Ahojte, moje drahé. Veľmi sa ospravedlňujem, ale nestíham. Pridávam zatiaľ len Jelin pohľad lebo Tonyho ešte nemám dopísaného a len Boh vie, kedy ho dopíšem. Ahojte, príjemné čítanie želám, vaša Ivet.
Deň devätnásty : piatok
Jela
„Nezabudni, príšerka, nechaj si učenie
na nedeľu. O siedmej si po teba prídem."
Lúčil sa so mnou môj priateľ a rande
na dnešnú noc v jednej osobe a moje srdce kolabovalo vždy, keď som si na to
pomyslela. Tešila som na rande s Antonom.
A práve pre to mňa aj Moniku vyhodil
pred mojim bytom a sám šiel niečo vybaviť do mesta. Vravel, že sa jeho kamoš
vrátil z Holandska, kde kopal kanaly. Ale Tony bol vtipkár. Nevedela som
koľko pravdy v tom vyhlásení je.
Monika sa uškrnula na oko znechutene,
keď si ma pritiahol pre rýchly bozk a sotila do jeho ramien, aby ho odo mňa
dostala.
„Musím jej pomôcť nájsť niečo z
čoho padneš na zadok a urobiť jej make-up. Nezdržuj. Potom sa môžete olizovať
koľko chcete.“
Musela som sa zasmiať, kto dnes
ešte používa vyraz olizovať?
„Ona nepotrebuje žiadne veľké
strojenie. Ale ak mi chcete urobiť radosť, nestrácajte čas hľadaním šiat.
To ma zaručene dostane na zadok."
„Si také sprosté prasa," vzdychla
jeho sestra, preplietajúc si so mnou prsty.
Zakývala som mu s megaobrovským
úsmevom, ktorý mi opätoval.
Jeden deň a bola zo mňa kôpka
hormónov.
Naozaj som začínala milovať ten pocit
byť s ním vo vzťahu. Bozkávanie, držanie sa za ruky, šepkanie si
počas hodín a hlavne Tonyho pozornosť. Moje srdce bilo ako šialené, žalúdok sa
cely podivne krkval a na tvári som mala permanentný úškrn. A to som pred
tým, než sme sa dali oficiálne do kopy, nemala pocit, že by som bola jedna z
tohto druhu dievčat. Veď som pri ňom bola úplne normálna.
Nemohla som prísť na to, ako je možné,
že stačilo tak málo aby zo mňa bolo hihňajúce sa zaláskované dievčatko.
„Môj braček je tak sladký keď je
zamilovaný." vzdychla hneď potom ako sme sa dostali za presklené
dvere bytovky a
zasnene sa zahľadela na schodisko.
Ja by som to rozhodne nenazvala
zamilovaním. Tony sa vždy k dievčatám s ktorými bol, choval pekne. Rozprával im
veci ktoré chceli počuť robil veci ktoré sa im páčili. Jediný rozdiel bol,
že teraz si zaumienil, že budem ja tá jediná pre ktorú to robiť bude.
„Nezdá sa ti, že je príliš skoro
vravieť o láske?“ Nedalo mi. Lebo vážne. Dva dni.
Zasmiala sa a pohla sa prvá, vrtiac
zadkom po každom schode, ktorý schválne precítila. Ako to ona nazývala.
Schody sú najlepšie na zadok a moje štvrté
poschodie je bezplatná posilka.
Súhlasila som. Sama som si dala
záležať na zapojení svalov, keď som sa dostávala do môjho bytu. Bolo to
podvedomé, stará Jela to robila vždy, keď mohla a ja som to mala vštepené ako
dýchanie.
„Čo iné by to malo byť ak sa chlapec
rozhodne pre monogamiu, ak nie láska?
„Zdravý rozum?“ Ponúkla som jej odpoveď no ona ma odmávla
rukou nevenujúc mi ani pohľad.
„Nie pri mojom bračekovi. Keď mal pätnásť
tak mu jedna pipka o ktorej bolo známe, že je pipka, len to odmietal vidieť, zlomila srdce a tak sa rozhodol, že už viac
nebude riešiť vzťah.“ Bola to klebetnica
a na výraze jej tváre som videla, že sa ma snaží nahlodať.
A podarilo sa. To bolo zaujímavé.
