aby si odstránil fialový prameň z tváre.

"Ty jsi ji sem měla jen přivést, to já se s ní jebal celou cestu sem, tak tiše, šeříku!" ohriakol ju Tom, špúliac na ňu hravo pery.

Zvykla som si, že to dievča si proste musí rozumieť s každým, ale teraz mi ich vtipkovanie prišlo trošku nemiestne.

Dievča sa pod jej pazuchou pomrvilo a zdvihlo hlavu, čím sa jej vlasy zosypali z tváre a moje srdce urobilo tú bláznivú vec, keď máte pocit, že sa vám snáď stiahne do malej vysušenej šošovice.

"Tery," vzdychol Igor a jeho telo sa pohlo v pred.

 Pocit deja vú mi stiahol žalúdok a moje oči sa začali plniť slzami.

 Toto nemohol myslieť vážne.

Prosím, nech je to len zlý vtip.

Mal zabiť jeho, jeho chcem mŕtveho, to dievča s tým nemá absolútne nič.

"Patrik, čo to robíš? Prosím, nechaj ju. Ona s tým predsa nič nemá, prosím, nerob to, nebuď ako on," prosila som, štverajúc sa na nohy.

Hlava sa mi točila a musela som sa zaprieť o studenú kamennú stenu, no bola som odhodlaná ho zastaviť, nech sa už chystá na čokoľvek.

"Neporovnávaj ma s ním! Ja nie som on! Toto je niečo úplne iné, on zabil moje dieťa!" štekol po mne a jeho telo sa roztriaslo, zatiaľ čo tvár sa celá skrivila pod silným nakrčením nosa.

Cúvla som, vystierajúc k nemu jednu ruku v zdávajúcom sa geste.

 Nevedela som, kde bol momentálne Patrik, ale tento chlap s Patrikom nemal absolútne nič spoločné.

"Ty prosíš o jeho život aj napriek tomu, čo nám urobil, aj napriek tomu, že zabil... Emília, on zabil naše miminko!" pripomínal mi niečo, čo mi skutočne nemusel.

"Prosím o jej život," šepla som, kývajúc hlavou k Terese, ktorá zmätene hľadela striedavo na mňa a Patrika.

"Nie, nemôžem, ako má potom pochopiť, čo všetko pre mňa znamenáš ty a naše dieťatko, ak mu to nedám pocítiť na vlastnej koži?" Hlas malého ukrivdeného chlapca ma len usvedčil v tom, že Patrik bol úplne mimo.

"Prosím, nech nás jít," ozval sa Igor a obaja sme ako dvojičky obrátili pohľad na neho, vrčiac na neho.

On sa odtiaľto nedostane, o to sa sama postarám.

"Teba? Prečo? Zničil si všetko a vraj môj najlepší priateľ," odvrkol Patrik, približujúc sa k Teresse.

Bezcitne ju schmatol za vlasy a vytrhol Sid z rúk.

Zakňučala a ruky jej automaticky vystrelili k hlave. Vedela som, ako hrozne to bolí.

Rozplakala som sa, no nemala som odvahu mu čokoľvek povedať.

Adam s Tomom zafuneli a zaťahali za Igorove ruky silnejšie.

"Zabiju tě!" vrčal, trhajúc sebou v neúspešnej snahe dostať sa z ich silných rúk.

 Adam vycítil môj pohľad a venoval mi jeden jemný úsmev, sľubujúci, že všetko bude poriadku.

Počula som nepríjemné žuchnutie a vrátila sa k Patrikovi, ktorý nechal Teressu dopadnúť na zem, ako vrece zemiakov, pomaly sa pohybujúc k nemu.

"Zabijem ťa skôr," šepol mu do tváre, trhajúc ho za vlasy tvárou ku mne.

"Vidíš tú ženu, " odmlčal sa, usmievajúc sa na mňa spôsobom, až mi z toho stiahlo žalúdok, "tak ona sa z teba nakŕmi, to je to najmenej, čo môžeš urobiť pred tým, kým zdochneš." Šklbol jeho hlavou dozadu, nepúšťajúc jeho vlasy.

"Patriku, ja tě prosím, pusť ji."

"Zabil si moje dieťa, neviem, či si načisto osprostel alebo ten jantár v tvojom zadku pôsobí aj na tvoju inteligenciu, ale vy sa stadeto ani jeden živí neodstanete," sľúbil mu so zlým úsmevom.

Teressa sa odplazila na druhý koniec jaskyne a schúlená do klbka tíško vzlykala, bolo mi jej tak hrozne ľúto.

Jedno bolo, želať si smrť toho skurveného psiska a ďalšie sledovať bolesť nevinnej ľudskej bytosti.

