pátek 14. července 2017

Dohoda - 10. kapitola

Ahojte dievčatá. Tak som písala dve noci až do neskorých ranných hodín a tu je výsledok.  Od tejto kapitoly sa dostávame do druhej polovice príbehu. Počtom kapitol aj dejovou líniou.
Dúfam, že sa vám bude páčiť. 
Vaša Ivet




Čo si o sebe myslela? Ja som nebol dáky hlupáčik s ktorým sa mohla hrať.

Nemal som problém naraziť si dáku jebaňu. Mohol som mat ktorúkoľvek.

A to presne urobím. Simona je vždy ochotná. Potrebujem tu priš...

 Prečo už nemôžem ani na tu potvoru hrešiť?

Napísal som jej cestou do triedy. Nebola to komplikovaná smska. Bola stručná. Maš dnes chuť?

Odpoveď prišla takmer okamžite. Na teba neprestajne.

Prikývol som sám sebe, sadajúc si s pohľadom upreným na obrazovku telefónu, len aby som sa nepozrel jej smerom.

Bude to fajn. Dostanem sa do normálu. Len si zatrtkám a môj mozog začne znova fungovať. Nie som žiarlivý a už vôbec si nerobím nároky na nikoho a už absolútne na dievčatá, ktoré vlastne ani nie sú môj typ. A Jela nim teda nie je. Je to ten pokorný tichý druh. Je ako stvorená pre vážny vzťah. A ja mam len devätnásť,  ja ešte potrebujem rozširovať svoje sexuálne schopnosti a skúsenosti.

Ani som sa nepohol, keď k nej Lukáš cez pauzu prišiel a nepohol sa na svoje miesto ani po zvonení. Ani som sa na nich nepozrel. Nič ma do toho.

Skončil som s tou hlúpou dohodou. Esej bola v podstate hotová aj keby som ju odovzdal v takomto stave, dostal by som  minimálne trojec. Luk ju verejne obletoval a nesnažil sa to skrývať ani pred spolužiakmi. Ak by teraz vyskočila a vykríkla niečo v zmysle, že je úbohejší ako bezďák lebo jej oblbuje hlavu rečami, ponížila by ho dostatočne.
Nemusel som si nič vyčítať.
Koniec koncov... Ona moju a Monikinu pomoc nikdy skutočne nepotrebovala. Vedeli sme to všetci traja.

A toho som sa držal, keď som po škole čerstvo osprchovaný, otvoril Simone a bez zbytočných rečí ju začal ťahať do svojej izby.

Nebránila sa. Len sa rozpustile chichotala a cestou po schodoch do mojej izby mi rukou už  šmátrala po vtákovi.
Netrvalo to dlho než sme zo seba dostali šaty a naše telá do seba narazili ako dve vlaky túrujúce si to v plnej rýchlosti.

Bola sexy. Jej tmavé vlny voňali po kvetinách a pokožka ako kokos. Jej telo bolo dokonalé, pružné a ohybné. Prsia akurát do ruky, okrúhle pevné s tmavými bradavkami. Hebké dlhé nohy. Pupok ozdobný malým ružovým kamienkom a úplne do hladka. Bez jediného chĺpka kdekoľvek.

Vkliesnil som sa medzi jej stehná zatiaľ čo ona rukou medzi nami už dávno pacovala na mojej tvrdosti.

Nemal som chuť na hry potreboval som zo seba vybiť frustráciu a konečne myslieť hlavou na krku a nie tou, ktorú práve spracovávala svojim jemným palcom, privádzajúc ma do vytŕženia.

Schmatol som ju za zápästie a naviedol ju k  miestečku, kde som potreboval byť.

Zachichotala sa, znova,  hravo ma peckujúc za nedočkavosť no namiesto vyhovenia mojej tichej žiadosti, zatlačila do mojich ramien a dostávajúc ma na chrbát.

Vyhovovalo mi to. Nemal som náladu odmakať všetko. Nie dnes. Keď som tu bol vo svojej posteli a nasadzoval už po tretíkrát parohy jej priateľovi len z hlúpeho trucu. Lebo  ma dnes Lochnesa zrušila a zrejme a práve fintila pre dákeho drbka.

Uvedomil som si, že celá tá schéma je blbosť. Jela bola predposratá ísť s chalanom na rande podvečer. Radšej šla na futbaloví zápas aj keď futbal nemá rada. Utekala na záchod, lebo potrebovala pomôcť s jednoduchou odpoveďou pre Lukáša.

Nech už dnes riešila o tretej čokoľvek s kýmkoľvek  nebolo to rande.