Predstava Tonyho v puberte. A jeho zlomene srdce z neho akosi robilo viac živú
bytosť. Aj keď som vedela, že je to
hlúposť. Mal dobré srdce a o ľudí na ktorých mu záležalo sa naozaj
staral a svoju lásku dával aj patrične najavo.
Chcela som ju odmeniť pohľadom plným
nezáujmu. Naozaj chcela.
Nedalo mi však nakoniec. Predsa len,
trošku z jeho minulosti, keď bol ešte obyčajný chlapec a nie nasledovník veľkého Dona Juana.
„Prišla ma Lukášovú party s Tonym a
počas nej sa akosi dala do kopy s ex, ktorého nechala pre Tonyho. Nebolo
to pekne. Bola Tonyho prvá vo všetkom. Bol do nej úplný blázon.
Dokonca pre ňu skočil do toho chalana. Nemusím hádam vravieť, že bol
starší o dva roky a prvým vo všetkom tej stroskotanej čúzy. Takže to bolo pekne
posrané.“ Dramaticky na mňa pleštila tie svoje obrovské sovie oči
a vyzývala ma k haneniu toho úbohého dievčaťa.
„Chudáčik Tony,“ vzdychla som, mysliac
to naozaj úprimne.
Keď vás zradí človek ktorého
milujete, naozaj to chvíľu vyzerá akoby váš svet skončil. Ale zasa ma to len
utvrdilo v tom čo som vedela už dávno. Tony mal city a taktiež horúcu hlavu.
„Ale teraz je so mnou, a ja sa
o neho postarám tak dlho ako bude chcieť, Monika. Neboj.“ Potľapkala som ju po ramene, tu si už
z nej trošku strieľajúc.
Jeho malé zlomene srdiečko bol len
ďalší dôvod prečo som vedela, že o láske ani zmienka. Ak ju mal naozaj tak rad
zrejme si dá pozor aby do toho hlúpeho city znova tak rýchlo nevpadol.
A ja si tiež budem musieť dať pozor na
tie svoje. Ak sa zaľúbim a on sa stiahne a pošle ma do kelu, zo
strachu, že mu ublížim zlomí ma to.
A už na mne naozaj nie je veľa častí, ktoré by som mohla niekomu dovoliť
lámať.
„To stále nič nemení na tom, že je na
lásku skoro, Moni. Zrejme nám to nevydrží ani na tak dlho aby sme si stihli
povedať, že sa máme radi.“ Vedela som, že
nie.
Tonyho omrzím.
Keď ma včera chytil za zadok musela som si
uhryznúť do pery, aby som ho v reflexe nesknokautovala. Vedela som, že ak mu niečo tak samozrejme
nedovolím nevydržíme ani do konca vyučovania. A taktiež, keď som si na to zvykla boli jeho ruky na
mojom zadku celkom fajn.
No dobre. Keď ma bozkával a
pritom držal za zadok bolo to viac než len fajn.
Ale čo ak bude chcieť viac, a ja sa nedokážem zadržať a spustím
hysterický cirkus, keď ma bude chcieť
chytiť za prsia, alebo...
„Bože, si tak strašná, Jely. Ešte ste sa nedostali domov z prvého
rande a ty už teraz vieš, že sa rozídete? Načo potom strácaš čas? Rovno ho kopni
do zadku ak vo vás už teraz nevidíš budúcnosť.“
Pretočila som oči a pustila ju do
môjho bytu prvú.
Nebola som snívajúci typ. Život je na
prd snenie všetko iba komplikuje.
„Som realista, Monika. Ak nič nečakáš,
nič ti neublíži.“
„Zbabelstvo!“ oponovala, cúvajúc po
spiatky aby so mnou udržala očný kontakt .
„Sebaochrana!“ nesúhlasila som. „Nedá sa do
lásky proste vpadnúť. Je to živý organizmus rodí sa, vyvíja, hynie. Bolo by pochabé
nemyslieť na možnosť konca.“
„Musí to byť bohovsky ťažké, že? Držať sa zubami - nechtami reality.
A pesimizmu,“ posmievala sa
s tým známym polačekovým úškrnom.
Odfrkla som si.
Čo ona vedela o živote?
Maznavé dievčatko z bohatej rodiny
ktorej jediný problém bol flákanie sa s kamoškami a randenie s pekným chlapcom
zatiaľ čo bola potajme k smrti zamilovaná do bývalého najlepšieho priateľa
svojho staršieho brata.
