sobota 10. prosince 2016

Budeš môj - 2. kapitola





















2. kapitola
Ležala rozcapená na svojej posteli a premietala si posledné dve vyučovacie hodiny, ktoré strávila v blízkosti svojho bývalého priateľa.
Ani sa na ňu nepozrel, keď si sadla s hypnotickým pohľadom na jeho tvár. Akoby nejestvovala, akoby nesedela hneď vedľa neho. Zareagoval jedine, keď sa snažila jeho ruku prekryť tou svojou. To si ju odtiahol a podoprel si radšej bradu, akoby hrozilo, že sa ho ešte pokúsi dotknúť. Celý zvyšný čas bol sústredený na tabuľu. Dokonca odignoroval aj jej šepkané ospravedlnenie a zaprisahávanie sa, že to tak nemyslela a že ho miluje.
Sústredene hľadel pred seba, akoby tam nebola aj po zvonení.
Bol však príliš starostlivý, aby ju nechal v štichu a tak na ňu prehovoril až na konci vyučovania, upozorňujúc ju, že jej dáva päť minút pokiaľ jeho auto nenaštartuje a odíde bez nej.
Vyložil ju pred jej domom, doslova ju vystrkal, zatvárajúc jej dvere uprostred monológu a proste naštartoval. Bez slova. Bez pohľadu. Bez záujmu. Keby sa s ňou chcel aspoň porozprávať. Nakričať na ňu, hocičo.
Znova sa jej v očiach vytvorili slzy a sama žasla nad schopnosťou jej slzných kanálikov ešte dáke vytvoriť. Pri tom množstve čo vyplakala za celý deň jej to prišlo až neuveriteľné.
Nevedela, čo si bez neho počne. Nebol len jej frajerom, bol priateľom a poznal ju lepšia ako ona sama.
Netušila, čo sa to s ňou deje. Milovala ho práve pre to, že bol tak svojský. Že sa nesnažil zapadnúť do davu a bol to obyčajný chalan bez tých prehnaných gest. Taký bifľoško s náturou vtipálka, ktorého žarty pochopili iba tí jeho kamaráti z klubu „šachistov“, ako sa sami nazývali. Aj napriek tomu, že šach nikdy nehrali.
Vždy jej však vedel vyjsť v ústrety a tak vždy poslušne šiel na diskotéku, keď chcela, rovnako ako ona chodila na tie jeho zrazy kockáčov, kde rozoberali a diskutovali o nezmyslených veciach. No nesťažovala sa, neboli zase až tak zlí, či nudní.
Keď boli spolu, bolo jedno kde, hlavne, že boli spolu. Bol to ten najcitlivejší a najdokonalejší chlap. Fantastický milenec, ktorý sa vždy postaral o ňu a až po tom o seba.
Sen každej ženskej.
To jej povedala Kata, keď sa rozprávali o sexe a zatiaľ čo sa chválila, Kata sa sťažovala, že chlapi sú egocentrici.
Jakub taký nebol, už od ich „po prvé“ bol samá neha, aj keď niekedy vedel byť divoký. Ale to záležalo od času, ktorý boli „bez seba“.
Potrebovala ho, nemohla byť bez neho, nemohla ho nechať ísť.
Vyskočila z postele hodila na seba tenkú mikinu, vzala kľúče od bytu a vybehla do noci.

„Dida? Čo tu robíš?“ zašomral ospalo a ustúpil, aby ju pustil dnu. „Je všetko v poriadku? Stalo sa niečo?“ staral sa, pretierajúc si oči ako malé dieťa. Milovala to gesto, keď si päsťami trel oči. Bol tak rozkošný.
„Nemôžem ťa stratiť, Jakub, milujem ťa!“ vyhŕkla a do očí sa jej znova natlačili slzy.
Zatriasla hlavou v snahe zastaviť príval ďalších ponižujúcich, sentimentálnych potôčikov, no nešlo to.
„Skutočne? Dnes doobeda si tvrdila niečo úplne iné,“ pripomenul jej, opierajúc sa o stenu chodbičky.
