35. kapitola
Čakal ju pred školou trošku roztržitý.
Jeho úsmev bol strnulý a ramená zhrbené.
Nepáčilo sa jej to. Napadlo ju, že to
možno chce ukončiť. Teda, neboli pár. Neoslovovali sa tak. Ale boli priatelia,
ktorí spolu mali sex, veľa sexu.
Ak by to sekol, bolelo by to. Nebol
Dantony. Nemilovala ho tým istým spôsobom. Ale bol priateľ a bola na jeho
bezkonfliktnej, vyškerenej náture závislá.
„Ahoj?“ spýtala sa, za čo si vyslúžila
jeho zubatý výšker a potom si ju, pre jej úľavu, pritiahol a šialene
ju pobozkal.
Bol pedant a neprestal ju sať, kým sa
všetka krv netočila v jej spodnej pere a netúžila po takej opatere aj
na iných, príhodnejších, miestečkách jej teľa, ktoré úspešne prebudil.
„Ako ja, sakramensky, milujem, keď fňukáš
o viac,“ šepkal, tlačiac ju k sebe najviac, ako im to zimné bundy
dovoľovali.
„Tak ma vezmi domov a daj mi čo
chcem, kým nebudem zlá.“ Uhryzla ho do hornej pery a strčila ruky do
vačkou jeho bundy.
„Rád by som, ty nenasyta. No mám
zákazníka. Chcel som ti napísať a povedať, že nebudem doma. Ale potom som si
predstavil, že by sme sa dnes nevideli a bolo mi z toho pod psa.
Tak...“ Zhodil z ramien malý batoh a rozzipsoval najmenší vačok, „som
si dovolil urobiť ti kópiu kľúčov. Aby si mala ku mne prístup aj bezo mňa.“
Strčil ho do dlane a poskladal prsty do päste.
„Tým mi vravíš: Bež ku mne, vyzleč sa.
A čakaj kým sa nevrátim z pochôdzky. Potom ma ošukaj?“ rehotala sa
a capkala ho po zarastenom líci.
„Nie, vravím: Môj domov je tvojim domovom.
Si súčasťou môjho každodenného prežívania. A myslím, že potrebuješ kľúč,
pre každý prípad. Ak by som bol dlho preč, alebo by si mi chcela urobiť super
sexy prekvapenie... trebárs. A aby si ma dnes čakala, pripravená
a ochotná ma potešiť tvojimi déčkami v mojej tvári... trebárs.“
Pocapkal ju po zadku, zatiaľ čo sa sklonil, aby ju znova mohol pobozkať.
Bola dojatá. Dostať kľúč bola veľká vec.
Bolo to, akoby jej dal vedieť, že je jediná s ktorou plánuje mať sex
a nehrozí, že by chcel inú. Taktiež tam je tá dôvera, v ňu.
Kedykoľvek bola vítaná, kedykoľvek mohla prísť. Akoby mala ďalší domov.
K poličke v jeho skrini sa pridal aj kľúč. Stisla ich a odolala
potrebe pritisnúť si ich k hrudi a smokliť nad tým gestom.
„Uvedomuješ si, čo to znamená?“ Odpoveďou
bol jeho obrovský úsmev. „Môžem kedykoľvek vtrhnúť bez oznámenia a môžem
ťa načapať s dákou kočkou. Budem sa prechádzať po tvojom byte, zatiaľ čo
ty budeš preč. Budem sa váľať v tvojej posteli a...“
„Viem, čo ten kľúč znamená. Neprikladaj
tomu takú vážnosť. Ono, v skutočnosti o nič nejde. Poznám ťa. Je tak
pravdepodobné, že by si mi tam liezla, zatiaľ čo by som bol ja v práci
alebo mimo mesto, ako že sa zobudím a moje gule budú blonďavá vagína. Len
chcem, aby si sa ku mne kedykoľvek dostala.“
„Okej, ale dnes to nebude. Idem
s tebou.“ Pohodila kľúče a vo vzduchu ich schmatla, len aby to mohla
znova zopakovať.
„Tak to v žiadnom prípade. Prišla si
o rozum? Týpek chce niečo tvrdšie. A ja nebudem riskovať, že by si sa
pre to dostala do maléru. Pokiaľ nechceš ísť ku mne, fajn. Choď domov, ale
nejdeš so mnou,“ vrčal šeptom, aby ho okolo idúci spolužiaci a študenti
nepočuli.
