Ahojte dievčatá. Tak som písala dve noci až do neskorých ranných hodín a tu je výsledok. Od tejto kapitoly sa dostávame do druhej polovice príbehu. Počtom kapitol aj dejovou líniou.
Dúfam, že sa vám bude páčiť.
Vaša Ivet
Čo si o sebe myslela? Ja som nebol
dáky hlupáčik s ktorým sa mohla hrať.
Nemal som problém naraziť si dáku
jebaňu. Mohol som mat ktorúkoľvek.
A to presne urobím. Simona je vždy
ochotná. Potrebujem tu priš...
Prečo už nemôžem ani na tu potvoru hrešiť?
Napísal som jej cestou do triedy.
Nebola to komplikovaná smska. Bola stručná. Maš dnes chuť?
Odpoveď prišla takmer okamžite. Na
teba neprestajne.
Prikývol som sám sebe, sadajúc si
s pohľadom upreným na obrazovku telefónu, len aby som sa nepozrel jej
smerom.
Bude to fajn. Dostanem sa do normálu.
Len si zatrtkám a môj mozog začne znova fungovať. Nie som žiarlivý a už vôbec
si nerobím nároky na nikoho a už absolútne na dievčatá, ktoré vlastne ani nie
sú môj typ. A Jela nim teda nie je. Je to ten pokorný tichý druh. Je ako
stvorená pre vážny vzťah. A ja mam len devätnásť, ja ešte potrebujem rozširovať svoje sexuálne
schopnosti a skúsenosti.
Ani som sa nepohol, keď k nej Lukáš
cez pauzu prišiel a nepohol sa na svoje miesto ani po zvonení. Ani som sa na
nich nepozrel. Nič ma do toho.
Skončil som s tou hlúpou dohodou. Esej
bola v podstate hotová aj keby som ju odovzdal v takomto stave, dostal by som
minimálne trojec. Luk ju verejne obletoval a nesnažil sa to skrývať ani
pred spolužiakmi. Ak by teraz vyskočila a vykríkla niečo v zmysle, že je
úbohejší ako bezďák lebo jej oblbuje hlavu rečami, ponížila by ho dostatočne.
Nemusel som si nič vyčítať.
Koniec koncov... Ona moju
a Monikinu pomoc nikdy skutočne nepotrebovala. Vedeli sme to všetci traja.
A toho som sa držal, keď som po škole
čerstvo osprchovaný, otvoril Simone a bez zbytočných rečí ju začal ťahať do
svojej izby.
Nebránila sa. Len sa rozpustile
chichotala a cestou po schodoch do mojej izby mi rukou už šmátrala po vtákovi.
Netrvalo to dlho než sme zo seba dostali
šaty a naše telá do seba narazili ako dve vlaky túrujúce si to
v plnej rýchlosti.
Bola sexy. Jej tmavé vlny voňali po
kvetinách a pokožka ako kokos. Jej telo bolo dokonalé, pružné
a ohybné. Prsia akurát do ruky, okrúhle pevné s tmavými bradavkami.
Hebké dlhé nohy. Pupok ozdobný malým ružovým kamienkom a úplne do hladka.
Bez jediného chĺpka kdekoľvek.
Vkliesnil som sa medzi jej stehná
zatiaľ čo ona rukou medzi nami už dávno pacovala na mojej tvrdosti.
Nemal som chuť na hry potreboval som
zo seba vybiť frustráciu a konečne myslieť hlavou na krku a nie
tou, ktorú práve spracovávala svojim jemným palcom, privádzajúc ma do
vytŕženia.
Schmatol som ju za zápästie
a naviedol ju k miestečku, kde som
potreboval byť.
Zachichotala sa, znova, hravo ma peckujúc za nedočkavosť no namiesto
vyhovenia mojej tichej žiadosti, zatlačila do mojich ramien a dostávajúc
ma na chrbát.
Vyhovovalo mi to. Nemal som náladu
odmakať všetko. Nie dnes. Keď som tu bol vo svojej posteli a nasadzoval už
po tretíkrát parohy jej priateľovi len z hlúpeho trucu. Lebo ma dnes Lochnesa zrušila a zrejme
a práve fintila pre dákeho drbka.
Uvedomil som si, že celá tá schéma je
blbosť. Jela bola predposratá ísť s chalanom na rande podvečer. Radšej šla
na futbaloví zápas aj keď futbal nemá rada. Utekala na záchod, lebo potrebovala
pomôcť s jednoduchou odpoveďou pre Lukáša.
Nech už dnes riešila o tretej
čokoľvek s kýmkoľvek nebolo to
rande.