Ani ju nepozval ďalej. Do jeho izby, aby  sa mohli porozprávať v súkromí. Udobriť sa.
Možno sa nechce ani udobrovať. Tá predstava ju znova prinútila popotiahnuť a strach ju posunul bližšie k nemu, prerušujúc malý priestor medzi nimi.
„Prosím, Jakub, ja viem, že som povedala otrasné veci, ale predstava víkendu s tvojím telom natisnutým na tom mojom ma pripravilo o zdravý rozum a ja som po tebe túžila tak, až som z toho zblbla. Ja... proste som sa nechala uniesť predstavovou, ako sa konečne nebudeme musieť kontrolovať a ja budem môcť kričať tvoje meno.“ Prešla prstom po jeho nahej hrudi medzi prsnými svalmi a sledovala jeho ohryzok, ktorý sa pohol v prázdnom prehltnutí pomaly dole.
„Neviem, či je to postačujúce odôvodnenie tvojho správania a stále tam chýba to základné slovíčko, ktoré by som rád počul,“ odpovedal, sťahujúc jej ruku zo svojho tela, držiac ju medzi nimi.
„Čo sa u nás objavila tá paródia na hrdinu z knižiek, ktoré s Katou hlcete, si ako úplne iná žena, ktorú poznám. Nie, nekrúť hlavou! Ja nie som debil. Vidím, ako sa chováš, poznám ťa dvanásť rokov, Dida. Nikdy ti nevadilo, že som krátkozraký trtko, nikdy ti nevadili moje dioptrie a teraz, len týždeň po jeho objavení sa v našich životoch, prídeš s úplne absurdnou požiadavkou a si schopná ma trucovať, lebo ti poviem, že si tie hlúpe šošovky nekúpim. Potom môj image, akoby som bol jediný, čo v lete nosí polokošele alebo košele s krátkym rukávom. Ja nenávidím vypasované tričká, nie som gay, aby som sa cítil príjemne v korzete! Ale ty to vieš, preboha. Poznáš ma od detstva. Vieš aký som, poznáš moje chyby. Nikdy som nežiarlil, nemal som dôvod žiarliť a skôr si robil žarty pri hranom žiarlení, lebo som veril v teba a v nás. Žiadne riziko, bol som si istý tebou ako nikým. Ale po dnešnom výstupe? Neviem, čo si mám myslieť. To ty si bola tá, čo mi tvrdila, nech sa nemením, že ma miluješ takého, aký som už od prvej triedy a teraz mi to vyčítaš. Tak prepáč, že ti tak úplne nežierem sračky okolo tvojho sexuálneho apetítu,“ vybľakotal zo seba, jemne ju za  jej ruku odtláčajúc od seba ďalej.
Bol blázon, nemohol skutočne myslieť to obvinenie, že by to bolo pre toho... hrýzla si peru, hľadajúc správne slová.  Okrajovo si uvedomovala, že mal pravdu, ale nikdy by to nepripustila ani pred sebou. Premýšľala, ako to uhrať, aby z toho vyviazla bez hádky a dokázala mu, že skutočne stojí len o neho. Ten víkend by bol neuveriteľná možnosť, ale musela si ho najskôr udobriť, dokázať, že nechce nikoho iného. Sebe to musela dokázať.
„Prepáč, prosím. On s tým nemá nič. Ja viem, že sa chovám ako blázon, ale som zvyknutá, že sme stále spolu. A teraz posledné týždne si neustále niekde preč, berieš dvojité šichty v DVD predajni a takmer sa nevidíme. A potom soboty trávime na dedine, u tvoje babky. Chýbaš mi! Nemôžem za to, že  sa túžbou po tebe idem zblázniť. Milujem ťa a je mi neskutočne smutno, zakaždým, keď mi povieš, že teraz  nemôžeš byť so mnou, lebo musíš makať za kolegu alebo kosiť babke od vedľa trávnik za pár drobných. Je to deprimujúce, ako sa mi vzďaľuješ. Boli sme stále spolu, každý deň a teraz som rada, keď  sa mi podarí si s tebou ukradnúť aspoň sobotný večer,“ vzdychala s jemným úsmevom a nechala sa stiahnuť do jeho náručia.