Dávno pradávno som tiež bola tento
typ. Dovolila som si snívať, plánovať, dúfať.
Teraz som rada za každý ďalší deň bez
hrôz a katastrof nazývaných môj život.
„Môj život stoji za prd, Monika. Pesimizmus
je moja alfa a omega prežitia.“
Chvíľu na mňa hľadela akoby sa snažila
rozlúštiť niečo na mojom výraze tvare, no nakoniec len vzdychla a zvalila sa na
gauč v obývačke.
„Len do toho, ďalej takto fňukaj nad
svojim život a nakaz týmto postojom aj môjho brata. Mali ste byť jeden pre
druhého niečím pekným a veselým no nakoniec možno naozaj budete jeden pre
druhého posledným klincom do depka hrobu.“
Nefňukala som. Alebo áno? Možno
trošku pri nej a Lukášovi lebo vedeli niečo málo. Pri Tonym som takáto nebola.
Naozaj nie. Nech si Monika myslí čo chce.
Môj výraz ju musel upozorniť, že nie je niečo v poriadku a naše zatiaľ
krehké priateľstvo visí na vlásku lebo vstala z postele bujará. A vysmiata
mi omotala svoje kostnaté hnáty okolo môjho krku.
„Hej, dobre, kašlať sa na to. Však
Tony ťa naučí užívať si život a ak to nebude zvládať stále som tu ja. Som
chodiaca eufória a príručka hakuna matata. Neboj.“ Zhlboka nasala vzduch
a stále s rukou okolo mojich ramien sa rozhliadla po obývačke pomlčka
mojej izbe.
„Tak, pustime sa do toho. Máme málo
cez tri a pol hodiny než sa po teba zastaví môj braček.“ Rozhliadala sa po
miestnosti, tváriac sa zamyslene, čo mi vykúzlilo nezmyselný úsmev na tvári.
„Rozhodne to musia byť šaty," vyhlásila
po chvíľke dramatického ticha, ťukajúc svojím gelovým nechtom po brade. „Na
rande nemôžeš ísť ako neandrtálec v kraťaskách alebo legínach. To
nedopustím. Máš dáke v zálohe? Na ušitie tými tvojimi super prstíkmi asi
nemáme dosť času, čo?"
Pokrútila som hlavou a sledovala ju
ako otvárala dvierka vstavanej skrine znova a znova akoby čakala, že sa tam
objavia ako zázrakom iné šaty.
„Pre Krista, kde máš všetky handry, čo
nosíš do školy? Ach, počkaj! Veď ja som ti dala pár svojich kúskov isto z
nich niečo vytiahneme!"
Ho-ho. Tak to sa nestane!
„Nie! Nedám si na rande s tvojim
bratom nič čo bolo tvoje! Je to akoby som na seba zasvietila obrovským
reflektorom a kričala pozri, miláčik, aká som úbohá! Musela som si obliecť na
naše rande veci od tvojej sestry!“ Razantne som pokrútila hlavou, ak by jej
náhodou z môjho nasrdeného sarkastického tónu unikla podstata etudy čo som predviedla. „Prečo si nemôžem dať legíny a nejaké pekné, blýskavé
tričko? Tých mám naozaj veľa!" snažila som sa jej dohovoriť, no ona ma
znova odmávla.
„Nemôžeš ísť na rande s legínami obtiahnutými
okolo tvojho zadku a s tričkom, čo bude volať po tom, aby bolo z teba
strhnuté. Zákon prvého rande. Halóoo! Blik - blik! Dievča má biť na prvom rande
krásne jemné, nežné ako kvetina.“
Vyprskal som do rehotu. Takáto
hovadina!
„Čo to je za blbosť, Mona? Krásna a nežná
ako kvetina?" Rehotala som troška dokonca chrochtajúc, keď som sa ohýbala
v páse.
Znela ako dáky šľahnutý guru randenia
z hlúpej americkej komédie.
„Ach, si stratený prípad,"
šomrala, dupajúc si to do kuchynskej časti, aby si naliala trochu vody a
preafektovane ju do seba hodila. „Dobre, tak mi povedz, či máš dáke
handry alebo budeme musieť rýchlosťou svetla obehať mesto, aby sme našli vhodné šaty na dnešný
večer."
