Dohoda - 9. kapitola

Posledná napísaná. Budem sa snažiť napísať ďalšiu čo najskôr, ale neviem sľúbiť kedy bude hotová. Ale posnažím sa. Ďakujem  Lenke a Lenke, že si nájdu čas napísať aspoň riadok, dva. Veľa to pre mňa znamená a ste mojou pohonou látkou a anjelmi. Posielam kiss od Kiss. :)

Pondelok: deň pätnásty

Anton:

Ráno, teda skôr moje pokračovanie vo včerajšku, bolo otrasné. Hlava mi treštila a v ústach som mal púšť aj napriek tomu, že som čo tri minúty vypil pól litra vody.

Ak niekto povie, že na poopičáky sa dá zvyknúť, klame. Ja som ich mal pár za sebou a stále som ich znášal rovnako zle.

Hanbil som sa ako malé decko, prepadnúť ju neskoro v noci totálne ožratý, len matne som si spomínal, čo všetko som jej narozprával. Vedel som však, len to najdôležitejšie, postarala sa o mňa, nakŕmila a vypočula a potom som ju takmer pobozkal, jediné, čo ma zastavilo bolo, že som mal odporný dych poznačený alkoholom, ak by to tak nebolo, neviem, či by som sa doklázal zastaviť.

Bolo to tým alkoholom. Nebolo iné vysvetlenie prečo by som ju inak túžil bozkať. Nepatril som medzi chlapov, čo by sa bozkávali len tak, pre zábavu ak to neznamenalo cestu medzi jej nohy.

A pri Jele, by to nebolo viac ako nežné oždipkávanie jej ružových plných pier...

Ako som vravel, nič pre mňa, ja sa bozkávam iba ako oblbnutie dievčaťa pri ceste do nej. Inak je to úplná zbytočnosť.

Sestra sa mi v aute smiala, čo bolo vlastne dobré. Prvýkrát som ju nenapomenul, keď si neodpustila uštipačné poznámky na môj výzor a ne/aktivitu mimických svalov.

Po včerajšom plači a depresívnych hysterických záchvatoch, pri ktorých tvrdila, že skončí radšej v decáku alebo na ulici, ako si medzi nimi dvoma vybrať, bol jej smiech skutočne nádherný. Nech už ho vyvolalo hoc čo.

Keď som prišiel do triedy, už sedela na svojom mieste a tento krát znova sústredene hľadela do otvoreného zošita.

Všetci stíchli a venovali mi krátky pohľad, ktorý potom sústredili na ňu.

Niečo nebolo dobre, vedel som to. Kombinácia pohľadov preskakujúcich z mojej maličkosti na Jelu a ticho, že by ste počuli padnúť jeden odfarbený vlas bloncke v prednej lavici, bolo predzvesťou veľkých vecí. Vecí súvisiacich so mnou a s ňou.

Ticho ju prinútilo zdvihnúť hlavu a naše pohľady sa stretli.

Mierne naklonila hlavu a kontrolovala moju tvár, pravdepodobne hľadala stopy opice a migrény.

Šepkanie v triede pripomínalo bzučanie v úli. Nikdy som nebol stredobodom pozornosti v tak veľkom rozsahu bez môjho vedomého zásahu.

Bez slova som sa odpravil na svoje miesto a vybral učebnice, úplne nepripravený na nasledujúcu hodinu.

Luk mi venoval jeden úškrn a pohol sa k Jele odhodlaný s vypnutou hruďou viac, ako obyčajne, len aby vynikli jeho svaly. Debil.

Naklonil sa k nej a ona šokovane vytreštila oči pátrajúc hneď po mne. Potrebovala pomoc, vedel som to.

Ale nemohol som jej pomôcť, nie teraz. Ak by som nebol slaboch a nesťal sa mohol som jej aspoň trošku poradiť ako flirtovať, ako k nemu pristupovať, no bol som debil a teraz bola stratená.

Načiahol ruku  tlačiac na jej bradu prstom. Nevedel som, čo sa stalo, v piatok o ňu neprejavil ani štipku záujmu a dnes ju kruto oblbuje.

„Sorry, nevedel som, že po nej pôjde," Adriánov hlas mnou mykol.

O čom to trepal?

„Čo?"