„Robím to pre nás, myslíš, že mne sa páči, že sa takmer nevidíme? Ale ak nám chcem zariadiť pekné letné prázdniny, tak musím zamakať, mám plány pre nás na celé dva mesiace, ale prepočítal som sa a teraz musím viac zapracovať, aby som dobehol sklz,“ šepkal jej už tesne do tváre a ona si spokojne povzdychla.
Zvládla to, udobrila si ho. „Milujem ťa, Kubi. Nikdy na to nezabudni. Prosím, ja som len zúfalá nedostatkom teba a tvojich dotykov, až z toho debilniem.“ Vtisla mu mľaskavý bozk do stredu hrude na pár svetlých chĺpkov, zdvíhajúc pohľad k nemu.
„Povedz, Poppy, ako sa mám na teba hnevať, keď  mi povieš, že ma chceš tak, že z toho sprostieš a ešte nahodíš ten tvoj sladký hrdzavý pohľad previnilého mačiatka?“ povzdychol si, upravujúc jej ohnivé vlasy z krku.
Spokojne vydýchla, nakláňajúc hlavu na bok, robiac mu miesto.
Pohladil ju palcom po pulzujúcom miestečku na krku a prinútil ju zdvihnúť hlavu.
„Mama vzala nočnú za chorú kolegyňu,“ šepol jej do pier. „Zostaň na noc, Didu. Mohli by sme si urobiť spoiler na víkend, hm? Takú malú upútavku.“
Zasmiala sa, len jeho mohlo napadnúť nazvať udobrovací sex spoilerom alebo trailerom.
Namiesto odpovede prehĺbila bozk, šepkajúc slovíčka ospravedlnenia a zatlačila ho do jeho izby.

Slnko, presvitajúce spomedzi zle zatiahnuté žalúzie ju nepríjemne podráždilo na očiach a ona sa nespokojne natiahla cez spiaceho Jakuba pre jeho telefón.
Slnko bolo príliš vysoko a ona príliš ustatá. No vedela, že je niečo zle, no mozog ešte celkom nebol schopný spracovať to.
V okamihu, ako videla na displeji čas, všetka únava bola minulosťou a nemilosrdne zatriasla jeho telom.
Len zašomral, prevrátil sa na brucho a ju prišpendlil do postele svojou medveďou rukou, ktorú cez ňu prehodil.
„Jakub, vstávaj, do kelu, zaspali sme!“ kričala, vymaňujúc sa z väzenia jeho ruky.
„Hm...“ Bola jeho jediná odpoveď a namiesto nej objal vankúš.
„Kurňa tam, je osem desať, tak zdvihni tú tvoju sexy riť a makaj, už teraz je neskoro!“ hysterčila, drgajúc do jeho ramena.
Otočil sa na ňu s úškľabkom a znova ju stiahol k sebe.
„Pospi si ešte, Poppy,“ šepkal jej do krku a rukou ju objal okolo pásu, berúc jej možnosť protestovať.
„Kubo!“
„No tak, láska, obaja vieme, že už je neskoro, kým sa vyšmotlíš z kúpeľne, minimálne pätnásť minút v kely, potom ja, to je päť, budeme sa musieť zastaviť u teba vyzdvihnúť učebnice a zošity, nevravím o tom, že je to dvojitá cesta. Proste si ľahni a kašli na to, niečo vymyslíme, potom.“
„Je to tvoja vina, mal si nastaviť budík! Čo teraz povieme v škole? Netvrdil si včera, že si nemôžeme dovoliť neospravedlnené hodiny?“ vyčítala jeho nezodpovednosť, no bolo to, akoby hrach na stenu hádzala.
Žiadny výsledok. Len s jemným úsmevom a zatvorenými očami ďalej predstieral spánok.
„Jak...“
„Nejakubuj, Didi, nebola si to včera ty, čo chcela odísť zo školy skôr? Tak si uži flákanie. A nie je to moja vina, nie ja som ťa prepadol pred pól nocou...“ V jeho očiach sa objavil ten beťársky lesk a vedela, že je zbytočné sa s ním hádať.