Nerozumela som prečo také veľké cavyky.
Tony ma videl v teplákoch, s okuliarmi a dokonca zasoplenú s opuchnutými očami.
Nemyslím, že mu priveľmi záležalo na tom čo budem mať na sebe. Bola som si istá,
že nech si dám čokoľvek bude spokojný... V porovnaní s tým, čo na mne vídal
pred tým sa zdalo všetko úplne dokonalé.
Ale taktiež som sa mu chcela páčiť.
Nie len pre to, že to bolo to naše prvé rande. Aj keď samozrejme, aj pre to.
Ale hlavne pre to, že som bola dievča a chcela som vidieť jeho sánku dole,
keď sa dám do gala. A časť mňa, ohromne veľká časť, milovala strojenie. Tú
časť s obliekaním. Nikdy som nebola fanúšik silného líčenia, ale šaty bola
moja slabosť. Strávila som pred zrkadlom hodiny. Nie pre to, že by som bola
samoľúba, len som rada pracovala so strihom a úpravou k dokonalosti
priamo na mne.
Takže prišiel čas. Vedela som, že sa
všetko zmení, ale Monike som dlžila jej prvé moje tajomstvo.
„Mám šaty, čo nenosím, v otcovej izbe,"
zamrmlala som pomedzi pery. Naozaj sa mi do toho nechcelo, ale bolo to buď to
alebo uškvarenie môjho mozgu jej hereckým výkonom, v ktorom sa snaží dokonale
znázorniť svoju panovačnú matku.
Takže som otvorila dvere od trinástej
komnaty a poslušne stála pri pántoch, zatiaľ čo ona sa preafektovane pohupujúc
bokmi vydala na prieskum prvá.
„Boha jeho! Tu to vyzerá ešte
desivejšie ako u Tonyho v jeho brlohu."
Potočila sa dokola a hľadela na police plné vinylových platní.
„Netušila som, že má Tony svoj brloh."
Zaškerila som sa, lebo mi predstava ako
sedí v mohutnom, čalúnenom kresle, púšťa si platne a do rytmu lúska
prstami nedovolila zostať vážna. Bol to taký snob.
„Veľa času ste rozhovormi asi naozaj
nestrávili, čo?" Strelila po mne zubatý úsmev mačičky Škľabky.
„Si jeho sestra, určite s tebou
nebudem toto rozoberať."
„Ha! Ale som aj jediná kamoška ktorú
tu máš. Tak nemáš príliš na výber. A navyše, rada si vypočujem niečo o bratovi.
Je to super munícia pri vydieraní." Zakývala obočím, keď sa pohla k
otcovmu nočnému stolíku a ukazovákom prešla po otcovom gramofóne.
„Zvláštne... od tohto výrobcu má
gramofón aj môj brat," povedala potíšku, prechádzajúc bruškom prsta po celom obvode taniera. „Stál vyše
tisícky."
Áno ocko a jeho láska ku kvalitnej
elektronike.
Otvorila som masívnu skriňu s
posuvnými dverami, ktorá sa do môjho chudobného života hodila asi tak ako tisíc eurový gramofón a
pripravila sa na vytiahnutie ďalšieho tajomstva.
Zvuk koliesok upútal jej pozornosť a
ona sa znova zamerala na mňa. Vedela som, že zvádza boj sama so sebou, aby sa
nevypytovala. A taktiež som vedela, že po prehliadke môjho šatníka bude chcieť
odpovede. A ja jej ich dám. Potrebovala som to povedať JEJ. Možno aj to bol dôvod,
prečo som odmietla jej ponuku nákupu šiat.
Ak jej to poviem, lepšie mi porozumie.
Budem jej môcť povedať keď na mňa príde slabá chvíľka. Nepochyboval som o tom,
že by tu bola v tej chvíli pre mňa. Je ako jej brat. Majú veľké srdcia,
sú starostliví a milujúci.
Už ma nebavilo byť tou silnou s
nadhľadom. Chcela som niekoho pri kom sa môžem zložiť vždy keď budem
potrebovať.
Vedela som, že ak jej ukážem kúsok zo
mňa, zblíži nás to. Tak fungovalo ľudské podvedomie. Ak si chcete získať človeka, dajte mu kúsok
zo svojho tajomstva, trápenia, zverte sa mu a nepriamo ho
prinútite k benevolentnosti. Nadobudne pocit dôležitosti a podprahovo
si k vám vytvorí puto dôverníka a ochrancu jemu zverených trápení.