„Proste som po sobotňajšom fiasku upozornil chalnov, že do nej robíš, a bolo by múdrejšie ak by sa od nej  držali, lebo si vyzeral pekne nasrate. Nevedel som, že sa do nej pustí  on. Že z nej urobí trofej." Kývol hlavou k Jele, ktorá sa jemne usmievala no v očiach mala strach a obozretnosť.

On ju však vidieť nemohol, nepoznal ju.

Tak to stačilo, aby o ňu stál? Keci, fámy, že ju chcem ja? Do pekla, žiadne zbytočné chlapské ruky na jej jemnej pokožke? Žiadne slizké pery na tých jej sladkých, mohla hrať rovno s kráľom ? Dokonalé, ak môj vraj záujem vyvolal túto reakciu bol som presvedčený, že môj skutočný ho rozpáli a on vyberie najlepšie tronfi.

Toto som jej musel povedať. Ale musel som počkať na zvonenie, aby sa ten impotent odpratal na svoje miesto.

Ako náhle profesor biológie otočil svoju pozornosť na tabuľu, aby nám na ňu mohol napísať hlavné body dnešnej hodiny neváhal som a v rýchlosti vyťukal sms. "po zvonení v miestnosti na metly" odoslal som a dúfal, že má vypnuté zvuky.

Venovala mi pohľad s jemným zamračením a krátko vyťukala.

Sledujúc displej svojho mobilu som až nadskočil, keď mi krátko zavibroval v dlani.

„Prečo?" znela jej otázka.

„ Na niečo som prišiel, mohlo by to urýchliť a spestriť hru "Dostať Luka na lopatky.""

„Ok" jediné čo mi odpísala, a aj napriek tomu, že som sa na ňu pozrel ona mi nevenovala jediný pohľad.

Ako náhle profesor odišiel, rýchlim krokom som sa pohol na prízemie budovy, kde bola mala meter krát meter miestnosť tam mali upratovačky metly, mopy a čistiace prostriedky.

Mali sme len päť minút a preto bola dôležitá každá jedna.

Rýchlo som sa prestrčil dnu a s pootvorenými dverami iba tak na jedno oko čakal na Lochnesu.

Nesklamala, jej vysoké opätky klopkali rytmicky po vydlaždičkovanej chodbe školy tesne pri riaditeľni, bola už len kúsok. Ako náhle som ju mohol zazrieť vystrčil som ruku a rýchlo ju stiahol dnu prirážajúc ju k stene.

Jej vypísknutie som umlčal dlaňou a zazubil sa na ňu pritisnutý k nej.

V hrdle mi navrela hrča,  pomaly stiahol ruku z jej úst stále na nej natlačený. Mäkkosť jej pŕs na mojej hrudi bola rušivá. Boli príliš prispôsobivé a pružné a tlačili do mojej hrude tým sexy najlepším možným spôsobom.

„Zbláznil si sa? Takmer som si preľaknutím cvrkla," hromžila s rukami na mojich ramenách a so zamračenou tvárou.

„Ako si sa mohla zľaknúť, keď si vedela, že budem tu?" posmieval som sa, za čo som si vyslúžil ďalšie typicky dievčenské dfŕknutie a pretočenie očí.

To ma prinútilo sa škeriť ešte viac. Stará Jela, bola stále viac minulosťou a aj keď som naozaj nijak nezasahoval do jej osobnosti, či vystupvania, zdalo sa, že šaty stačili k tomu, aby sa z malej trtky stávala temperamentná ženská. Alebo možno len začala konečne zhadzovať masku.

„Nečakala som, že ma prepadneš," obvinila ma, a jemne zatlačila do ramien, no ja som sa nedal a ruku položil na jej bok, palcom kresliac malé krúžky.

„Čo to, čo ro... bíš?" koktala, privierajúc viečka.

„Nútim ťa zvykať si na moje dotyky," šepol som jej do ucha a zhlboka sa nadýchol dokonalej vône jej vlasov.

Tá malá miestnosť bola stvorená pre nás. Nemali sme veľa priestoru aj keď stále ho tu bolo dosť na udržanie ako takého osobného priestoru, no ja som ho udržovať nemienil. Celú noc som na ňu myslel, nedokázal zaspať.

Chcel som ju blízko seba.

„Zvykať si? Prečo?" vzdychla, keď som rukou vkĺzol pod jej tričko a zatlačil jemne na jej spodnú časť chrbta.