„Tak a čo teda urobíme? Sedem vyučovacích hodín je už na návrh na zníženú zo správania, s tým chceš podávať žiadosť na výšku? Skutočne? A čo písomka zo sloviny? Hm? Ty inteligent!“
„Poprosím mamu o dáku pečiatku. Neviem, mononukleóza? Isto má na infekčnom známeho dákeho doktora alebo čo,“ navrhol bez hanbi.
Neveriacky na neho pozrela, tak ona isto o sebe  nebude prehlasovať, že má dáky sajrat, čo sa lieči mesiace a je nákazlivý.
„Hej, čo ten nakrčený noštek? Je to romantická choroba,“ smial sa, prechádzajúc jej po nariasení na koreni nosa.
„Tak pre polygamistu alebo puberťáka!“ odfrkla si, štverajúc sa cez neho z postele.
Bola odhodlaná radšej skutočne ísť do školy. Ešte aby sa od nej držali spolužiaci a kamaráti ďalej pre strach z nakazenia. Aj tak mal jeho šialený plán chybičku, liečba trvala dlho, nik mu nedá potvrdenie na celé týždne a nebola si istá, či chce obetovať vysvečko z treťáku len pre to, že presexovali celú noc a nenaspali viac ako štyri hodiny.
Capol ju po zadku, no nezastavil, prevaľujúc sa ako medveď na brucho, aby ju mohol sledovať.
„Au, čo to bolo? Za toto mám u teba masáž postihnutého miesta!“ hromžila so smiechom.
Milovala jeho mozoľnaté ruky na svojom tele, či ju už hladil alebo laškovne capkal.
„Kedykoľvek, mohol by som si dať sprchu s tebou a ošetriť aj teraz.“ Samozrejme, to už z postele liezol von. Ako inak.
„Tvoja matka už možno spí vo vedľajšej miestnosti po nočnej a ty sa so mnou chceš ísť sprchovať, hej? Ty zvrhlík!“ obvinila ho, vyťahujúc si čisté veci z jeho skrine.
Mali to tak od nepamäti, že ona mala pár kúskov oblečenia u neho a on u nej, aby si nemuseli brať pri prespávaní stále nabalené tašky.
Usmial sa, vytrhávajúc jej tričko s krátkym rukávom z rúk a vymenil ho za svoje, ktoré bolo jedno z jej pyžamiek.
„Povedala si, že som nudný, fádny a neurobím nič, čo by mi pošpinilo meno? Tak tu máš skazenú verziu Jakubka. A do školy nejdeme, aj tak by vedeli... Ja si zájdem k zubárovi a ty ku gynekológovi a je,“ navrhol, vyťahujúc veci aj sebe.
Previnilo našpúlila pusu. Aj keď to nadhodil ako vtip, stále to medzi nimi viselo a jej potrvá ešte dlho, kým jej to skutočne odpustí.
„To bude ako päsť do oka!“ vzdychla si a chcela do hlasu vtesnať trošku toho rozhorčenia, ale pripomienka predchádzajúcej hádky ju prinútila mať pocit potreby kajania sa.
Všimol si to a nežný, trošku beťarsky úsmev ozdobil jeho ospalú tvár.
„Preto som navrhol mononukleózu, tá je dôveryhodnejšia, ale ty si ju zamietla.“ Mykol plecom a uhladil jej vlasy na spánkoch. „A mohli by sme do raja vyraziť skôr a predĺžiť si víkend, čo? Papuľka?“
Zazubila sa na neho a nemohla inak, ako súhlasiť. Milovala ho. Nemôže na to už nikdy zabudnúť.
Po vyriešení problému kriku jeho matky, aký je nezodpovedný a ona tiež a po detailnom vyčítaní, že by po dvoch rokoch, čo spolu sexuálne žijú mali byť dosť nasýtení jeden druhého, aby pre to nezanedbávali školu, sa konečne mohli pohnúť k nej a vypočuť si to isté.
No teraz sa role vymenili a Jakub bol ten červený až za ušami so sklopeným chvostíkom.
