19. kapitola
Bol som slaboch. Ale nemohol som si pomôcť. Prvá myšlienka aj napriek ukrutnej bolestí hlavy a dychu psa, čo práve zožral svoje hovná, bol jej úsmev.
Tak slabošské.
Ako som sa dostal od šukania, takmer bezmenných k patetickému rannému výškeru, neviem. Ale najstrašnejšie na tom bolo, že ma to ani trochu netankovalo.
To bolo ma tom to slabošské. To a skutočnosť, že hneď ráno, teda krátko poobede, čo bolo moje ráno, som ešte so zlepenými očami spánkom, poslal môjmu dievčaťu fotku, kde sa bozkávame. Ja som mal v mobile foto, kde sa cucám s mojím dievčaťom.
A keby len tu jednu, mám ich desiatky. Je na nich sama. Pózuje pre mňa, usmieva sa, posiela mi bozky, špúli pery, pár spoločných, kde sa smejeme a bozkávame a všemožne ksichtíme. Dokonca i krátke videá bez hlavy a päty, kde bolo počuť len jej smiech a nejasné slová našich opitých mumlaní. Niektoré boli strašnej kvality. Nedokázal som však vymazať ani jednu. Čo bolo fakt nelogické. Niektoré fotky boli rozmazané, videá nedávali zmysel. Tak ako som, ich do šľaka, nemohol vymazať?
Nie, ja si ich budem prezerať dokola ako dáky teplý, sentimentálny drbko.
Chcel som jej dať priestor. Otca nevidela mesiac, vedel som, že ho potrebuje vyhradiť iba pre neho. Tiež som mal plán ako si urobím mužský deň, zahrám s kamošmi biliard, dám si alkoholické pivo, možno jej sem tam napíšem, aby som sa dozvedel aký má deň. Bol som dosť chlap na to, aby som sa nehanbil priznať, že ten malý kontakt potrebujem. A tiež som naozaj potreboval urobiť niečo čisto mužské. Začínala ma z mojej novej verzie slaďocha bolieť hlava.
Ale nakoniec, naozaj netuším ako, som sedel v aute na jej sídlisku. Bol som pripravený konfrontovať jej otca, prečo ju necháva samú. Či si neuvedomuje ako ho potrebuje. No všetok rozum ma opustil pri pohľade na Lukášove auto zaparkované, ako úplným neschopákom, ktorým on vlastne bol, takže som sa nemal čo čudovať.
Bol som ťahaný za nos. Hneď ma mohlo napadnúť, že tá jej náhla zmena nie je náhoda. Hnev a pocit zrady bojovali o prvenstvo, ale zdalo sa mi, že je to zlomené srdce, čo nad nimi aj tak vyhrávalo. Naozaj som ju začal mat rád. Nie len pre peknú tvár, ale aj pre to kým bola. Nezabudla sa ma medzi sms spýtať ako sa cítim a či som konfrontoval otca. A aj keď som nemal v plané s ním ani dýchať ten istý vzduch, jej starosť a obavy o mňa boli naozaj pekné.
Vedel som, že sa ma včera snažila zabaviť, odpútať moju myseľ od jedu a byť tam pre mňa. Mal som pocit, že dnes pokračuje v starostlivosti aj napriek tomu, že má obmedzený čas s otcom. A teraz som stál zmrazene pri svojom aute a čumel na jeho špzetku snažiac sa mentálne zmeniť čísla ktoré ju tvorili.
Prečo tu bol, prečo tvrdila, že je s otcom. Muselo byť rozumné vysvetlenie, ale nemohol som na nič prísť. A potom som spočítal dni. Tretí týždeň. Dnes mala byť tá party, ale Lukáš ju preložil lebo mali nóbl večeru v reštike ktorá od nich odkupovala bio zeleninu a mäso.
Využila ma? Bol som pešiak vďaka ktorému si zvykla na dotyk, ktorý jej dal dosť skúseností aby ho mohla zviesť a potopiť toho úbožiaka alebo ešte horšie, zaľúbila sa do neho a on si teraz užíva jej blízkosť a pery, všetko čo malo byť moje?
Zazvonil som na susedkin zvonček, odhodlaný ju nachytať. Bez ubezpečenia kto zvoní sa rozoznel bzukot tichou uličku. Okej. Ak ju načapem polonahú alebo jej bude trvať otvoriť dvere príliš dlho, zabijem ho. Jemu na nej nezáleží. Nie tak ako mne. Robí to len pre to aby má nasieral.
Spomalil som keď som sa dostal k jej poschodiu a načúval zvukom z bytu. Bolo počuť smiech a to ma nakoplo novou dávkou hnevu a krivdy.
Po mojom násilnom zazvonení sa dvere otvorili takmer okamžite. Stála v nich ona s prekvapeným výrazom ktorým sa pomaly menil na úsmev.
Ten som zrušil. Bol som zúrivý.
„Tak takto je, hej?" vyštekol som, pripravený si to namieriť do jej bytu a dostať ho z gauča, kde sa s ňou už tretí deň muchlujem. „Si samé chi-chi, cha-cha, aký si úžasný a myslím na teba, ale pri prvej príležitosti si sem dovlečieš jeho. O čo tu ide, Jela? Zahýbaš mi s ním, alebo cely čas pokračuješ v tej pičovine na vlastnú päsť a dnes to chceš dotiahnuť do konca?"