„Lebo sa ťa od teraz takto budem dotýkať stále." Otrel som sa perami o jej ucho a moje srdce zakoplo v tej istej chvíli ako sa jej dych zadrhol.

„Hm," zamrmlala, keď som rukou vystúpil po jej chrbte vyššie až k zapínaniu podprsenky a znova klesol, hladiac ju v pomalých pohyboch.

„Dostal som echo, že Luka dráždi predstava, že by mi ťa mohol prebrať, že by ťa mohol mať skôr ako ja," zasmial som sa, nebolo šance, aby na neho niekedy reagovala tak ako na mňa.

Otvorila oči a jemne sa pohmýrila.

„Čo to znemená?" Vyzerala omámeno a opito a ja som bol toho dôvodom. Boh  mi pomáhaj a daj silu, nevziať si tie jej šťavnaté ústa teraz hneď.

„Že sme našli riešenie problému ako zaujať Luka. Lochnesa, stačí ak si bude myslieť, že ťa chcem, stačí, ak ti budem nadbiehať, kurizovať a on sa pohne sám do útoku, vyberie svoje najlepšie karty a ty sa nebudeš musieť trápiť zbytočnými rande s pešiakmi, dostaneš sa hneď ku kráľovi. Takže plán je hraj so mnou. Proste budeme spolu flirtovať, a on bude zúriť. Samozrejme, ma musíš odmietať s jemným náznakom flirtu, nie som si istý, či by sa mu páčila predstava, spať s tebou po tom ako som ťa mal ja."

Pri tých slovách nami oboma myklo.

Nechcel som, aby s ním spala, Bože, nechcel som, aby sa jej čo i len dotkol. Ale nemohol som jej to povedať. Bol som nútený mlčať a dodržať dohodu, ktorú sme spolu uzavreli.

„Ach, samozrejme.... To je dobrý postreh, uľahči to všetko aj tak je štrnásť dní málo," súhlasila trošku rozmrzele a zatlačila mi do ramien upravujúc si tielko.

„Ale odpusť si tie aktívne ruky, áno?" upozornila ma a ja som kontroloval svoje dlane venujúc jej krátky úškrn nezbedníka.

„To ti nemôžem sľúbiť, máš návykovú pokožku, človek sa jej musí dotýkať ak ju raz okúsi," predniesol som vážne znova prerušujúc tú mizivú vzdialenosť medzi nami.

Napadlo ma niečo šialené. čo by sa stalo ak by som začal  hrať  na viac strán. Na Luka spolu s ňou a potom na ňu  pre čisto svoju potechu? Chcel som ju. Nie tým fyzickým spôsobom, aj keď ani ten nebol zanedbateľný, chcel som ju všetkými možnými spôsobmi. Možno ak by som sa k nej choval ako k dievčaťu o ktoré stojím mohla by ku mne začať cítiť niečo viac. Mohla by ma chcieť.

Moje dotyky jej zjavne neboli nepríjemné, ale ja som chcel aby  po nich túžila, aby ich vyhľadáva a potrebovala ich. Aby potrebovala mňa.

Na perách som pocítil svoj úsmev lovca bez toho, aby som si ho uvedomil.

Urobím všetko preto, aby na ten hlúpy nápad potrestať Luka rýchlo zabudla.

Nebude jeho ani vo snoch. Nepoloží na ňu ani jediný prst. Možno nie som hodný dievčaťa ako ona ani ja, ale záležalo  mi na nej. Úprimne tak ako na žiadnej okrem mojej sestry.

Jela:

Skutočne som nemohla uveriť, že Luka prinútilo chcieť ma niečo tak hlúpe ako Adriánove reči, že by ma Tony chcel. Ale bolo dobré, že cesta bude ľahšia.

Tonyho dlane na mojom chrbte ma pálili aj zvyšok času a do obednej prestávky som sa mrvila ako mrľa. Boli tak jemné. Iba na bruškách mal jemné mozole, pravdepodobne z hrania na gitare,  a moje škrabkanie milújuce ja priadlo blahom.

Cítila som ako mi tvár horí len zo spomienky na jeho pery trúce sa mi o ušný lalôčik.

Mala by som na to prestať myslieť. Nič to neznamenalo. Len skúšal vody, koľko z intímnosti s ním znesiem. A som si istá, že ak by niečo skúsil, nezastavila by som ho. Bola by som ochotná s ním pracovať na ďalšom malom hudobnom virtuózovi hneď primao na mieste medzi metlami, savom a inými čistiacimi pomôckami.