Bol som hlupák, pripúšťam. Ale ona
tiež zareagovala nepatrične. Jej výstup
bol neopodstatnený. Nič som jej neurobil.
Zatlačil som do Simoniných ramien,
chcel som ju zo seba stiahnuť, dostať krv späť do mozgu a premyslieť čo
ďalej. Či by som za ňou mal zájsť alebo jej aspoň napísať. No ona sa zaprela
dlaňami do mojich pliec, vzala od úst moju bradavku a jej lono, dosadlo na
moje.
Súďte ma. Som len chlap. A ona bola v jazdení dobrá ako
rodená latinoameričanka.
Vedel som, že sa to raz vypomstí. Že je karma sviňa a vráti sa mi to
v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
Ale ona na mojom vtákovi kreslila osmičky,
elipsy, a nekonečno a mne v hlave vybuchoval ohňostroj ako v Newyorku na Nový rok.
Zrejme to bola tá osud meniaca chvíľa,
keď som mal odolať pokušeniu. Mal som vziať posledné kúsky zdravého rozumu, čo
mi svojim šejkovaním ešte nerozmrdala, a poslať ju domov. A ja som mohol mať čisté svedomie
a snažiť sa získať Jelu.
Vedel som, že nešla na rande, vedel
som, že som to zle pochopil . Ale taktiež som si pamätal ako mi vykričala, že
som ako Lukáš.
A ja som rozhodne nebol ako on.
Nezneužíval som dôveru svojho najlepšieho kamoša. Neopil som jeho malú sestru
poza jeho chrbát a nepretiahol ju ako dáku malú kurvu z baru.
Ak ma vnímala ako jeho, nemal som
s ňou čo riešiť. Dva týždne síce nie sú dlhý čas, ale myslím, že stačí na
to aby si človek o niekom vytvoril ako taký obraz. Ak jej nestačil čas čo sme spolu strávili, a že
ho nebolo málo za tých štrnásť dní, aby ma spoznala, nemusel som mať výčitky.
Lebo vo mne aj tak videla len hlupáka.
A preto som otvoril oči, zrušil obrázok dievčaťa s ohnivými vlasmi
a sústredil sa na brunetku, a jej sladké čokoládové bradavky
poskakujúce mi pred tvárou.
Šľak nech trafí všetko. Žijem len raz
a som príliš mladý na drámy vznikajúce pre dievčatá, ktoré sú hodné
niečoho lepšieho ako rýchleho vytrtkania.
Ja len trtkám a city neriešim.
Mám devätnásť.
Zamotal som prsty do jej vlasov
a potiahol ju pod seba. Bola to malá, podjebávajúca kurva. A neviem z kade sa vo mne nabralo
toľko hnevu, že som bol divokejší a tvrdší
ako zvyčajne. Fňukala a škriabala,
prehýbala sa, prosiac a plačúc, že som lepší ako jej chlap.
Bola to pecka na ksicht, ktorú som si
zaslúžil. Bol som rovnaká kurva ako ona.
A Jela ma rozhodne na viac ako na
šľapku, čo je odkázaná šukať dievča patriace niekomu inému.
Bolo niečo krátko po šiestej, keď sme
sa vyhrabali z mojej izbe. O ôsmej večer mala dohodnutý skype hovor
so svojím priateľom a potrebovala sa upraviť.
A karma si ma našla. Najprv moja
sestra, ktorá otvárala dvere v čase, keď Simona svižne skackakala dolu
schodmi akoby som ju netrtkal ako dáky
divoch z džungle.
Jej pohľad preskočil z nej na mňa
a potom si ju celú premerala. A vedel som, že to videla. Jej vlasy
boli bodrel aj napriek tomu, že sa ich
snažila všemožne upraviť. Jej pery boli
opuchnuté a mne sa na krku leskol úplne nový bordový odtieň chytajúci
cucflek.
Sovie oči mojej sestry sa
prižmúrili a ak by ma mohla
vykastrovať len ním, bol by som rozhodne novým prírastkom v operných
áriách trhajúcich uši.
„Jé, ahoj, Monči. Ahoj, fešák,“
zapriadla na Petra a moja sestra ako správna levica brániaca svojho leva sa
postavila pred neho.
„Rozkošná,“ zapriadla výsmešne nad jej
teritoriálnym gestom a cmukla na ňu.
Bol som mŕtvy. Vedel som to.
„Možeš, kurva, na slovíčko, ty
debil?!“ zavrčala na mňa, sácajúc ma
ďalej od vchodovích dverí.