Čakal som, že začne koktať výhovorky, alebo sa bude snažiť mi to vysvetliť. Naozaj som sa modlil aby mi rozzúrene vlepila za ucho. Použila pár nepekných prívlastkov. Znamenalo by to, že som to neodhadol a naštval ju tým. Že má rozumné vysvetlenie. Vyžehlil by som to. Možno by to trvalo dlhšie, ale nakoniec by mi odpustila.
No ona mi bez slova zabuchla dvere pred nosom.
Čo to bolo? Tak ona tu má iného chlapa a bude sa tváriť, že mi k tomu nemá čo povedať? Chystal som sa zatrieskať na dvere no po sekunde sa znova otvorili a v nich bola ona s obrovským úsmevom na tvári.
„Tony, to je neskutočné! Práve som ti písala správu." Strčila mi do ruky mobil s rozpísanou sms.
Viem ze sme boli na prvom rande a nechcem na teba tlačit alebo tak. Ale moj otec by ta rad spoznal. Nemusis ak nechces poviem ze mas nabity program alebo daco. Je tu aj Lukáš a jeho rodičia ukázalo sa ze sa s mojim otcom poznaju z minulosti a ja som to do nedavna nevedela. Divne ze? Tak prides? Slubujem ze sa nema...
Blikajúci kurzor ukončoval správu.
Okej, bol som za kokota.
„Jela... Já sa ospra...“ Začal som, no ona ma zrušila pohodením ruky.
„V poriadku, kašli na to. Nemala som potuchy, že príde. Tiež by som bola nahnevaná a nedôverčivá ak by som videla Slizolininu metlu zaparkovanú pred tvojím domom.“
To ma naozaj rozosmialo. Nevedel som pochopiť prečo žiarlila tak strašne na moju jednorazovku, ale bola rozkošná.
Nakoniec ma s úsmevom potiahla do bytu, potichu zatvárajúc dvere.
„Daj mi pusu, pred mojim otcom žiadne intímnosti.“
„Ty sa vážne nehneváš,“ usmieval som sa, zatiaľ čo som jej jemne ohrýzal ústa.
Chutila ako maslové sušienky a late z tých jej tubičiek rozpustnej kávy. Veľmi lahodná.
„Trošku aj áno. Ale rozumiem ti. Nabudúce, keď ťa napadne takáto hlúposť, si spomeň, kto z nás preťahuje všetko čo sa mihne,“ šepkala diskretne do mojich úst.
„Hmmm... ale už nie. Si len ty a žiadna iná. Už nikdy!“
Jej zuby zatlačili na moju kožu na krku než zo mňa spustila ruky a zošuchla sa po tele späť na zem.
Uhryzla ma. Normálne ma uhryzla.
„To nikdy nemôžeš so stopercentnosťou sľúbiť. Ale aj tak ti verím. Skús na oplátku to isté.“
Chcel som sa dohadovať, ale to ma už vtiahla do obývačky. Videl som Lukáša a jeho fotrovcov no nedokázal sa na nich sústrediť.
Všetku moju pozornosť si vzal muž na vozíku. Jela mala jeho pery a oči, ale výšku rozhodne nie. Ten chlap aj na vozíku a s hadičkami vyzeral obrovský a desivý.
Toto bol jej otec? Chorý muž na vozíku? Žiadny zlý otec kašľajúci na to, že je jeho decko samé na všetky starosti dospelého? Aké ťažké to museli mať v skutočnosti? Ako ťažké to muselo mať moje dievča po celé tie roky čo sme jej ubližovali posmeškami?
Nebol som typ trpiaci prehnanou sebareflexiou. Často z nej vo mne nebolo ani za mak. Ale teraz, keď som hľadel na toho strhaného a po vzduchu lapajúceho muža, som ju túžil vziať do náručia a prosiť o odpustenie za každú hlúpu poznámku, za každú špatnú myšlienku. Za to, že som bol hlupák a nevidel to čo sa skrývalo za jej vystupovaním, respektíve nevystupovaním v triede.
„Tonko, tak rada ťa vidím!" Vyskočila z miesta Lukášova mama a tuho ma objala. „To, že ste sa vy dvaja rozhádali neznamená, že musíš kašľať aj na mňa a strýca. Sme rodina.“
Neboli sme pokrvná. Ale mala pravdu. Od chvíle ako ma Luk zachránil pred istou smrťou z pádu zo šmýkačky, keď sme boli deti, sa stal mojim najlepším kamošom a jeho rodičia časom aj mojimi náhradnými.
„Prepáčte,“ šepol som, objímajúc jej malé, krehké telo.
„Uzmierte sa. Už sú to dva roky, neviem čo sa stalo, ale je mi to hrozne ľúto.“
„Nechaj to tak, mama. Snažíš sa o niečo čo už aj tak nikdy nebude fungovať.“
S tým som rozhodne súhlasil. Ten pičus ublížil mojej sestre. Ponížil a vysmial ju. Kurva, tak veľmi, že už s ním nebudem nikdy môcť byť za dobre.
„Ste takí ignoranti,“ vzdychla, keď videla potvrdenie jeho slov v mojom výraze tvare.
Ľubo na mňa len kývol hlavou a bez zbytočnej pozornosti pokračoval v ujedaní sušienok.
„Takže, ty si ten chalan o ktorom moja dcéra nedokáže prestať hovoriť.“ Hlas mal silný a chrapľavý ako drviaci sa kameň.