Patrik sa k nej obrátil, keď si dovolila vysloviť Igorove meno a s rozzúreným výrazom tváre ju schmatol znova za vlasy, ťahajúc do stredu jaskyne, kde bol Igor.

Pohodil si ju vo vzduchu ako loptu a ešte za letu ju chytil pod krkom pri čom sa zachechtal, keď Igor zavzlykal, sľubujúc mu pomstu.

Potrebovala som späť svojho Patrika, tento šialenec ma nútil ho nenávidieť, nechcela som Patrika stratiť.

Teatrálne, ako kúzelník zakrútil voľnou rukou v zápästí, akoby nás, svojich divákov, chcel upozorniť na akú časť jeho tela máme sústrediť svoju pozornosť a s fascinovaným pohľadom sledoval, ako sa jeho ruka menila na neľudskú napodobeninu vlčej tľapy s dlhými kostnatými prstami, pri čom na každom bol jeden ostrý pazúr.

Pamätala som si tie pazúry, mala som s nimi na krátku chvíľu aj tú česť a vedela som, ako prekliate ostré sú.

Stisol ju v päsť a usmial sa na mňa, vyzývajúc ma, aby som ho pozorovala.

 Bolo mi zle.

 Z neho a z jeho krutosti sa mi krútili črevá.

 Pokrútila som hlavou, cúvajúc, keď sa rozmachol rukou a bez varovania ju vrazil do Teresy.

Zrútila som sa na kolená v tej istej chvíli ako Igor v agónii vykríkol a jaskyňu naplnil dávivý zvuk.

Igorove zvratky naplnili malý priestor nepríjemným kyslím smradom, ktorý sa miesil s vôňou Teresinej krvi a mne sa zhupol žalúdok.

"Zabiju tě," šepol, utierajúc si ústa potom, ako Patrik pokynul svojim komplicom, aby ho pustili.

Nevyzeral, že ho to mrzí, nepohol ani brvou, keď zo svojej kamarátky vytiahol ruku špinavú jej krvou a neviem čím všetkým.

Prešiel pomaly tým svojím panterím spôsobom, ktorý ma vždy dokázal úplne dostať do kolien, k Igorovi a s výsmešným úškľabkom si do látky jeho trička utrel ruky, precízne prst po prste, zatiaľ čo sa Igor krčil na zemi v bolestných kŕčoch.

"Dokonči to, Sid, prosím, nech sa to dievča netrápi príliš dlho pre jeho hlúposť," povedal spôsobom: Sestrička, prosím, vypíšte recept pani Novákovej na vitamíny.

Sid k nej pristúpila, zdvihla jej telo, ktoré sa triaslo v jemných zášklboch ako epileptika a bez zaváhania pokrútila jej krkom.

Patrik sa usmial, zastavil sa na pól ceste ku mne a pootočil hlavu, venujúc úsmev mŕtvemu telu.

Igor sa takmer zúfalo poštvornožky pohol k jej telu, no Adam ho chytil za rameno a prudko potiahol k sebe.

"Tu budeš!" nakázal mu, no Patrik dokázal svoju empatiu, keď len pokrútil hlavou a nakázal mu, aby ho pustil.

Pristúpil ku mne s rukou, na ktorej mal v lôžkach nechtov ešte jej nezaschnutú krv a pokúsil sa ma pohladkať.

Odtiahla som sa od neho.

Nikdy by som si nebola myslela, že mi z myšlienky jeho dotyku bude na zvracanie. Chcelo sa mi z toho plakať.

Zamračil sa, prestrčil ruku pod moje špinavé a ulepené vlasy a zatlačil mi na zátylok. Stále uprene hladiac do mojich očí.

"Budete v poriadku, Em, počuješ, postarám sa o to," vrčal, keď tisol svoju dlaň na moje líce.

Zavrela som oči a snažila sa myslieť na niečo pekné a nie na ruku toho muža, ktorá bola ešte pred chvíľou súčasťou brušnej dutiny inej ženy.

Problém bol, že všetko pekné, na čo som zvykla myslieť, keď mi bolo zle bolo spojené s ním, jeho úsmev, hlas, šepkajúci krásne slovíčka lásky, dlane na mojom tele.

Tie isté, ktoré dnes bez okolkov dokázali ublížiť nevinnej žene. Jeho kamarátke odjakživa.

Presunul sa za mňa, ťahajúc ma do svojho náručia.

 Nechala som sa, s chlapmi ako on som mala skúsenosti, nebolo rozumné sa brániť, aj tak by si urobili po svojom.

Spokojne si povzdychol, keď si oprel bradu o moje rameno a dlane položil na moje vypuklé brucho, hladiac ho v malých kruhoch.