Áno, bola som pokrytec.
Dych sa jej zadrhol. Čakala som to. No
pod jej prudkým pohybom aj tak cúvla lebo naozaj hrozilo, že skončíme obe na
podlahe, keď sa rozzúrene vrhla na vešiaky.
Posúvala ich vyťahovala a znova strkala
späť.
„Máš tu handry od Kirsten Lou. Tá žena
šije originály. Ani jeden duplikát, ani jeden!“
Nemusela mi to vravieť. Jej kúsky boli
moje najobľúbenejšie.
Vrhla na mňa ten očakávaný pohľad, ale
zvládla vyhrať boj so zvedavosťou a len sa obozretnejšie vrátila k
prehľadávaniu môjho krásneho šatníka ktorý som pre márnivosť a lásku k móde
nedokázala zničiť.
„Ty si nikdy nepotrebovala moje šaty.
Že?“ šepla potichúčky, prezerajúc
si každý kúsok.
Boli to umelecké diela. Strávila som
nespočítateľný čas kochaním sa nimi.
„Nie.“
odpovedala som úprimne.
„Pf, a ja hlupaňa som ti nabalila veci
ktoré sa mi mimochodom stále páčili. A
myslela si akú pomoc ti dávam a ty máš v
skrini handry za tisícky eur. Zasmiala sa než sa zarazila a doslova vytrhla
ramienko zo skrine.
Usmiali sa na mňa krásne levanduľové šaty s jemným extravagantným nádychom vďaka
prešpekulovanému na oko nedbalému, nerovnomernému pozošívaniu lemov na krátkych rukávoch
a spodnom leme ceruzkovej sukne. Ktorá dokonale kopírovala moje telo.
Trvalo pol sekundy než strhla šaty z
vešiačika a mne sa urobilo slabo pri pohľade ako s mojimi šatami trhala a šklbala.
Ale nezastavila som ju, nedivila som
sa.
Keď ich obrátila dole hlavou a
vyvrátila spodný lem, presne vediac, čo hľada privrela som viečka.
Ďalšie tajomstvo odškrtnuté.
Prešla po nenápadnom, no
elegantne vyšitom M P a skôr ako som stihla
niečo povedať mi šmarila šaty do tváre.
„Sú mojej matky! Jela, ty máš skriňu
plnú Lou a mojej matky!“
„Mám.“ Prikývla som, pomaly
vracajúc moje zlatíčka na vešiak. Dnes im bolo ublížené viac než dosť.
„Sľúbila som si, že budem dobrý
priateľ, Jela. Že na teba nebudem
tlačiť, že nebudem vyzvedať
a rozhodnutie či mi povieš
čo sa stalo nechm tebe. Že
ti dám čas na získanie dôvery vo mňa... Ale seriem na to! Kto, kurva, si? Prečo
bývaš v tejto hnusnej krabici keď máš v skrini ktorá je cez celu stenu šaty v
hodnote nášho domu? Prečo sa hráš na charitatívny prípad? Darovala som ti moje
obľúbené šaty, Jela! To ti nepríde ani trochu blbé? Prečo všetkých klameš?“
„Neklamem, Monika. Nezostalo mi nič
okrem týchto šiat. Nikdy som nepotrebovala tvoje šaty. Ale to dievča ktorým som
teraz, áno. Nechápeš to? Ak by som ti povedala, že ich nepotrebujem a povedala
ti, že mám doma skriňu plnú šiat po ktorých túži každá módou posadnutá žena pýtala
by si sa a ja som nebola pripravená dať ti odpovede...“
Rozosmiala sa nahlas
a hekavo. „Si ty ale Mystigue.
Nikdy by som si nemyslela, že budeš takto prehadzovať svoje kabáty. Že budeš v skutočnosti takto retardne
povrchná. Uvedomuješ si ako toto znie?
Zobrala som si tvoje handry lebo postava, čo som si pre vás pripravila ich
nutne potrebuje?“
Sadla som si na podlahu a skryla
tvár do dlaní. Na túto časť toho
všetkého naozaj nie som hrdá. Ale nemyslela som, že niekedy skutočne budem potrebovať kohokoľvek z nich.