„Otec!“ zahriakla ho so stúpajúcou červeňou v jej lícach.
Urobil to schválne. Chcel ju potrápiť.
Bavilo ma sledovať jej rozpaky. Ak by nešlo o jej otca podpichnem ju. Ale chcel som urobiť dobrý dojem. Takže som sa len usmial a natiahol k nemu ruku ignorujúc jeho poznámku.
„Dobrý deň, pane. Rád vás poznávam.“ Bol som milý a snažil sa nebyť veľmi vyklepaný. Bolo to prvýkrát čo som sa zoznamoval s otcom, ale nechcel byť z toho v strese. Má ma rada. On si zvykne.
„Ale, prosím ťa, také formality, volaj ma Julo.“
Jela počas zoznámenia stihla doniesť stoličky, aby sme si mali kam posadať a dokonca mi už urobila aj kávu. To dievča bolo neskutočné.
Všetka pozornosť sa presunula na mňa. Otázky o rodine a súrodencoch. O plánoch do budúcna a podobne z toho chlapa lietali rýchlosťou vetra v rovnakých intervaloch ako z Jely upozornenia, že to má prestať robiť.
Bavilo ma to. Jela sa po chvíľke uvoľnila a bola viac rozšafná, gestikulujúca, horlivá a hlavne bojovná. Bolo úžasné sledovať ju s jej otcom. Ich vzájomné podpichovanie a lásku. Ale taktiež som si zažil desivé chvíľky pri záchvatoch kašľa, ktoré jej otec prekonával v nepekne krátkych časových intervaloch. To sebou vždy trhla a odtiahla sa odo mňa, pripravená skočiť k nemu. Zakaždým som ju pustil. Ja sám som tŕpol či jeho pľúca neskončia na podlahe pri našich nohách.
Dokonca aj s Lukášom sme našli akýsi divný spôsob komunikácie. Smiali sme sa na vtipoch a historkách toho druhého no jeden k druhému nikdy neprehovorili. Aj keď... väčšina historiek z našej minulosti bola jedna a tá istá. Boli sme najlepší priatelia od materskej škôlky. Ťažko mohol Lukáš rozprávať o svojom detstve bez toho aby som v jeho spomienkach a blbostiach čo povystrájal nebol zainteresovaný aj ja.
Klamal by som ak by som tvrdil, že vo mne tie okamihy, keď niečo spomenul, nepohli mojím srdcom. Zabolelo to. Kurevsky mi chýbal môj najlepší kamoš.
Kurva! Keby aspoň nebol taký úbožiak a neznížil sa k verejným posmeškom na jej adresu. Mona nebola nesvojprávna. Mohla ho zastaviť. A on by prestal. Kurňa, preniesol by som sa cez to. Ale on zaútočil a urobil z ich jednej noci bájku a paródiu, kde ústredným tragédom bola moja malá sestra. Cez to sa dostať nedá.
Nech už mi klamal alebo nie. Nech už je na vine moja sestra alebo nie. Nemal si z nej robiť posmech. Nie s našou spoločnou minulosťou. My traja sme boli tím tak dlho ako si pamätám život.
Po tom ako odišli nastalo dusno a humor z tvare jej otca úplne vyprchal aj keď držal ústa stále v úsmeve.
Niečo na jeho výraze sa zmenilo, 6bol dravejší. Strach naháňajúci akoby chlap na vozíku s hadičkami obtočenými okolo tela nemal byť.
„Zlatíčko, čo keby si nám zbehla do obchodu kúpiť pivo?“
„Pivo, tato? Ty?“ Zdvihla neveriacky obočie.
„Noa? Áno. Nemám nárok na jednu fľašku s tvojim priateľom?“
„No áno. Máš,“ zopakoval posmešne, „no berieš lieky, tato.“
„Jedno pivo ešte nikoho nezabilo!“ zvýšil hlas, zatínajúc ruky do vozíka akoby sa z neho chystal každú chvíľu vyskočiť.
„Ale teba môže! Čo to nechápeš?!“
„Už ma to nebaví. V tom pajzli samé príkazy a zákazy. Doma zasa to isté. Nie som decko. Len, do pekla tam, zomieram. Chcem si dať s tvojim frajerom pivo. Je to mužská vec.“
Jela na neho hľadela, jej obrovské oči boli ešte väčšie no nepovedala už ani slovo.
Zo spôsobu ako spolu komunikovali posledné tri hodky čo som tu bol mi bolo úplne jasné, že Jela je jeho miláčik. Zrejme jej nikdy nič nezakázal a nikdy na ňu výchovne nezvýšil hlas.
„To je v poriadku, pane, ja aj tak musím odmietnuť. Som tu autom a nemôžem...“
„Tak nealkoholické. A rovno nakúp aj niečo do chladničky. Nech nemusíš potom počas týždňa ešte nakupovať.“
Ponúkol jej otec svoju kartu a ona bez protestu prijala.
Keď som však vstal zo stoličky s úsmevom plným nádeje na možnú muchlovačku, jej otec ma zastavil.
„Sadaj! Zvládne aj sama.“
„Otec!“ varovala ho, no kartu strčila do peňaženky, venovala mu posledný výstražný pohľad.