Toto som rozhodne nebola ja. Musím prestať.

Malý papierik narážajúci mi do tváre mi pomohol a ja som prekvapene pozrela na papierovú guľôčku o veľkosti pinpongáču ležiacu na mojom zošite.

Švihla som pohľadom na Tonyho, no ten bol vo svojom svete. Videla som ho, ako rytmicky pohyboval nohou a s pohľadom do prázdna si jemne perom vyťukával do pery. Skladal, zrejme ho pochytila múza a on potreboval text alebo skôr tóny dostať na papier. Bolo fascinujúce sledovať ho pri tvorbe.  Možno by mi bol ochotný niečo zahrať, teraz, keď sme priatelia...

Tiché "ps, ps" ma vrátilo znova  zas do reality a ja som sa pozrela smerom odkiaľ zvuk prichádzal.

Luk!

Netušila som, či si niekedy dokážem zvyknúť na jeho vyškerený ksicht.

Naznačil mi otváranie imaginárnej guľôčky. Pochopila som, že mysli papierik ktorý mi... Poslal on? Skutočne?

„Čo chcel ten trapko? Prečo si s ním bola v miestnosti pre upratovačky?" Wau, tak tu sa fakt rýchlo šíria informácie.

Nevedela som čo napísať, a on na mňa hľadel, čakajúc, kedy mu odpíšem.

Ale čo? Čo mu mám napísať?

Jediná možnosť bola vypýtať si pomoc od Tonyho, no Luk na mňa stále hľadel nemala som možnosť napísať mu sms.

A tak som sa na Luka usmiala a len mykla plecami.

Zamračil sa a naznačil rukou písanie. Vzdychla som si, čo som mala robiť?

Zdvihla som ruku a upútala pozornosť profesora, ktorý na mňa vyklenul jedno jemne prešedivelé obočie.

„Áno, slečna Matyasová?"

„Mohla by som prosím na toaletu?"

„Ale rýchlo naspäť."

 Vďaka Bohu za primárne potreby a za zákon, ktorý profesorom zakazuje brániť žiakom močenie.

„Si v poriadku?" Sms mi prišla skôr ako som stihla zaliezť do jednej z kabínok.

Usmiala som sa no hneď sa zamračia.

Nenamotávaj sa, no tak!

„Potrebujem pomoc, Luk sa pýtal, čo sme robili v tej miestnosti s metlami a ja neviem, čo mu napísať, stále po mne čumel tak som sa vypýtala na záchod aby som ti mohla napísať :P" vyťukala som rýchlo.

„Odľahlo mi, bál som sa, že ti je ťažko alebo tak... nechaj ho čakať, neodpisuj, po hodine choď k jeho lavici a vystrč svoje štvorky a povec mu, že som ťa otravoval pre rande, ale ty o to nestojíš, lebo nie som tvoj typ. Pri tých slovách skús hlas stlmiť, aby vyznel tvoj chrapčák a ukazovákom sa dotkni jeho čeľuste, prisahám, že z toho zblbne!"

Odpoveď ma dostala do pokoja, ktorý som potrebovala, aj keď som si nebola istá, či to skutočne Luka položí, nakoľko chce len ublížiť a ponížiť Tonyho, no vedela som, že to aj tak urobím. Veď preto, som predsa Tonymu písala.

„Ďakujem, máš to u mňa ;)"

 „Esej, Lochnesa, sme si kvit, a len na začiatku :D" Na to som už neodpísala a pohla sa do triedy.

Luk sa na mňa nepozrel a ja som nervózne drvila papiek ktorý mi poslal.

To zvládnem, to dám, nič ťažké...

Zazvonilo a ja som ako strela vyskočila z lavice dupajúc si cestu k Lukovi. Bolo to zbŕkle a nekoordinované, no napätie zo mňa urobilo blížiacu sa katastrofu. Počas cesty k jeho lavici, ktorá bola v strednom rade úplne vpredu som sa snažila do krokov dostať trochu ladnosti. Potrebu pozrieť na Tonyho som potlačila a zhlboka sa nadýchla.

Luk sa otočil na mňa vo chvíli, keď som sa mu chystala poťukať na rameno.