„Och, to bude asi o mne, že? Malá
sladká starostlivá sestrička. Si tak rozkošná, keď sa staráš do záležitostí
tvojho veľkého brata. Počkám ťa v aute, Anton.“ Simona natiahla ruku
v úmysle potľapkať pred odchodom ešte moju sestru po líci no tá jej
bleskurýchle schmatla ruku za zápästie
a vykrútila jej ho až prinútila Simu zaskučať.
„Drž tie pomrdané ruky ďalej odo mňa
lebo ti ich zlámem, suka!“
Vytrhla si ruku z Monikinho
zovretia no nič je na to nepovedala.
Bála sa jej. Moja sestra síce vyzerala, že s tými jej päťdesiatimi kilami
toho veľa nezvládne, no opak bol pravdou. Bola naozaj silná. A keď vravím
silná, myslím tým, že bez problémov zdvihla svoju vlastnú váhu.
„Prečo si to musel tak pokaziť, Tono?
Prečo s ňou? Myslela som, že ti na Jele záleží. Že ju ľúbiš a ty si sem
privedieš tú najväčšiu kurvu a rapotačku. Nebude trvať ani jednu
vyučovaciu hodinu než sa v škole
rozšíri, že si ju pretiahol.
A všetky šance čo si u našej Jely mal úplne zakopeš! Prečo to
musíš furt tak kapitálne pokaziť? Jela je moja kamarátka a teraz keď to
medzi vami bude vďaka tvojmu nenásytnému libidu podivné bude aj medzi nami...“
„Kde si nabrala, že by som ju
mohol ľúbiť? Poznám ju tak naozaj dáke
dva týždne. Veď o nej stále nič
skutočné neviem. A Lochnesa je múdre dievča. Nemyslím si, že by dovolila
aby môj sexuálny život čo i len trošku ovplyvnil vaše priateľstvo. Daj sa
do pohody a nabudúce neútoč na moje šukačky.“ Chcel som ju obísť no ona ma
schmatla za triko a prinútila ma znova jej čeliť.
„Budeš to ľutovať, braček.
A nemyslím to ako vyhrážku. Je to holý fakt. Stačilo len trošku vydržať
a mal by si ju. Ale si príliš veľký
debil aby si strácal čas bojom o skutočné dievča. Možno nie je tak reprezentatívny
typ ako tu táto rozhoď nôžka ale má charakter a dobré srdce a je
silná a sebestačná. Má v sebe skromnosť a to je presne to, čo
chýba dievčatám. Neukazuje sa a nevystrkuje svoje štvorky aby ich každý okukával. Chcela som ju vidieť s tebou. Je tá
pravá pre teba. Ak by si si získal jej srdce
nikdy by na iného nepozrela. Ľúbila by ťa navždy. Ale asi je lepšie, že sa dozvie aký si
zvrhlík. Aspoň nebudeš mať šancu zlomiť jej srdce.“
Slová mojej sestry sa ma dotkli.
Nechcel som riešiť lásku alebo čo i len myšlienku na vážny vzťah, ale o Jele
mala pravdu. Ak by som raz naozaj chcel byť v dievčaťom vo vzťahu. Chcel
by som presne takú aká je Lochnesa. Skromná, sladká, neskúsená. Nevedomá si aká
krásna v skutočnosti je.
„Staraj sa radšej o seba, Mona!“
štekol som, trieskajúc za sebou vchodovými dverami.
V aute panovalo ticho. Simona
bola salámista. Nemala potrebu riešiť výstup mojej sestry a ani vyzvedať,
čo mi povedala.
Keď som zaparkoval pred je bytom, iba
pár kilometrov od časti, kde bývala Jela na jazyku ma pálilo poďakovanie. Ale
rýchlo som ho prehltol a namiesto toho len vypol motor a strnulo sa
na ňu usmial.
„Uvoľni sa, Anton. Nebudeme medzi sebou robiť podivnosti pre
tvoju malú sestru. Veď nám to tak pekne klepe. Obaja dostaneme čo chceme
a žijeme si, kým na nás znova nepríde potreba.“ Potľapkala ma po líci ako
malého chlapca s lišiackym úsmevom
a sklonila sa ku mne pýtajúc si bozk na rozlúčku.
Dal som jej ho. Bolo to mechanické a divné. Niekde som
stratil hlavu. Akoby ma vypli a ja som nevedel, kde sa nachádza gombík aby som
sa mohol znova naštartovať.
A presne vtedy zapracovala karma
druhýkrát. Keď sa odo mňa Simona
odtiahla a palcom mi pretrela peru, vlhkú od jej hladného bozku, stála
pred mojím autom a hľadela mi do tváre cez čelné sklo Jela.