„Čo? Nejdem byt zastrašujúci otec. Tú možnosť som už prepásol minútu po tom ako som ho nechal sedieť v našej obývačke.“
Vzdychla si, venovala mu znova jeden z tých pohľadov a zamierila do kúpeľne s vecami na prezlečenie.
„Prosím ťa, oci, len žiadne hlúposti. Naozaj, naozaj ťa prosim,“ prehodila cez rameno, nečakajúc na jeho odpoveď.
„Neboj, Jelynka! Nikdy by som neurobil nič čo by ti ublížilo,“ kričal za ňou než zatvorila dvere.
„Naozaj môžem ísť. Hodíme veci do auta a nebude sa sama ...“
„Porozprávame sa!“ nakázal ako starý veliteľ a kývol hlavou späť k stoličke z ktorej som vstal a tak som si znova sadol.
Naozaj z neho šiel strach.
Boli sme ticho. Nič nevravel zatiaľ čo bola v kúpeľni . Bolo to hlúpe, nepohodlné a napäté.
Jej otec, samozrejme, vyzeral úplne v pohode. Držal šálku s poslednými hltmi svojho turka a proste na mňa čumel.
„Tak fajn.“ Vyšla z kúpeľne po menej ako troch minútach, ktoré mi zo života ubrali desať rokov, a s jemným úsmevom sa sklonila ku mne pre pusu.
Prekvapenie a šok nevystihovali pocity ktoré som cítil keď nežne ďobla do mojich úst.
Jej „nebudeme sa pred otcom bozkávať“ sama zmazala tou nežnou pusou. Chcel som to predĺžiť. Mal som rád bozkávanie tých sladkých úst, no odtiahla sa.
„Ideš von v tomto?“ Neznel pohoršene.
Skôr prekvapene. A ja som sa nedivil. Mala na sebe síce len obyčajné trojštvrťové legíny a biele tielko s bielou podprsenkou, ktorá jej prsia pekne tlačila do kopy a mne sa z toho pohľadu zbierali v ústach sliny...
Odvrátil som pohľad od jej tela. Nemohol som pred jej otcom slintať nad jej kozami.
Zabil by ma ak by ma načapal.
„Je to príliš? Mám sa prezliecť?“
Zaváhala zatiaľ čo ja som bol pripravený zaútočiť na jej otca ak jej povie niečo hnusné.
„Nie, nie... Je to super oblečenie v týchto horúčavách. Nevšímaj si ma. Vyzeráš veľmi pekne.“
Zasmiala sa nad jeho výrazom tváre, znova mi vtisla bozk na pery než sa od nás obrátila.
„Hej! Ja pusu nedostanem? To ja som tvoj otec, ja som ťa vychoval a miloval od chvíle ako si bola ničím viac ako dvoma čiarkami na tehotenskom teste! Tento malý fagan si ničím vyslúžil prejavy lásky zatiaľ čo mne sa neujde ani malá pusinka na tvár?“
„Nie. Viem, čo sa chystáš urobiť a som nahnevaná.“
Nevyzerala tak, usmievala sa na neho než napokon odišla z bytu.
A on sa hneď vo chvíli ako zaklapli dvere zameral na mňa.
Jemný úsmev zmazal a nahradil ho vražedný, vážny výraz ktorým ma úplne paralyzoval na mieste.
„Najskôr ti chcem poďakovať za ňu. Nemáš ani predstavu ako dobrý pocit je vidieť ju šťastnú. Usmievať sa ju tým skutočným úsmevom. Posledné tri roky sme nemali dobré. Už som stratil nádej, že by niekedy znova mohla byť tým dievčaťom.“
Prikývol som. Aj keď som nevedel naozaj prečo. „ Nič som neurobil.“
„Ale áno. Vravela mi o tebe a tvojej sestre. Že ste jej priatelia, že ste jej pomohli sa socializovať.“
No, presne takto by som to nenazval, ale radšej si dám odfakliť gule než by som mu vešal na nos ako sme sa sem s Jelou dopracovali.
„Viem čo čakáš. Ale môžeš sa upokojiť. Ja ti nemám v pláne dávať prednášku ani sa ti vyhrážať. Moja dcéra je múdra a posledné dva roky žije na vlastnú päsť a zvláda to bravúrne. Taktiež od teba nežiadam aby si ju miloval. To je hlúpe. Ste mladí. Myslel som si, že je jej matka moja životná láska, nebol som starší ako ty teraz, ale nebola. Prvá, mladá a nerozvážna láska sa vždy zdá z počiatku nezlomná. Nikdy nevieš ako to bude vyzerať v budúcnosti. Nik nevie. Jediné čo chcem je aby bolo moje dieťa zabezpečene keď zomriem. A to môže byť kedykoľvek. Dnes, o mesiac, pri troche šťastia o rok, možno o dva.“
Naprázdno som prehltol a snažil sa zmierniť tlak v žalúdku. Toto mi tiež zabudla povedať.
Začalo mi byť špatne. Sračky boli vážne. Ak zomrie, moja príšerka zostane sama.
Ale nie. Nezostane. Má mňa. Moju sestru.
„Nesnažím sa v tebe vyvolať pocit zodpovednosti. Nie si nutný byť jej tieňom. Je spôsobilá sa o seba postarať. Na účte má dosť peňazí, aby nebola od nikoho závislá.