„Ahoj, " šepla som a on si ma prezrel automaticky som vypla hruď naklonila sa.

Nenávidela som sa za to a bola rozhodnutá si za to po vyučovaní otrieskať hlavu o stenu, ale teraz som ho musela presvedčiť, že by som o neho stála, aj keď je malá pravdepodobnosť, že by o neho nejaká nestála.

Na prázdno prehltol a po dlhej chvíli zdvihol pohľad stretávajúc sa s mojim.

„Neodpovedala si mi," obvinil ma, znova klesajúc pohľadom nižšie.

Bolo tu dosť veľké riziko že sa povraciam. Bude to chcieť dlhú dlhočíznu sprchu, kým tie jeho úchylné oči dostanem z môjho výstrihu.

„Chcela som ti to povedať osobne," šepla som, dúfala, že zvodne a predklonila sa ešte viac dlaňami sa opierajúc o jeho lavicu.

Jeho hrtan sa pohol ťažko dole a oblízol si pery.

Ono to fakt fungovalo!

„Otravoval ma s rande," nadýchla som sa s hranou otrávenosťou a prešla pomaly prstom po jeho sánke. Nepúšťajúc oči z tých jeho, „ale on ma nezaujíma," pokrútila som hlavou a stiahla ruku z jeho tváre.

„Dúfal som, že dievča ako ty, bude mať vkus." Usmiala som sa na neho a prikývla.

Dievča ako ja? Ešte pred týždňom som bola obluda, ktorá nebola dosť a ani pre bezdomovca. Chcela som mu napľuť do ksichtu. Och, Bože! Mala som to urobiť!

Otočila som sa radšej k odchodu, skôr ako na neho fyzicky zaútočím  voľnou stoličkou zastrčenou pod lavicou. S tichým upokojujúcim výdychom som vypäla hruď, držiac svoju hrdosť pevne v oprátkach, no on ma zastavil schmatol za zápästie a pritiahol späť.

„Čo keby sme spolu niekam zašli? Čo?"

„Neviem, musím si to premyslieť, ak chceš, budeš vedieť byť presvedčivejší, že?" Vytiahla som si ruku z jeho zovretia a pohupujúc bokmi som sa vrátila na svoje miesto.

„To bolo dokonalé," Sms mi vyčarila úsmev na tvári a spokojne som odložila mobil do malého vrecka na kraťasách. Bola to dobrá správa, aj keď, ak by Tony žiarlil, aspoň máličko bolo by to ešte lepšie.

Naozaj sa zo mňa stávala ohavná a povrchná bytosť.  Toto musí skončiť.


****

„Ahoj, Jela." Monika si sadla ku mne a ja som sa usmiala.

„Počula som, že s bratom konečne tvoríte pár," usmial sa spokojne.

„Nie, netvoríme, odkiaľ niečo také máš?"

 „No, vraví sa to. Vraj ste spolu boli zavretý päť minút sami v sklade."

„To ešte neznamená, že sme spolu, len tvoj brat mal chuť ma obchytkávať a presviedčať ma, že patríme k sebe," kývla som rukou a sledovala ľudí okolo, usmiala som sa pre sebe, Luk sa to dozvie.

„Skutočne sa rozhýbal? Ach, som tak rada, myslím, že ťa má skutočne rád, mala by si mu dať šancu," vzdychla si pozoruj ma so zasneným pohľadom, „vykašli sa na tú vec, veď ty vieš akú . Tony ťa má rád takú aká si, nemusíš sa pretvarovať, a po nedeli viem, že a ty jeho, bolo by fajn vidieť ho šťastného. Vás oboch."

 Bola som zmetená, myslela som, že to hrá so mnou, no ona vyzerala, že každé slovo myslela, úplne vážne.

Zatriasla som hlavou.

Jej telo bolo zrazu vo vzduchu a zmizlo za vysokou postavou.

„Hej, to je moje miesto, ty hlupák!" Počula som jej hlas vychádzať spoza chrbta Tonyho.

„Už nie, sestrička, teraz je už len moje," žmurkol na mňa a aj keď som vedela, že to iba hrá srdce sa mi pohlo vpred a chcelo mi roztrieskať rebrá.

„Ahoj, Jely, niečo som ti kúpil," usmial sa a položil predo mňa ovocnú misku s jahodami, ananásom, hruškami a banánmi.