Bol som hlupák, pripúšťam. Ale ona tiež zareagovala nepatrične.  Jej výstup bol neopodstatnený. Nič som jej neurobil.

Zatlačil som do Simoniných ramien, chcel som ju zo seba stiahnuť, dostať krv späť do mozgu a premyslieť čo ďalej. Či by som za ňou mal zájsť alebo jej aspoň napísať. No ona sa zaprela dlaňami do mojich pliec, vzala od úst moju bradavku a jej lono, dosadlo na moje.

Súďte ma. Som len chlap.  A ona bola v jazdení dobrá ako rodená latinoameričanka.

Vedel som, že sa to raz vypomstí.  Že je karma sviňa a vráti sa mi to v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
 Ale ona na mojom vtákovi kreslila osmičky, elipsy, a nekonečno a mne v hlave vybuchoval  ohňostroj ako v Newyorku na  Nový rok.
Zrejme to bola tá osud meniaca chvíľa, keď som mal odolať pokušeniu. Mal som vziať posledné kúsky zdravého rozumu, čo mi svojim šejkovaním ešte nerozmrdala, a poslať ju domov.  A ja som mohol mať čisté svedomie a snažiť sa  získať Jelu.

Vedel som, že nešla na rande, vedel som, že som to zle pochopil . Ale taktiež som si pamätal ako mi vykričala, že som ako Lukáš.

A ja som rozhodne nebol ako on. Nezneužíval som dôveru svojho najlepšieho kamoša. Neopil som jeho malú sestru poza jeho chrbát a nepretiahol ju ako dáku malú kurvu z baru.

Ak ma vnímala ako jeho, nemal som s ňou čo riešiť. Dva týždne síce nie sú dlhý čas, ale myslím, že stačí na to aby si človek o niekom vytvoril ako taký obraz. Ak jej  nestačil čas čo sme spolu strávili, a že ho nebolo málo za tých štrnásť dní, aby ma spoznala, nemusel som mať výčitky.

Lebo vo mne aj tak videla len hlupáka. A preto som otvoril oči, zrušil obrázok dievčaťa s ohnivými vlasmi a sústredil sa na brunetku, a jej sladké čokoládové bradavky poskakujúce mi pred tvárou.

Šľak nech trafí všetko. Žijem len raz a som príliš mladý na drámy vznikajúce pre dievčatá, ktoré sú hodné niečoho lepšieho ako rýchleho vytrtkania.

Ja len trtkám a city neriešim. Mám devätnásť.

Zamotal som prsty do jej vlasov a potiahol ju pod seba. Bola to malá, podjebávajúca kurva.  A neviem z kade sa vo mne nabralo toľko hnevu, že  som bol divokejší a tvrdší ako zvyčajne.  Fňukala a škriabala, prehýbala sa, prosiac a plačúc, že som lepší ako jej chlap.

Bola to pecka na ksicht, ktorú som si zaslúžil. Bol som rovnaká kurva ako ona.

A Jela ma rozhodne na viac ako na šľapku, čo je odkázaná šukať dievča patriace niekomu inému.


Bolo niečo krátko po šiestej, keď sme sa vyhrabali z mojej izbe. O ôsmej večer mala dohodnutý skype hovor so svojím priateľom a potrebovala sa upraviť.

A karma si ma našla. Najprv moja sestra, ktorá otvárala dvere v čase, keď Simona svižne skackakala dolu schodmi akoby som ju  netrtkal ako dáky divoch z  džungle.

Jej pohľad preskočil z nej na mňa a potom si ju celú premerala. A vedel som, že to videla. Jej vlasy boli bodrel aj napriek  tomu, že sa ich snažila všemožne upraviť.  Jej pery boli opuchnuté a mne sa na krku leskol úplne nový bordový odtieň chytajúci cucflek.

Sovie oči mojej sestry sa prižmúrili  a ak by ma mohla vykastrovať len ním, bol by som rozhodne novým prírastkom v operných áriách trhajúcich uši.

„Jé, ahoj, Monči. Ahoj, fešák,“ zapriadla na Petra a moja sestra ako správna levica brániaca svojho leva sa postavila pred neho.

„Rozkošná,“ zapriadla výsmešne nad jej teritoriálnym gestom a cmukla na ňu.

Bol som mŕtvy.  Vedel som to.

„Možeš, kurva, na slovíčko, ty debil?!“ zavrčala na  mňa, sácajúc ma ďalej od vchodovích dverí.