V tmavej mikine s kapucňou natiahnutou
cez jej medené vlasy a so štósom letákov pritisnutými k hrudi a ďalšími
trčiacimi z batohu.
„To si zo mňa tá pina robí srandu!“
šomrala moja spoločníčka, vystupujúc z auta.
„Neopováž sa mi sem drbať tie skurvené
reklamy, príšera! Máme na schránke
červeným nevhadzovať letáky! Nevieš čítať, či si už fakt totálne vypatlaná?“
Jela ju nepočúvala, iba na mňa pozerala ako by som jej dal facku.
A ja som sa z nezmyselného dôvodu naozaj cítil ako tyran. Jej psie oči boli zdrvujúce.
Niečo Simone odpovedala ale bolo to
príliš potichu a bez ohliadnutia za
mnou sa pohla chodníkom smerom hlbšie do bludiska panelákov.
Jela:
Bola som chvíľku od srdcervúceho
plaču. Bol s ňou. A robili... Presne to!
A moje hlúpe srdce bolelo. Cítila
som sa zradená a oklamaná a bolesť sa zmenila na hnev. Hnevala som sa, že s ňou bol. Povedal, že
myslel vážne, že ma chce, že nechce aby sa ma dotkol ktokoľvek iný...
No dobre, úplne takto to nepovedal,
ale záleží na tom? Chcel ma pre seba
a to znamená, že by som nedovolila nikomu inému na mňa šiahať.
A čo u robí pri mojom trošku
prehnanom výstupe? ... áno pripúšťam, že ma moja ženská hysterická stránka na
chvíľu ovládla...
Namiesto toho, aby sa snažil naozaj mi
dokázať, že mu dva týždne so mnou
stačili aby sa dostal cez moju dva roky prezentovanú obludnosť. Že mu čas čo sme spolu strávili stačil, aby
vo mne videl viac ako len príšerku v hodvábe.
Namiesto toho aby mi nadbiehal
a pochleboval tak ako to chlapci robia dievčatám, ktoré sa im páčia.
On zvolí tú ľahšiu cestu. Vykašle sa na
to a radšej ho strčí do radodajky, v ktorej bola celá škola vrátane pár
profesorov.
No dobre... zasa trošku preháňam... ale...
som len na kolená zrazená ženská, ktorá si dovolila dúfať, že by ju mohol mať
chlapec rád. Zabite ma za to!
Počula som jeho motor. Nešlo ho
prepočuť. Bolo to zviera pod kapotou. Alebo tak dáko sa to hovorilo.
Pridala som do kroku snažiac sa mu uniknúť.
A vtedy sa môj hnev na neho zmenil
v hnev na seba samú.
Pod náporom uvedomenia som sa musela
rozosmiať.
Nemala som právo byť nahnevaná,
ublížená, frustrovaná. A ani na ňu haniť, že spí s učiteľmi. Ja som bola Antonova... No, rozhodne som nebola jeho dievča.
Možno kamarátka? Hej, povedali sem si
niečo také. Takže, bola som jeho
kamarátka a on bol slobodný muž. Mohol byť s kým chcel a ako chcel.
A vlastne, on si myslel, že som na rande a navyše, že mi záleží na
tej hlúpej pomste.
Mala som to zrušiť hneď vo chvíli ako som
tú debilinu vypustila z huby.
Ale urobím to.
Zajtra mu poviem, že ruším tú hlúpu
dohodu. Že ma ovládol iba ženský inštinkt
obhájiť svoju zvodnosť ale nikdy som to nemyslela vážne.
Veď to iracionálne dievča, čo sa
znížilo k tomu povrchnému činu nie som ja.
Vážim si seba. A nepotrebujem si
dokazovať, že som krásna a sexy cez poníženie úbožiaka, ktorým Lukáš
rozhodne je.
Ukončím to. Esej má hotovú. Venujem jej
dnes čas, dotiahnem to do dokonalosti a ukončím tú hlúposť.
Nechám Lukáša a aj Tonyho tak.
Nakoniec, veď to aj tak stráca význam.
On ma mal chcieť pre moju krásu a neprístupnosť. Mala som byť sexy dračia,
ktorá by mu úplne opantala zmysly. A možno
postrehol zmeny, ale skôr ako sa nedopočul o tom, že ma chce Anton mi aj
napriek môjmu vystrkovaniu sa nevenoval väčšiu pozornosť.
Chce ma iba pre to, lebo si myslí, že
ma chce Anton. Nie preto, že mu pripadám krásna a túži po mne.
Zvrtlo sa to a už to nemá význam.
Dohoda padá.
Žádné komentáře:
Okomentovat