„Mám obed, ďakujem." Ukázala som na svoju potravinovú dózu s rizotom, čo som si uvarila.

„Ale potrebuješ aj dezert," upozornil posúvajúc malú sklenenú misku ku mne.

„... ďakujem teda," usmiala som sa na neho.

Sklonil sa ku mne a môj svet sa zmrštil do malej bublinky z jeho vône.

Voňal dokonale, ako korenie, citróny a on. Dokonalý výber parfumu zvýraznil jeho osobitú vôňu a jeho. Chcela som aby ma do nej zabalila tak ako v sobotu, keď ma držal a zachránil.

Zatriasla som hlavou a prehrabla si rukami vlasy.

Šialená, tak šialená.

„Odplať," šepol a ja som na neho vyvalila oči, keď bol zrazu príliš blízko a naše nosy sa takmer dotýkali.

Naprázdno som prehltla a strácala sa v dotyku jeho dlane tlačiacej na moju šiju.

Len hra, len hra, nemyslí to vážne, prestaň, dýchaj! Kričala som po sebe no nebolo to ľahké.

„Hej, drž sa od nej!" Lukov hlas bol výstražný a ja som sa prikrčila pod jeho silou.

„Vypadni, Lukáš, nevidíš, že tu mám niečo rozrobené?" Pritiahol si ma Tony viac na seba a ja som spokojne vdýchla jeho vôňu.

„Nestojí o teba, vravela mi to, tak ju pusť a zmier sa stým," posmieval sa Luk.

Áno, presne to som povedala.

Odtiahla som sa od Tonyho a zatlačila do jeho hrude.

„No tak, prečo sa pre mňa hádate, kto povedal, že stojím o jedného z vás?" Tony na mňa prekvapene pozrel.

Sama som bola prekvapená, kde sa to vo mne vzalo, ale reakcia tých dvoch bola dokonalá.

„Prinútim ťa ma chcieť, získam si ťa, nie je dievča, čo by ma nechcelo," Zavrčal Luk.

To skôr peklo zamrzne, ty imbecil...

„Zabudni, oná má na viac ako na kopu svalov, bude moja!" opáčil Tony a moje hlúpe dievčenské vypatlané ja súhlasilo všetkými desiatimi.

Ale to racionálne ja, ktoré vedelo, že on ma nechce. Že som v jeho očiach obludka, ktorú si oblúbil ako domáce zvieratko bolo frustrované a naštvané, že to túžiace dievča vo mne chce práve jeho.

„Nerada vám kazím slovné súboje chlapci, ale o tom koho budem rozhodnem ja, nie som vec!" vstala som, vzala si svoj nedojedený obed a pohla sa z jedálne.

Jeho zhrubnuté končeky prstov sa nenápadne dotkli tých mojich a aj keď som naozaj túžila na chvíľu pozrieť do jeho tváre neurobila som to. Rukou som trhla a zaťalu ju v päsť.

Bola som hlúpa. Dobre som si pamätala ako tu v jedáni vykričal, že som stále tá odporná obluda, a že všetci chalani sú idioti. Veď sa mi v sám priznal, že to bude divadlo aby ma Lukáš chcel, tak prečo do kelu tak naivne a hlúpo bažím po jeho skutočnom záujme?

Ak by som pred dvoma týždňami nedostala v amoku ten hlúpy nápad ani by o mňa nezavadil pohľadom a apri podpichovaní mojich spolužiako by sa zabával tiež  na môj úkor.

Krava blbá.

"Hneváš sa?"

 Pretočila som oči. Načo som mu do kelu tam dávala číslo? Teraz ma bude bombardovať SMS každú chvíľu?

Neodpovedal som mu.
 Hnevala som sa.

Sama na seba, za to, že som tak na neho reagovala aj na neho, že mi to robil. Že prišiel s niečím takým ako budeme sa tváriť, že ťa chcem.

Bolo to na dve veci. Ja som bola celá na dve veci, keď som zabudla kto vlastne Anton je.

Nelíšil sa od Lukáša.

 Tiež ma mal za oblodu. A bol omnoho horší ako Luk. Luk, ten ma chcel do postele, lebo teraz som bola super kosť o ktorej snívali chlapci a chcel ma prv než sa to podarí hentomu. Bola to akási primitívna hra mužov o získaní tej ťažko prístupnej. Pravdepodobne...