„Och, to bude asi o mne, že? Malá sladká starostlivá sestrička. Si tak rozkošná, keď sa staráš do záležitostí tvojho veľkého brata. Počkám ťa v aute, Anton.“ Simona natiahla ruku v úmysle potľapkať  pred odchodom  ešte moju sestru po líci no tá jej bleskurýchle schmatla ruku za zápästie  a vykrútila jej ho až prinútila Simu zaskučať.

„Drž tie pomrdané ruky ďalej odo mňa lebo ti ich zlámem, suka!“

Vytrhla si ruku z Monikinho zovretia no nič je  na to nepovedala. Bála sa jej. Moja sestra síce vyzerala, že s tými jej päťdesiatimi kilami toho veľa nezvládne, no opak bol pravdou. Bola naozaj silná. A keď vravím silná, myslím tým, že bez problémov zdvihla svoju vlastnú váhu.


„Prečo si to musel tak pokaziť, Tono? Prečo s ňou? Myslela som, že ti na Jele záleží. Že ju ľúbiš a ty si sem privedieš tú najväčšiu kurvu a rapotačku. Nebude trvať ani jednu vyučovaciu hodinu než sa   v škole rozšíri, že si ju pretiahol.  A všetky šance čo si u našej Jely mal úplne zakopeš! Prečo to musíš furt tak kapitálne pokaziť? Jela je moja kamarátka a teraz keď to medzi vami bude vďaka tvojmu nenásytnému libidu podivné bude aj medzi nami...“

„Kde si nabrala, že by som ju mohol  ľúbiť? Poznám ju tak naozaj dáke dva týždne.  Veď o nej stále nič skutočné neviem. A Lochnesa je múdre dievča. Nemyslím si, že by dovolila aby môj sexuálny život čo i len trošku ovplyvnil vaše priateľstvo. Daj sa do pohody a nabudúce neútoč na moje šukačky.“ Chcel som ju obísť no ona ma schmatla za triko a prinútila ma znova jej čeliť.

„Budeš to ľutovať, braček. A nemyslím to ako vyhrážku. Je to holý fakt. Stačilo len trošku vydržať a mal by si ju.  Ale si príliš veľký debil aby si strácal čas bojom o skutočné dievča. Možno nie je tak reprezentatívny typ ako tu táto rozhoď nôžka ale má charakter a dobré srdce a je silná a sebestačná. Má v sebe skromnosť a to je presne to, čo chýba dievčatám. Neukazuje sa a nevystrkuje svoje štvorky  aby ich každý okukával.  Chcela som ju vidieť s tebou. Je tá pravá pre teba. Ak by si si získal jej srdce  nikdy by na iného nepozrela. Ľúbila by ťa navždy.  Ale asi je lepšie, že sa dozvie aký si zvrhlík. Aspoň nebudeš mať šancu zlomiť jej srdce.“

Slová mojej sestry sa ma dotkli. Nechcel som riešiť lásku alebo čo i len myšlienku na vážny vzťah, ale o Jele mala pravdu. Ak by som raz naozaj chcel byť v dievčaťom vo vzťahu. Chcel by som presne takú aká je Lochnesa. Skromná, sladká, neskúsená. Nevedomá si aká krásna v skutočnosti je.

„Staraj sa radšej o seba, Mona!“ štekol som, trieskajúc za sebou vchodovými dverami.

V aute panovalo ticho. Simona bola salámista. Nemala potrebu riešiť výstup mojej sestry a ani vyzvedať, čo mi povedala.

Keď som zaparkoval pred je bytom, iba pár kilometrov od časti, kde bývala Jela na jazyku ma pálilo poďakovanie. Ale rýchlo som ho prehltol a namiesto toho len vypol motor a strnulo sa na ňu usmial.


„Uvoľni sa, Anton.  Nebudeme medzi sebou robiť podivnosti pre tvoju malú sestru. Veď nám to tak pekne klepe. Obaja dostaneme čo chceme a žijeme si, kým na nás znova nepríde potreba.“ Potľapkala ma po líci ako malého chlapca s lišiackym úsmevom  a sklonila sa ku mne pýtajúc si bozk na rozlúčku.

Dal som jej ho.  Bolo to mechanické a divné. Niekde som stratil hlavu. Akoby ma vypli a ja som nevedel, kde sa nachádza gombík aby som sa mohol znova naštartovať.

A presne vtedy zapracovala karma druhýkrát. Keď sa odo mňa  Simona odtiahla a palcom mi pretrela peru, vlhkú od jej hladného bozku, stála pred mojím autom a hľadela mi do tváre cez čelné sklo Jela.