Jediné čo chcem od teba je, aby si to čo s ňou robíš robil seriózne. Ak máš v pláne len moje dievča oblbnúť a dostať ju do postele ako dáku trofej, vycúvaj. Prešla hroznými vecami a ďalšiu krivdu od človeka ktorému dôveruje by už nemusela zvládnuť. Nežiadam ťa aby si ju miloval, aby si tu bol pre ňu keď ja už nebudem. Len chcem, aby si si rozmyslel každý krok ktorý v súvislosti s ňou vykonáš. Ona nie je hračka. A nevravím to iba ako rodič, ale aj ako človek vedomí akým peklom si pred troma rokmi prešla.“
Znova som prikývol. „Záleží mi na vašej dcére, Julo. Naozaj veľmi. Nemám v úmysle sa s ňou zahrávať alebo ju len dostať do postele. Ja neviem čo sa stalo, ale ubezpečujem vás, že mi nejde len o.... no ...“ Rozhadzoval som rukami v snahe nájsť spôsob ako povedať sex bez toho, aby som sa neprepadol od hanby. Naozaj to posledné, čo som chcel robiť bolo riešiť náš sex s jej otcom.
„Ona ti to nepovedala.“
Snažil sa aby to vyznelo ako otázka, ale ja som nebol hlúpy. Vedel príliš dobre, že nemám poňatia.
Ani nečakal na moje ubezpečenie než z jeho úst začali lietať sračky, ktoré mi úplne obrátili moju domnienku dokonalosti života.
„V pätnástich bola znásilnená a porezaná svojím najlepším priateľom. Osem mesiacov sme bojovali než sme sa nakoniec rozhodli prestahovať...“
Nevedel som čo mi ďalej hovoril. V hlave som dokola počul len znásilnená.
Jela, moje sladké a nevinné dievča. Moja rozkošná, neskúsená, plachá príšerka.
Moja predstavivosť pracovala v môj neprospech keď sa mi v hlave rodili obrázky ako s nim bojuje ako prosí a ako prehráva. Nedokázal som si predstaviť ako niekto núti jej krehké telo k spolupráci. Žalúdok sa mi zhupol až som sa musel prehnúť v páse.
Pri predstave koľko úsilia musel vynaložiť, aby prekonal odpor jej nepripraveného tela. Aký tlak musel vynaložiť aby sa dostal dnu. V hlave sa mi rozpulzovala bolesť, z úderov, ktoré som si uštedril hranou dlane do spánkov, v snahe dostať tie predstavy z hlavy.
Potreboval som ich dostať z mojej skurvenej hlavy. Nebol som tam. Nebol! Nemohol som mať tie obrazy v hlave. Nechcel som ich.
Všetko dávalo zmysel. A ja som naozaj nenávidel všekých čo sa jej posmievali. Seba omnoho viac. Skrývala sa. A my sme boli zmrdi, takí skurvenci.
„Držal jej črep z môjho stola pod rebrami aby ju upokojil no porezal ju pri zapieraní sa nad ňou pri jej boji. Na hrudi a rebrách ma jazvy ktoré....“
Nezvládol som to. Vystrelil som zo stoličky a šmykom po kolenách sa zrútil nad záchodovú misu. Nenávidel som ho. Nech už to bol ktokoľvek. Ak žije nájdem ho a zabijem.
„Bola opakovane zneužitá kým som sa k ...“
„Držte už hubu! Nemôžem! Nechcem už toho viac počuť!“ Nos ma štípal a oči rezali. Ani som nezdvihol hlavu, len som si ju položil na ruky uložené cez dosku a snažil sa nájsť gule. Kurva, nie som predsa decko.
„Vravím ti to lebo viem, že ona ti to nikdy nepovie. A hlavne, aby si skutočne porozumel prečo sa s ňou nemôžeš hrať ako s inými dievčatami.“ Neobzrel som sa, vedel som, že s vozíkom stojí medzi dverami a sleduje ma ako mu obgrciavam hajzel.
„Je v poriadku ak to vzdáš a necháš ju tak. Bude to s ňou ťažké, potrebuje čas. Veľa času. Je plno dievčat s ktorými by si toľko trpezlivosti mať nemusel.“
To ma naštvalo. Nepoznal ma. Nemal právo.
Stále so zaťatými prstami na porceláne som cez pálenie hrdla zavrčal. Ani - ma- kurva - nepoznal.
„Keby ma zaujímali iné som s inými. Nejde mi len o to aby som ju dostal do postele. Je pre mňa špeciálna. Jedinečná. Posledná svojho druhu. Nech už si o mne myslíte čokoľvek a ide vám o čokoľvek... je mi to úprimne jedno.“
Myslím, že ma testoval. Všetko čo povedal.
Každý výraz jeho tváre bol hlúpy test či som hodný jeho dieťaťa. Možno sa mi to len zdalo. Dúfal som, že áno. Nebol som pripravený prechádzať si týmto každé stretnutie.
Premýšľal som či o mne takto zmýšľa aj ona. Čaká kedy ju vymením za čúzu čo mi dá hneď? Videla vo mne len chlapca čo sa bez sexu časom bude nudiť? To bol dôvod prečo mi za celý ten čas nepovedala čo sa jej stalo, čo jej urobil ten skurvenec? Dobre. Mal som živé sny, v ktorých som ju šukal na milión a tisíc spôsobov. Bol som len chlap a ona bola naozaj luxusná od tváre, pŕs až po ten negerský zadok. Ale nebol som šmatlavý a mal som naozaj super schopnú pravačku. A dobrú predstavivosť.