Tony len chcel svoju esej a dostať ma do Lukovej postele. Pre neho som bola super obludná, stále tak ako pred tým.
Ako som to mohla prehliadnuť? Ako som mohla uveriť tomu, že by mu na mne záležalo čo i len ako na kamarátke?

Ak by to tak bolo, snažil by sa tak ako jeho sestra odhovoriť ma od tej hlúposti. Ale on aj napriek tomu ako sme sa zblížili stále vymýšlal nové taktiky.
Chcel sa hrať s Lukom hru, kto s koho, kde ja som mala byť výhrou. Akoby som bola poondená vec.  Iba preto, lebo by to Luka dráždilo a chcel ma viac. Ak by bol môj priteľ nesnažil by sa ho odo mňa dostať preč? Len aby mi nebolo ublížené? Aby sa človek, ktorý vo mne nevidí nič, len ukradnutú šukačku, nedostal ku mne  ani na krok blízko?

Budem to musieť vrátiť, ten stav z pred týždňa, keď ma čas s ním otravoval a nenávidela som ho. Ten čas, nie Tonyho... Nikdy mi skutočne neublížil, aby som ho mohla nenávidieť.

Avšak... Bol jedným z tých vypatlaných zbohatlíckych magorov.

Koniec sladkej Jely, kamarátstva, vrátim to na začiatok, nedovolím aby mi ublížil. A nedopustím, aby som si ublížila ja sama.

Mobil mi zazvonil a ja som chcela zdvihnúť a vyčistiť mu črevá, poslať ho do pekla a nech mi dá pokoj, že nie som vec, o ktorú by sa mohol dohadovať, aj keď som vedela, že to vlastne nemá zmysel, lebo on v skutočnosti o mňa nestál.

No našťastie som bola dosť pri zmysloch a skontrolovala si volajúceho.

„Dobrý deň," pozdravil sa mi známi mužský hlas.

Usmiala som sa, mala som rada, keď volal, znamenal prácu, práca znamenala peniaze. A ja som mala jeden dlh, ktorý som akútne potrebovala vyplatiť.

„Dobrý deň, máte pre mňa prácu?" spýtala som sa s nádejou v hlase aj keď som vedela, že má.

Inak by mi predsa nevolal.

„Ako vždy, zlatko, tri obchodné reťazce, no dnes budeš mať navyše letáky z reštaurácie, čo sa otvára cez víkend. Môžem sa zastaviť dnes okolo tretej?"

„O tretej to bude okej," súhlasila som.

Kým tie letáky poskladám a dostanem sa k roznášaniu bude síce neskoro, ale teraz je svetlo už dlhšie, nemusel by to byť problém.

„Tak o tretej ahoj." Počula som jeho jemný hlas a musela sa znova usmiať.

„S kým o tretej? Myslel som, že sa stretneme u teba a..."

„Tak si myslel zle, Tono, plány sa zmenili! A... a nezakrádaj sa!"

„Ty máš rande?" zisťoval so zamračením v tvári a prekríženými rukami na prsiach.

 „Nič ťa do to ho nie je!" odvrkla som podráždene a pohla sa v pred.

„Hej, čo sa deje? Prečo si nasraná? Nič som predsa neurobil."

„Nie? A tá hlúpa hra, čo? Ach, nechaj tak, dnes mám pred sebou ťažký deň a nemienim si ho ešte priťažovať rozčuľovaním sa nad tebou."

Jeho ruka sa omotala okolo môjho zápästia a stiahol ma k sebe, prirážajúc ma o svoj hrudník.

„Každé jedno slovo som myslel vážne, smrteľne vážne. Neželám si, aby si randila s kýmkoľvek a kedykoľvek. Chcem ťa pre seba!" Vrčal mi do tváre a moje nohy z toho  zoslabli.

Bola som hrozná.  Ako na mňa môže jeho majetnícka panovačnosť pôsobiť ako afrodiziakum? To som už načisto potratila rozum?

Spamätaj sa!

„Si rovnaký ako Luk, a ja som na to na chvíľu zabudla. Ale spomenula som si, tak si nechaj starosť. Nemusí ťa trápiť, či mám rande, dnes alebo kedykoľvek."

Nechala som ho tak ani sa neobzrela.

Decká z jedálne sa začali hrnúť  chodbou a ja som sa mu šikovne stratila v dave vypínajúc si mobil.