Zahryzla som si do pery, aby som stlmila ston, ktorý sa mi vytvoril v hrdle, no on ma mal prekuknutú a pritlačil jemne pery na môj spánok.

"Neplač, Lili, cez slzy neuvidíš divadlo, čo som pre teba nachystal," chrapčal, tlačiac mi nosom do líca.

Odvrátila som hlavu ešte viac a on frustrovane zavrčal, chytajúc moju bradu jemne medzi prsty, aby ma mohol prinútiť pozerať pred seba, na miesto, kam som nepozrela, od kedy vybral ruku z toho dievčaťa.

"Len sa pozri, láska, no tak, uži si to, urobil som to iba pre teba a pre nášho pampúšika. Nehnevaj sa, láska, chcem len, aby si bola šťastná. Sľubujem ti, že bude všetko v poriadku, vy budete, no teraz sa pozri, prosím."

Tlačil mi prstami na bradu a ja som teda povolila a nechala ho, aby mi ju pridŕžal.

Pohľad na Igora, zrúteného nad telom jeho snúbenice ma ničil. Niečo podobné som videla pred rokmi, keď umrela Kris.

Nevyhrážal sa, nesľúbil pomstu, ani sa nezaprisahával. Proste sa nad ňou skláňal, v rukách drvil jej tričko, s hlavou zaborenou v jej krku dokola šepkal medzi vzlykmi jej meno.

Adam a Tom sa usmievali ako bodyguardi, s prekríženými rukami na prsiach stáli pred vchodom, kam sa presunuli a Sid sedela v tureckom sede, unudene si namotávajúc na prst jeden prameň.

"Budeš v poriadku, miláčik, ocko sa postará," počula som Patrikov šepot a jeho dlaň zatlačila silnejšie na moje brucho.

Prišiel o rozum, musel sa zblázniť, nebolo iné vysvetlenie pre jeho utkvelú predstavu, že náš syn bude v poriadku.

Bol tichý príliš dlho, jeho srdiečko nebilo. Vedela by som, ak by bilo, počula som jeho srdiečko od prvého slabého buch, keď sa z malého embrya konečne vyvinulo jeho srdiečko. Bol mojou súčasťou, nebolo šance, aby mi niečo také krásne a dôležité ušlo.

Rozvzlykala som sa, tisnúc sa k Patrikovi. Potrebovala som jeho objatie, nech už bol akokoľvek sadistický a psychopatický, mňa a nášho chlapčeka stále miloval.

Nebol dôvod sa od neho držať ďalej.

 Načiahla som sa k nemu, prosiac ho o objatie, no on stiahol moje ruky zo svojho krku a chytajúc ma za boky ma znova otočil na to nepekné predstavenie, čo usnoval.

"Pozri," upozornil ma a ja som poslúchla, venujúc pohľad Igorovi.

Tiché zalapanie po vzduchu ma prinútilo nakloniť sa viac dopredu, zvedavosť bola vždy moja smrť.

Teressine telo sa pohlo v jemnom zašklbe a potom znova.

Spozornela som, zatiaľ čo Adam a Tom sa mierne rozkročili a Sid si neskryte zívla.

"Je to tu, teraz sa rozhodne," povedal Patrik natešene a vtisol mi bozk na líce, nechávajúc pery vytiahnuté do úsmevu na mojej tvári.

Igor sa odtiahol, uhládzajúc z tváre jeho snúbenice vlasy vo chvíli, keď otvorila oči.

Zašepkal jej meno a ona sa mu vrhla do náručia, plačúc jeho meno. Bolo to ako v dákej zasranej sladkej veci od Inge L. Ona šepkajúca jeho meno, zatiaľ čo on šepkal to jej, tesne natisnutí jeden na druhom.

Malo to však menší zádrhel, jemu ešte stále nedošlo, čo sa z jeho ženy vďaka Patrikovi stalo.

Otočila som sa na Patrika, ktorý mi venoval ten najviac nezbedný úsmev, aký som u neho kedy videla. Oči mu žiarili a telo mal napäté pod silou eufórie, že sa jeho zlotka podarila.

"Ty si to plánoval," obvinila som ho a on sa usmial, hladkajúc moje bruško.

"Nie je lepší spôsob, ako sa naučiť plávať, než skočiť do vody bez kolesa," mykol plecami a aj keď som tak celkom jeho analógii neporozumela, neriešila som to.

Patrik bol zmenený stratou nášho dieťaťa a ja som si nebola istá, či ešte niekedy bude ako pred tým. Asi aj bolo lepšie, ak by zostal takto pasívne popierajúci, nechcela som ho vidieť, keď mu docvakne, že zabil svoju najlepšiu kamarátku.