Budem čakať aj rok a viac ak to bude znamenať, že mi dôveruje.
„Daj sa do kopy, každou chvíľou bude nazad,“ upozornil ma a vycúval z dverí.
Pochytila ma panika. Nevedel som ako sa na ňu teraz pozriem bez toho, aby som to nemal pred očami. Ako sa jej dotknem bez toho, aby som nemyslel na to, že sa jej niekto dotýkal proti jej vôly, že jej ublížil. Pozbieral som sa z podlahy, spláchol to svinstvo čo zo mňa vyletelo a opláchol si tvár.
Vyzeral som ako sračka. Cítil som sa tak. Niekto sa vtlačil medzi jej nohy, ublížil jej. Prinútil ju k poslušnosti ostrým sklom. A nebol tam nikto kto by ho zastavil pred tým aby to nezopakoval vzápätí znova. Koľkokrát? Nemal som na toto žalúdok. Kurva, myslel som si, že som normálny týpek, ale zdalo sa, že som slaboch a trasorítka. Lebo moje oči znova štípali a žalúdok sa skrúcal.
Počul som zvuk televízora. Ten chlap sa ani nesnažil tváriť, že ho zasiahla skutočnosť ako mi tým cely život obrátil na ruby. Pohľad na ňu a na všetko čim si prešla pred a po príchode do nášho mesta.
Bolel ma hrudník, žalúdok a moja hlava bola otupená. Potreboval som ju držať. Potreboval som sa ubezpečiť, že je v poriadku. Potreboval som, aby sa už vrátila z mesta. Bol som strašný, ale potreboval som objať. Nikdy som tak strašne netúžil aby ma niekto objal ako práve teraz.
Čo bolo iba potvrdením veľkosti mojej sebeckosti a schopnosti samoľútosti. Aj keď, nebol som si istý, či sa ľutujem. Vlastne som vôbec nevedel, čo cítim. Len som ju potreboval mať na očiach. Rozosmiať ju a ubezpečiť sa, že je v poriadku. Že sa jej môžem dotýkať, že som jediný, ktorý môže. Takže hej. Bol som hlúpy, sebecký hajzel.
Opláchol som si ústa a požičal si ústnu vodu. No, skoro celu fľašku. Ale dôležité bolo, že mi z úst netiahli zvratky.
Pridal som sa k nemu v obývačke no on sa ani neobzrel. Ďalej sledoval niečo na discovery.
Vzal som si sušienku a zapil džúsom aby som zajedol chuť mentolu a tiež v trápnom tichu sledoval ako ľudia v Amerike utrácajú prachy za hlúpe sklady.
„Nepoviem jej, že si fňukal ako dievčatko ak jej ty nepovieš, že som ti to povedal,“ ozval sa po par minútach ticha, stále s pohľadom na televízii.
„Nereval som. Iba hodil tyčku pri predstave ako jej ubližujú.“ Zapieral neprehliadnuteľnú pravdu. Ale nemienil som sa s ním hádať rovnako ako som nemienil na Jelu tlačiť aby mi to povedala.
Nezvládal som to pri jej otcovi. Vidieť jej oči a bolesť v nich? Zobudiť jej démonov nad ktorými začala konečne víťaziť? Nie, to by som nezvládol a určite som nemal v pláne jej to urobiť.
„ Chcel som jej to povedať. Že to viem. Ale robte ako myslite. To, že mi bolo ťažko zo zistenia, že dievča ktoré mám rád trpelo zo mňa nerobí slabocha. Nehanbím sa za to.“ No dobre, trošku možno hej. Nereagoval som práve ako najlepší kandidát na oporu v ťažkých chvíľach. „ A Jela by sa mi nikdy pre niečo také neposmievala. Mali by ste ju poznať lepšie. Musíte vedieť, že nie je tento typ človeka.“
Iba sa uškrnul neodliepajúc tvá od obrazovky. Bol to divný človek. Nerozumel som vôbec ničomu.
Chcel som sa ho spýtať čo týmto chce dosiahnuť. Či sa ma snaží od nej dostať alebo ma len skúša či vydržím . No to už v zámku zašramotil kľúč a skôr ako som sa stihol sám zastaviť som už bol na nohách a náhlil sa k nim.
Schmatol som ju a objal. Silno, až jemne pískla a primkla sa ku mne svojimi malými rukami, zvierajúc mi pás.
Prdel som na jej otca čo nás mohol vidieť a pobozkal ju. Naozaj drsne. Myslím, že to bol skrat. Krátke pomätenie zmyslov. Ale ona sa našťastie neodtiahla. Miesto toho odpovedala spokojným zamrnčaním a malým uhryznutím mojej spodnej pery.
Bolo to vporiadku. Moja potreba byť jej nablízku pre pocit, že je v bezpečí sa požieraním jej úst akosi nelogicky zmiernila a tak som zjemnil.
Fučiac ako nosorožec som stále s prstami v jej vlasoch odtiahol jej tvár ďalej a iba ju sledoval.
Pozerala sa na mňa tými veľkými, smutnými očami až mi stiahlo hrdlo. Vedela, že to viem. Ale ani jeden z nás to nenačal.