Niekedy skutočne nenávidela skutočnosť, že je jeho matka tak otvorená a v pohode sa porozpráva o všetkom. Ako vrchná sestra na gynde s tým skutočne nemala problémy a dokonca jej odporučila aj dobrého gynekológa v čase, keď sa rozhodli ich vzťah posunúť ďalej.
Bolo to na nervy, lebo sem-tam mala službu práve, keď si šla predpísať tabletky a to bola čistá hrôza, ak vám matka vášho priateľa vypisuje recept na antikoncepčné tabletky. 
Výplachy v dvojnásobnej pálke však ani jednému nepokazili náladu a cestou si púšťali One Republic, kričiac na plné hrdlo. Sledovala ho ako ziapal refrén s jej milovaným Ryanom a škerila sa ešte viac pre ich podobu. Vlasy, črty tváre... aj keď Jakub ich mal ostrejšie, viac sexy...  Och, áno, už nikdy žiadne pochybnosti o tom, ako ho miluje. Mať doma vlastného Teddera? No tak to nemá šťastie každá.
Aj keď on tvrdil, že z neho nemá absolútne nič. Prehlasoval, že má krajší hlas a oveľa krajšie telo. S tým hlasom súhlasiť nemohla. Jakub spieval falošne ako nik, no pri tele nepreháňal.
Práca na babkinom dvore sa na ňom podpísala. A aj keď nebol búchač, bol to priemerne, pekne vyrysovaný chlapec s náznakmi brušných svalov. Milovala ho. Žiaden feši ju nemôže zblbnúť! Musí sa prestať starať. Nemohla ho stratiť, jeho kamarátstvo, lásku a starostlivosť, len pre krátky ošiaľ.
Zhodila bosé nohy z palubovky a pritisla sa k nemu, objímajúc ho okolo ruky, pritlačená na jeho rameno.
Venoval jej krátky úsmev, bozk na vrch hlavy a znova sa sústredil na cestu, tento krát si už len tíško šomrajúc text zarovno s kapelou.
Sledovala cestu, ktorá sa pomaly menila a budovy nahradili stromy. Vzduch bol čistejší a sviežejší, čo pocítila na pokožke a primkla sa viac k Jakubovi a jeho teplu.
Vždy bola háklivejšia na zimu. Ona jediná si už kúrenie zapínala koncom augusta a spala v ponožkách. Nemohla za to, bola uzimená a nohy mala vždy ako cencúle.
Jakub sa jej často smial, no vždy ochotne zohrieval jej nohy, či už svojimi ponožkami alebo ju nechal, aby si zamotala nohy do tých jeho.
Okienka sa vysunuli hore. Vyslobodil si ruku z jej držania, aby ju mohol objať, prechádzajúc dlaňou jej po husej koži na ramenách.
„V pohode, Poppy?“ staral sa, vtískajúc je bozk do vlasov.
Len prikývla, jeho starostlivosť bola dojemná. Bol dokonalý, poznal ju tak dobre, že to niekedy sama nepoberala. A bola presvedčená, že ona ho tak dobre isto nepozná. A možno aj áno, len si to neuvedomuje.
Rovnako, ako si on isto neuvedomoval, že nechal pery na vrchu je hlavy a jeho ruka stále trela jej rameno.
Temno lesa a jeho pomalé hľadenia ju ukolísavali do spánku. Nebolo sa čomu diviť, nenaspali toho práve najviac. No nemohla zaspať, on prespal toho času rovnako ako ona a predstava, že by skončili niekde v priekope pre jeho mikrospánok nebola práve najpríjemnejšia.
Les zredol a do očí jej zasvietilo slnko cez predné sklo a tak skryla tvár do jeho pazuchy, za čo si vyslúžila jemné odstrčenie a jeho namosúrený pohľad.
„Chceš, aby sme sa vysypali? Vieš aký som šteklivý!“ karhal ju s našpúlenou pusou, ťahajúc ju späť k sebe.
„Chránila som sa pred slnkom,“ obhajovala sa so zaborenou tvárou v jeho hrudi.