Už teraz ma bolel každý prázdny nádych bez budúcnosti s mojím malým drobcom, nechcela som prísť ešte aj o neho pre jeho výčitky svedomia.

Teressa sa bez ostychu zahryzla do Igorovho krku a ten šokom roztvoril oči dokorán.

 Ako som myslela, po chvíľke sa to zmenilo a on slasťou privrel oči, mačkajúc ju vo svojom náručí.

Nakrčila som nos a dúfala, že ma na toto Patrik už prestane nútiť pozerať. Nevadili mi jemne šteklivé chvíľky vo filmoch a v knihách som si ich teda skutočne užívala, ale vidieť to naživo, to radšej oslepnem.

Patrik si uvoľni hrdlo a iba okrajovo som zachytila jeho nenápadné gesto k dvom strážcom pri vchode.

Zjavne pochopili aj bez slov, lebo sa pohli dopredu a schmatli Teressu, trhajúc ju z Igora. Na čo on len vypleštil oči, zatiaľ čo ona sebou mlela, kopala do vzduchu a syčala. Áno, poznala som ten pocit.

 Vyrušený obed je sviňa záležitosť.

"Vidíš, nie som až taká sviňa, zachránil som ťa pred vycucaním monštrom. Mám ju zabiť ja alebo to urobíš sám?" uštipačný tón hlasu ma prinútil sa usmiať, keď mi konečne všetko začalo dávať význam.

"Patriku, prosím..."

"O čo? Chceš, aby som to urobil ja? Pre staré kamarátske vzťahy, ktoré pre teba zrejme nikdy neznamenali toľko, čo pre mňa, to rád urobím," smial sa, uhládzajúc Teresse  hnedé vlny z tváre.

"Nech ji, prosím, jít, Patriku, ja tě prosím, je mi líto, co jsem udělal. Spokojený? Už to ale nedokážu vzít zpátky, tak ji nech a pro mě za mě zabij mě, ale ji nech jít," únava v Igorom hlase ma uspokojovala.

Áno, Patrik mal pravdu, jeho darček pre mňa bol dokonalý, ešte keby mi dovolil skončiť tú jeho sprostú a zbytočnú  existenciu.

"Neverím, ty žiadaš o život takej nestvůry? Asi slyším špatně, Igore," zabával sa, ľahkosť v jeho hlase bola ako balzam.

Vedela som presne, kam tým to smeruje, vedela som presne, že splní každý kúsok sľubu od toho, že to bude v poriadku až po to, že bude náš miláčik v poriadku.

Pohladila som si bruško, kde odpočíval môj chlapček. Ocko sa postará.

"Pochopil jsem, rozumím, Patriku," dušoval sa, stavajúc sa na nohy.

"Takže by si sa držal ďalej od moje ženy a dieťaťa, ak by sa to malo stať ešte raz. Nechal by si nás na pokoji, teraz, keď vieš, čo by som tej tvojej urobil," overoval si a ja som sa stále viac usmievala a hruď sa mi chvela pod náporom šťastia.

Ocko sa postará...

Prikývol.

Venujúc pohľad Teresse, bojujúcej s vlkmi.

"Ak porušíš, čo si teraz povedal, nabudúce už žiadne upírie znovuzrodenie nebude, je ti to jasné,že?!" vrčal mu Patrik do tváre a Igor horlivo prikyvoval.

Aj jemu pravdepodobne dochádzalo o čom toto všetko bolo.

Neudržala som zachichotanie.

 Patrik sa na mňa obrátil, v očiach mu iskrilo a ja som si previnilo prekryla dlaňou ústa.

Milovala som ho tak veľmi.

"Chceš si do neho kopnúť, zlato? Podržím ti ho," ponúkol mi ho ako Asterix Rimanov Obelixovi a ja som sa so smiechom rozbehla k nemu, objímajúc ho okolo krku.

"Poďme už, chcem byť späť," položila som mu ruky na brucho, verila som, že to bude jediný spôsob, aby po tom túžil tak ako ja a nestrácali sme už viac čas.

"Jeden chybný krok a je mŕtva. Drž sa od mojej rodiny ďalej a tie galeje stiahni, ak mojej žene iba skrížiš cestu rozštvrtím ju pred tvojimi očami." Posledné varovanie bez náznaku úsmevu.

Nič na to nepovedal, len sledoval Teressu v rukách môjho brata a priateľa, čo mi vlastne vždy bol bratom.

"Neznáme se," šepol len, venujúc smutný úsmev Teresse.

"Drž se, kotě, bude to jízda," šepol mi do pier chvíľku pred tým, ak sa so mnou vzniesol pár centimetrov nad zem a posledné hodiny zmenil na špatnú, nočnú moru.