„Čo sa môže stať? Robíš to už skoro týždeň
a bolo to v pohode. No ták. Chcem ťa vidieť pri tak zlej práci. Je to
sexy. Po návrate domov to z teba vysexujem.“ Zakývala na neho obočím
a šťuchla do jeho ramena.
Pokýval hlavou a postrčil ju dopredu.
„Nie. To nie je niečo pre dievča, ako ty.“
„Dievča ako ja? Robíš si prdel? Húliš
trávu častejšie, ako ješ a ty sám si mi ušúľal. A teraz mi nedovolíš robiť
ti doprovod?“
„Hej, ale to je niečo iné. Húlime si doma
v byte. Nik nás nevidí, nehrozí, že z toho budú problémy. Ale tu sa môže
behom sekundy všetko zvrtnúť a ak ma dostanú a budeš so mnou, vezmú
aj teba. To si na triko neberiem.“ Prekrížil ruky cez hruď a zamračil sa
na ňu.
Bola stále proti jeho bokovke, ale chcela
vidieť, ako výmena prebieha. A chcela tam byť, práve, ak by sa niečo
pokazilo. Síce, ako žena toho moc nezvládne, ale stále mohla vyvolať rozruch,
alebo tresnúť učebnicou anatómie toho feťáka po hlave. Čokoľvek, čo by dostalo
jej zlatíčko z možných problémov.
„Pekne choď domov, priprav niečo dobré pod
zub a ja sa cestou zastavím v CD predajni a kúpim dáku super arkádu
a zahráme si na večer.“ Na tvár nasadil lišiacky úškrn, keď sa k nej
diskrétne sklonil. „A potom si ja zahrám na tebe.“ Och, takmer zamdlela. Jeho
teplý dych ju šteklil na zmrznutom uchu a šíril teplo až do srdca.
„Idem. Inak skončíš len pri mačkaní
konzoly a mojich gombíkov sa ani nedotkneš.“ Omotala ruky okolo jeho krku,
aby mohla zobkať do jeho pier.
Zbožňovala ho. A nebolo to dobré.
Vždy, keď sa dostala do tohto bodu jej srdce skončilo na padrď. Ale akoby
nemohla ľnúť na mužovi, ako bol on?
„Si tak neodbytná, malá potvora. Zrejme
nemám na výber, ak chcem dnes ukončiť deň v tvojom mäkkom, hebkom tele,
že?“ Úsmev víťaza sa ani nesnažila skryť, než ho začala ťahať zo školského
pozemku.
Bolo fajn, že ju stále po práci vyzdvihol
a sem tam sa pomuchlovali, aj pre viac, ako ten pocit jeho pier na nej.
Ľudia sa konečne dostali cez ňu, Jakuba a Teda.
Jakub opracovával Gabovu sesternicu, Ted
šukal dievčatá do zadku, predstavujúc si svojho milenca a ona mala svojho
zlého gentlemana. Takže nakoniec zo všetkých dopadla najlepšie. Mala dva
v jednom. Zločinca na hrane zákona a sladkého chlapca milujúceho
každý kúsok nej, precíznosťou majstra.
Spokojne povzdychla, pritlačila si jeho
ruku, v ktorej zvieral tú jej k ústam, aby mu cmukla rýchlu, tvrdú
pusu, na chrbát dlane.
Opätoval jej to gesto s jemným úsmevom.
„To už viac nerob, Zlato. Nebozkaj mi ruky, akoby odo mňa závisel tvoj svet.
Bojím sa, že budem tvojou skazou. No som príliš sebecký.“ Nenechal ju na to
čokoľvek povedať. A potiahol ju, aby zrýchlila, a viac sa na ňu celú
cestu k parku ani nepozrel.
Zrejme to bolo to najlepšie, čo mohol urobiť.
Tie slová už raz počula. A ani nie mesiac na to jej dokázal ten muž
skutočne prevrátiť život na ruby.
„Drž sa tu.“ Strčil ju na lavičku
s vážnym výrazom. „Nech sa stane čokoľvek zostaneš sedieť. Ak prídu
poliši, ty vstaneš a pokojne odídeš opačným smerom. Nepoznáš ma. Jasné?“
Srdce jej bilo až v krku. Nebola zbabelec. Nemohla mu sľúbiť, že by ho
zaprela.
„Chcem počuť áno.“
„Nikdy to nebudem musieť urobiť,“
namietala. Bol zbytočne panovačný. Tom to robil roky. Bolo dôležité meniť
miesta predaja, aby nemali podozrenie, stačilo byť opatrný. Nepredávať ľuďom,
ktorých nepoznal. A ktorí neboli priamo od Reného alebo od jeho šéfa
Johnnyho. Základné pravidlá, ktoré mu Tomáš prízvukoval.