A ani som to nepotreboval. Nechcel som vedieť viac ako už viem. Aj to málo ma zložilo. Možno to bol dôvod prečo ma jej otec opakovane ubezpečoval, že nechať veci s ňou tak nie je problém. Myslel si, že som slaboch a hlúpy chlapec ktorý nie je schopný zniesť nepeknosti života.
Z čiernych myšlienok ma vytrhlo jemné zaťahanie jej rúk. A tak som sa poslušne nechal zatiahnuť do kuchyne a ako spravne vychovaný chlaplec jej pomohol vyložiť nákup. Zvyšok času sme sedeli na gauči: ona stúlená v mojom náručí sem tam si niečo ticho šepkajúc a jej otec, ktorý si nás takmer vôbec nevšímal.
Takto som strávil ešte pár hodín v tichu s ňou v mojom objatí zatiaľ čo mi nežne kreslila krúžky na laketnom kĺbe. Ešte pred nedávnom by sa mi to zdalo ako najväčšia blbosť a nuda na svete a zrejme vysmial toho, čo by sa mi s týmto chválil. No dnes to bol naozaj pekne strávený čas. Aj s jej otcom.
Aj keď to bolo divne, tá jeho tichá prítomnosť , rovnako to bolo pohodlné. Prijal ma a patril som do ich malej rodinky. Možno dokonca bol so mnou spokojný.
Nechcelo sa mi domov, ale vedel som, že musím.
A tak som sa o deviatej večer lúčil s jej otcom ktorý sa na mňa usmial a silno mi stisol ruku.
„Vyzeráš byť dobrý chlapec. Naozaj rád som ťa spoznal.“
„Nápodobne. Uvidíme sa budúci týždeň,“ oznámil som rozhodne aby mu bolo jasné, že to čo mi povolil nemám v úmysle skutočne urobiť.
„Rád ťa uvidím. Naozaj som vďačný za to, že si tu pre moje dieťa.“ Potom sa natiahol a stiahol ma do mužského objatia. „Naozaj, naozaj veľmi ďakujem,“ šepkal, stískajúc mi stále ruku.
Mne z toho bolo divne. Naozaj podivne ťažko.
****
„Povedal ti to,“ oznámila mi zatiaľ čo som si ju, opierajúc sa o auto, potiahol medzi rozkročené nohy.
„Ano.“
„Viem, že sa hneváš. Mala som ti to povedať....“
Ako by som sa mohol hnevať? Tiež to, do riti tam, radšej nevedieť.
„Vôbec. Rozumiem prečo si mi to nepovedala. Je to chúlostivé a tak odporné, že keď mi to tvoj otec povedal, povracal som sa z toho. Takže ti naozaj rozumiem. Naozaj, prisahám.“
„Takže sme v pohode?“
„O tom nepochybuj.“
Usmial som sa, pritiahol si ju ešte bližšie.
„Poviem ti o tom, ale nie dnes a asi ani zajtra. Sú veci ktoré ti nikdy nepoviem.“ Varovala ma s tvárou zaborenou do môjho trička a ja som zadržal povzdych, aby si ho nevysvetlila špatne.
„Nepotrebujem vedieť vôbec nič z toho. Povedz mi toľko koľko potrebuješ. Ak by si chcela a mala pocit, že to potrebuješ povedať. Ak mi však nepovieš nič viac než už viem, nebudem nahnevaný. Je to tvoje trápenie a len ty máš právo rozhodovať o tom komu a koľko povieš.“
Zdvihla hlavu a užasnuto na mňa hľadela. Bol to dobrý pocit, čo si budeme vravieť. Bol som na seba náramne hrdý, že som dokázal povedať niečo čo ju viditeľne upokojilo a vďaka čomu som v jej očiach aspoň o trošku stúpol na cene.
„Ďakujem,“ povedala, stále pozerajúc do mojej tváre tým očareným spôsobom.
Usmial som sa na ňu, vzal ju za krk a pobozkal. Naozaj bez servítok. Z toho ako na mňa pozerala som bol namyslený a spokojný.
Tvrdé bozkavánie jej plných úst bolo užasné. A ona odpovedala bez rozpakov s citom odborníka.
Ak by bola niekým iným, už by som ju tlačil na zadnú sedačku a vyzliekal ju, nestarajúc sa v akom stave by na konci jej šaty boli.
Nezadržal som však svoje ruky a položil ich na jej zadok. Sú okamihy keď to proste nejde zastaviť. Stlačil tú dokonalosť trošku tvrdšie a pritiahol ju k sebe. Nemohol som sa nasýtiť. Naozaj som strašne túžil byť v nej.
„ Nezmeň sa. Len sa ku mne nezmeň.“
Akoby to pri jej postave bolo možné.
„Nikdy.“ Na dôkaz som zmačkol jej zadok čím som si vyslúžil jej chrapľavý chichot do krku.
„Mám ťa naozaj rada, ale nechcem aby si mal pocit, že pre to, že si si vedomí toho čo sa mi stalo si povinný so mnou byt alebo sa o mňa starať. Ak ma nebudeš chcieť...“
„Nič sa nezmenilo. Stále si sexy a stále mi na tebe záleží.“ Ako bodku som ju pobozkal.
„Neviem či budem schopná v najbližšej dobe ...hmm... no... intimností. Myslím to tak, že ak by si stratil trpezlivosť a chuť čakať, pochopím ak sa so mnou rozídeš. Viem, že se... sex je vo vzťahu veľmi dôležitý....“
Jej červená tvar a uprený pohľad na golier môjho trička ma rozosmiali.