Milovala jeho vôňu. Nepoužíval parfumy. Iba deodorant a mydlo. Skutočný chlap nepotreboval na sebe litre umelých voňaviek, ktoré prekryli jeho osobitú vôňu.
A on to vedel, vedel ako miluje vôňu jeho pokožky.
„Tak sa budem musieť poobzerať po dákej deke, lebo vystupujeme, láska,“ oznámil jej, odbočil z kľukatej cesty a zamieril si to cez kamienkami vysypaný širší chodníček medzi stromy na kopci.
Odtiahla sa od neho a sledovala rozkošnú, malú chatku z namoreného dreva a chutnou okenicou so vzorom ruží.
Bolo to dokonalé. Malá studnička s vedierkom pripevneným na malej strieške a drobnučké kvietky na oko nedbalo rastúce v celom okolí vyvolávali dojem rozprávky.
„Krásne,“ vydýchla, keď vystúpili a ona sa nohami dotkla mäkkej trávy.
Nebolo možné, aby takéto miesto existovalo.
Chatka bola drobnučká, vystavaná na vrchu kopca, uložená akoby na kameňoch, z ktorých sa ťahali popínavé rastliny s malými červenými kvietkami, rozvoniavajúce okolím.
„Počkaj, keď to uvidíš z vnútra,“ sľúbil jej, ťahajúc ju do domčeka.
„Muselo to stáť kopec prachov, kde si na to vzal?“ nedalo jej, keď ju prestal ťahať, aby mohol otvoriť dvere zamknuté kľúčikom.
„No pravdepodobne by stálo... Ale ja mám známosti na správnych miestach, teda matka má a ja som makal na primárovom aute, dlžil mi protislužbu,“ prehodil len tak, akoby sa nič nedialo a ustúpil, púšťajúc ju prvú.
Samozrejme jej „do všetkéhošuk“ vedel vyjednávať. Akurát by ju nikdy nenapadlo, že by mohol žiadať od šéfa jeho matky kľúče od chaty. Aj keď pri tom, kam sa ich vzťah začal uberať, to bolo to najmenej, čo pre neho mohol urobiť.
Musela sa zasmiať pri predstave, ako sa z jej nežného a nekonfliktného Jakuba stal vydierač a obchodník. Úplne ho mohla vidieť ako kšeftuje, ponúkajúc ďalšie rande s jeho matkou za kľúče od malého raja.
Interiér bol krásny rovnako, ak nie viac. Zariadenie bolo v typickom chatovom štýle. Drevo bolo všade, dokonca aj na stole bol riad z dreva. Bolo jej jasné, že je to len dekor. Aj keď na je vkus to už bolo až príliš, ale čo sa bude sťažovať?
„Je to maličká chata ako vidíš, je tu už len záchod spojený s kúpeľňou a potom...“ Veľavýznamne zakýval obočím. „Spálňa!“ vyhŕkol, rozrážajúc dvere.
Zasmiala sa, krútiac hlavou nad jeho výstrelkami, ale nijak to neokomentovala a tíško vošla do ich dočasnej spálne.
Keď videla posteľ s vysokým čelom, v ktorom boli vygravírované kvetiny a nad ňou bol malý baldachýn, z bieleho jemného závesu, týčiaci sa iba nad časťou, kde budú mať uložené hlavy, vedela, že ju odtiaľ bude musieť Jakub páčiť. Nebolo možné, aby niekedy chcela tento kúsok Edenovej záhrady opustiť.
„Viem, na čo myslíš, ale mali by sme najskôr vyložiť veci z auta a potom...“ Nestihla dopovedať, jeho ruky ju zodvihli zo zeme a takmer bezcitne ju šmaril do mäkkých perín. „No dobre, veci počkajú...“
„Poslušná,“ zavrčal jej do krku.
Milovala, keď bol autoritatívny. A milovala nasledujúci víkend, len dúfala, že sa dostanú z postele aspoň na tak dlhú chvíľu, aby si poriadne prezreli okolie.
Jeho ruka sa posunula nižšie a túžba prezrieť si tunajšie lesy jej prišla absolútne nezmyselná.
Nakoniec, kto by vyliezal z tak pohodlnej, drahej postele.