„Vysvetlím ti to.“ Navrhla som stále
hladiac na svoje päty poskladané pod kolenami.
„Do toho, Mystigue!“
Vyzeralo to že súrodenci mali slabosť
na nezmyselné prezývky, no nechala som to tak. Radšej som sa pustila do výcucu
toho, čo ma sem priviedlo, aj keď bez zbytočných detailov, ktoré nikdy nebudú
spracované na toľko, aby bolo možné ich zdieľať s kýmkoľvek.
„Presťahovali sme sa sem po tom čo
bola otcovi diagnostikovaná neliečiteľná choroba. Predal svoj podiel vo firme
spoločníkovi. Časť uložil na účet, aby ma zabezpečil keď..." nedopovedala
som, namiesto toho som sa zhlboka nadýchla „No a z ďalšej sa platí jeho pobyt v
liečebni."
„Prečo žiješ tu? Prečo sa hraš na
sociálny prípad?“
„Lebo som o to otca požiadala. Chcel
kúpiť dom vo vašej časti mesta. Ale ja som chcela začať od znova. K novej Jele
nepasoval veľký dom a osobný šofér."
Jej oči sa rozšítŕili. Ukázala na mňa prstom
a znova vystrelila do stoja.
„ Vidíš! Si herečka. Zahrávaš sa s
ľuďmi a hráš to na tú chuderku. Aj Lukáša si úplne obalamutila."
Okej. To bolo zbytočné.
„ Nikomu som týmto predsa neublížila. Vravel
ti niečo málo o tom čo sa stalo, nie? Nemohla som tam už ostať a už vonkoncom
som nechcela byť tá istá naivná kravka, čo sa nechá znásilniť v otcovej
kancelárií svojím najlepším priateľom. S nikým som nehrala žiadne hry. Nikdy. Vždy
som to bola ja, len som vymenila drahé handry za šaty zo sekáču."
Chvíľu na mňa hľadela než prešla ku mne a objala ma.
Trochu nesvoja som ju potľapkala po
ramene, dávajúc jej vedieť, že prijímam ospravedlnenie. Aj útechu.
„Prepáč za ten výstup len... Tak strašne ma prekvapilo to všetko... Ako... Ako vážne je to s tvojím tatkom?"
„Umiera. V podstate už len čaká kedy
to príde. Jeho slová. Ja na to nedokáže ani myslieť," zachrchlala som
v snahe sa nerozplakať. Jedno je vedieť to a druhé povedať si to
nahlas.
Otec je jediná rodina čo mám, keď
zomrie zostanem na celom svete sama. V nikom človek nemá istotu. Mama ma opustila. Myslela som, že mám priateľa.
Bol mi ako brat a nakoniec sa ukázalo, že zatiaľ čo ja som ho milovala ako
súrodenca on ma miloval úplne iným spôsobom a zničil všetko. Mala som
strýka, nie biologického, ale vyrastala
som s ním. No ten tiež len sčítaval
škody a keď sa mu to hodilo odškrtol mňa aj môjho otca, aby chránil svoje
meno a chorého, násilného syna, ktorý nedokázal zniesť skutočnosť, že ho
nemilujem. Vyrastali sme spolu. Ako môže
niekto milovať niekoho s kým sa ako
dieťa kúpal v jednej vani?
Budem sama. Skôr či neskôr sa to
stane. Ale ak by som bola vzorná priateľka, taká bez zábran ako ktorákoľvek
iná, Tony by ma neopustil. Možno, ak by som sa skutočne snažila, mohol by ma milovať,
ak mu dám všetko , čo by mu dalo normálne dievča.
„Och, Jela!“ Drvila ma v pevnom objatí.
„ Je mi to tak strašne ľuto. Ak sa čokoľvek stane alebo budete potrebovať pomoc,
neváhaj si ju vypýtať. V čomkoľvek. Otec ma konexie a robí všetko aby pomohol.
Vie to o tvojom tatkovi Tony?“
Pokrútila som hlavou. Ak by to vedel
myslím, že by bol schopný sa mi sem nasťahovať alebo urobiť iné bláznovstvo.
Veď pre natiahnutý sval trval na tom, že mám ísť bývať k nim. Ak by vedel, že
môj ocko zomiera, úplne by zošalel.
Žádné komentáře:
Okomentovat