Bola tak rozkošná.
„Zvládnem to. Mám naozaj šikovné ruky a taktiež mám v pláne s tebou pracovať. Krôčik po krôčiku.“
„Takže som tvoj projekt poškodenej micky.“
„Si moja, Jela. A stojíš mi za modré gule. Už som to vysvetľoval aj tvojmu otcovi. Dokážem byť bez sexu ak viem, že mi za to dievča stojí. Ak by som chcel len sex nikdy si s tebou nezačnem. Myslíš, že som si toho nebol vedomí už na začiatku? Máme predsa dohodu, že na všetko pôjdeme pomaly. Nie som nadržanec čo dokáže myslieť len na pichačku.“ Trošku som klamal, myslel som na sex s ňou takmer dvadsaťštyri hodín denne. Od chvíle ako som ju videl v mojej obývačke v tých bielych šatách a o opätkoch bola hlavnou aktérkou môjho každého mokrého sna či už v spánku alebo bdelosti.
„Nie som chudera a slaboška, ktorej sa musíš ujať.“
„Ja viem, že nie. Si silná, úžasná, krásna, so smrtiacimi kopmi. Nádherným telom a šikovnou hlavičkou.“
„Ty si neskutočný herec...“
„No, teraz si mala povedať čo je úžasné na mne.“
Zasmiala sa, vyhadzujúc mi tým zvukom po tele zimomriavky. Ako mi to mohlo byť niekedy nepríjemné? Och, nebolo... Možno to bol ten problém.
„No porozmýšľam, keď na to prídem určite ti dám vedieť.“
„Si ty ale mrška. V nedeľu hrávam s otcom poker, ale naozaj na neho nemám práve teraz náladu.
Čo by si povedala na to, ak by sme po tom čo tvoj foter odíde strávili nedeľu u nás pri bazéne a iba sa flákali? Teda, ak chceš odo mňa oddych, pochopím, ale naozaj túžim vidieť toto krásne, božie dielo v žhavých kúskoch látky, ktoré zakryjú iba neškodné minimum." Prešiel som dlaňami od jej pása až k bokom a znova späť, dráždiac ju kývaním obočia.
Smiala sa chrochtajúc vzduch.
„Rozhodne nie si iný a nerobíš to medzi nami divné. Ale čo ak nemám sexy bikiny? Čo ak mam tankiny alebo ešte horšie, nemám vôbec plavky?"
„S tým sa nemusíš trápiť. Stačí aj spodné prádlo. Uhm... To čipkované, čo si mala na našom rande... "
Zostať neškodným úchylom bolo jednoduchšie ako som si myslel.
Veľká časť mňa sa k nej chcela chovať ako ku krehkej krištáľovej soške. Cítil som nutkanie premyslieť si každý svoj čin s väčšou úctou ako som jej doteraz prejavoval. No aj bez toho, aby ma upozornila na to, aby som voči nej zostal rovnaký, som vedel, že ak by som sa zmenil. Začal byť opatrný a slušný do miery, ktorá pre mňa nie je prirodzená iba by som jej ublížil.
„Ak by si chcel, môžeš prísť aj skôr. Mne nevadia tvoje návštevy či už ohlásené alebo nie.“
„To znie dobre. Možno sa mi podarí tvojho otca zlomiť. Nie je mnou príliš nadšený. Snažil sa ma tým čo ti bolo urobené odradiť a vystrašiť. Dokonca mi povedal, že je v poriadku ak vycúvam.“
„Je to v poriadku. Pochopím to,“ vydusila no nakoniec aj tak zlyhala, keď sa na mňa uškrnula.
„Nemyslím, že sa ťa otec snažil vystrašiť alebo čokoľvek ti urobiť. Je to priamočiary človek. Ak by si sa mu nepáčil bol by si v okamihu vonku. Len ma pozná a vie, že by som ti zrejme nikdy nepovedala a vždy našla výhovorku prečo mlčať.“
A on naozaj nemal právo meniť jej rozhodnutie. Ani v mene jej dobra. Nie preto, že ma to zložilo, ale preto, že sa to stalo jej a iba ona má právo rozhodovať komu to zverí.
„Nič sa nemaní, Jela. Stále ťa mám rovnako rád, stále si rovnako sexy a stále po tebe túžim. A stále som ochotný počkať rovnako ako pred šiestimi hodinami, keď som si myslel, že si panna. Pre mňa ňou si. A nech už ti ten zmrd urobil čokoľvek, dostanem ho z tvoje hlavy.“ Vzal som jej tvár do dlaní a znova ju nežne pobozkal.
„Ukážem vám, že som dobrý chlapec a že mi môžeš veriť. Tebe aj tvojmu otcovi.“
„Ja viem. Viem, že si. Naozaj to viem.“
„Presťahuj sa ku mne. Mame hosťovsku a...“
Zastavil ma jen hlboký smiech.
„Chodíme spolu tri dni, Tony. Ešte si mi ani nepovedal, že ma k smrti miluješ...“ zabávala sa na mojej zúfalej ponuke.
Naozaj som nechcel aby bola sama. Teraz, keď som vedel, čo je s jej otcom ešte viac ako pred tým.
„Možno nie, ale som k tomu kurevsky blízko.“
Žádné komentáře:
Okomentovat