 V tmavej mikine s kapucňou natiahnutou cez jej medené vlasy a so štósom letákov pritisnutými k hrudi a ďalšími trčiacimi z batohu.

„To si zo mňa tá pina robí srandu!“ šomrala moja spoločníčka, vystupujúc z auta.

„Neopováž sa mi sem drbať tie skurvené reklamy,  príšera! Máme na schránke červeným nevhadzovať letáky! Nevieš čítať, či si už fakt totálne vypatlaná?“

Jela ju nepočúvala, iba na  mňa pozerala ako by som jej dal facku. A ja som sa z nezmyselného dôvodu naozaj cítil ako tyran.  Jej psie oči boli zdrvujúce.

Niečo Simone odpovedala ale bolo to príliš potichu  a bez ohliadnutia za mnou sa pohla chodníkom smerom hlbšie do bludiska panelákov.





Jela:

Bola som chvíľku od srdcervúceho plaču. Bol s ňou. A robili... Presne to!

A moje hlúpe srdce bolelo. Cítila som sa zradená a oklamaná a bolesť sa zmenila na hnev.  Hnevala som sa, že s ňou bol. Povedal, že myslel vážne, že ma chce, že nechce aby sa ma dotkol ktokoľvek iný...

No dobre, úplne takto to nepovedal, ale záleží na tom?  Chcel ma pre seba a to znamená, že by som nedovolila nikomu inému na mňa šiahať.

A čo u robí pri mojom trošku prehnanom výstupe? ... áno pripúšťam, že ma moja ženská hysterická stránka na chvíľu ovládla...

Namiesto toho, aby sa snažil naozaj mi dokázať, že mu dva týždne so mnou  stačili aby sa dostal cez moju dva roky prezentovanú obludnosť.  Že mu čas čo sme spolu strávili stačil, aby vo mne videl viac ako len príšerku v hodvábe.
Namiesto toho aby mi nadbiehal a pochleboval tak ako to chlapci robia dievčatám, ktoré sa im páčia.
On zvolí tú ľahšiu cestu. Vykašle sa na to a radšej ho strčí do radodajky, v ktorej bola celá škola vrátane pár profesorov.

No dobre... zasa trošku preháňam... ale... som len na kolená zrazená ženská, ktorá si dovolila dúfať, že by ju mohol mať chlapec rád. Zabite ma za to!

Počula som jeho motor. Nešlo ho prepočuť. Bolo to zviera pod kapotou. Alebo tak dáko sa to hovorilo.

Pridala som do kroku  snažiac sa mu uniknúť.
A vtedy sa môj hnev na neho zmenil v hnev na seba samú.

Pod náporom uvedomenia som sa musela rozosmiať.

Nemala som právo byť nahnevaná, ublížená, frustrovaná. A ani na ňu haniť, že spí s učiteľmi.  Ja som bola Antonova... No,  rozhodne som nebola jeho dievča.

Možno kamarátka? Hej, povedali sem si niečo také.  Takže, bola som jeho kamarátka a on bol slobodný muž. Mohol byť s kým chcel a ako chcel. A vlastne, on si myslel, že som na rande a navyše, že mi záleží na tej hlúpej pomste.

Mala som to zrušiť hneď vo chvíli ako som tú debilinu vypustila z huby.

Ale urobím to.

Zajtra mu poviem, že ruším tú hlúpu dohodu. Že ma ovládol iba ženský inštinkt  obhájiť svoju zvodnosť ale nikdy som to nemyslela vážne.

Veď to iracionálne dievča, čo sa znížilo k tomu povrchnému činu nie som ja.  

Vážim si seba. A nepotrebujem si dokazovať, že som krásna a sexy cez poníženie úbožiaka, ktorým Lukáš rozhodne je.

Ukončím to. Esej má hotovú. Venujem jej dnes čas, dotiahnem to do dokonalosti a  ukončím tú hlúposť.

Nechám Lukáša a aj Tonyho tak.

Nakoniec, veď to aj tak stráca význam. On ma mal chcieť pre moju krásu a neprístupnosť. Mala som byť sexy dračia, ktorá by mu úplne opantala zmysly.  A možno postrehol zmeny, ale skôr ako sa nedopočul o tom, že ma chce Anton mi aj napriek môjmu vystrkovaniu sa nevenoval väčšiu pozornosť.

Chce ma iba pre to, lebo si myslí, že ma chce Anton. Nie preto, že mu pripadám krásna a túži po mne.

Zvrtlo sa to a už to nemá význam.


Dohoda padá.