„Nemaj múdru pusu!“
„A ty nedramatizuj!“ odvrkla mu
s našpúlenými ústami.
„Nepredávam cukríky alebo sušienky. Budem
dramatizovať koľko chcem.“
„Možno, keby si sa nehral na zúfalca,
nemusel si si dávať tú námahu. Malá, sladká skautka. Bolo to tvoje rozhodnutie.
Čo ťa oprávňuje rozhodovať za mňa?“
Pri strome, na kraji parku, sa objavil
vysoký týpek v čiernej bunde a s veľkou tuhomodrou kapucňou
prehodenou cez hlavu, že mu iba kúskom zazrela trošku špicatý nos a veľké
oči.
Vyzeral nepokojný a mykal sebou, aj
keď už stál na dohodnutom mieste. Netrpezlivo poskakoval a zatínal ruky do
pästí, a hneď ich začal vytriasať a znova zatínať.
Miro k nemu bez jediného ohliadnutia
jej smerom prešiel a dlaňou na pozdrav narazil do tej jeho.
To gesto videla asi stokrát, v každom
druhom filme, ale na živo to vyzeralo ešte lepšie. Keď si chlapec spokojný
vopchal svoj saklík s niečím do vrecka bundy... a jej drogový dealer
si odložil peniaze do predného vrecka na rifliach.
Prešiel popri nej a ani na ňu
nepozrel. Čo ju skutočne pobavilo. Pokrútila nad ním hlavou a vstala,
nechávajúc medzi nimi metre, priestoru. Nemyslela, že je nutný väčší odstup.
Ale aj tak si nemohla odpustiť ešte krátky
pohľad na chlapca, ktorý sa už krčil pri zemi, s chrbtom opretým
o kôru stromu a malíčkom si naberal biely prášok a strkal si ho
k nosu.
Striaslo ju z pohľadu na to, ako sa
on sám po vdýchnutí oklepal a spokojne zafňukal. Uvoľnene si sadol na
zmrznutú zem, nehľadiac na nič s otvorenými očami a euforickým úsmevom na
tvári.
Mohol to byť pekný chlapec, pred tým. Jeho
oči, aj keď teraz vylezené a orámované tmavými kruhmi, boli veľké
s hustými riasami. Jeho brada bola hranatá a pery, aj keď popraskané
s miernou cianózou, boli plné a v lepších časoch museli byť
neskutočným lákadlom pre nie jedno dievča.
Jeho kostnaté prsty zovreli sáčik
v dlani a pomaly sklonil hlavu, skrývajúc sa znova do kapucne, čím ju
vytrhol z čumenia na jeho zničenú krásu.
Pohla sa pomaly k Mirovmu bytu. Hlavu
mala plnú obrázkov toho chlapca. Jeho uvoľnený a neprítomný postoj, po tom
čo si šľahol.
Tak bezstarostný, bezbolestný.
Hrýzla si peru, celú cestu premýšľajúc,
aké by to bolo. Opustiť na chvíľu svoju hlavu. Čo videl? Bolo to len úplné
potemnenie alebo bol vo svojom vysnenom svete? Vnímal okolie, alebo mu bolo
všetko u prdele?
Milovala stavy, čo jej dávala tráva. Bola
veselá a svet bol gombičkou, keď sa bláznila s Mirom. Mala s ním
dobré stavy. Vždy vedel, ako odvrátiť tie nepekné. Aké by to bolo, ak by požila
to, čo ten chalan? Vedela by o sebe? Dokázala by vnímať, čo sa s ňou deje?
Pomohlo by jej na chvíľu predstavy jej malého chlapčeka utlačiť, alebo by
ich zintenzívnilo?
Boli by pekné? Mohla by vytvoriť svet,
v ktorom by ho mohla držať, v ktorom by sa ho nevzdala, v ktorom
by ho mohla milovať? Alebo by proste len nebol? Nebolo by nič len ticho
a pokoj?
„Hej, hej...“ Zastavil ju rukami na jej
ramenách a ona na neho vzhliadla, žmurkajúc, aby sa dostala zo sveta
v ktorom bola.
„Čo si mu to dal?“ Vyznelo to vystrašene
a vyčítavo. No nemyslela to tak. Bola zvedavá. Chcela vedieť, čo by mohlo
priviesť do jej bordelu ten „mám na háku“ postoj.
„Nič, okolo čoho by si sa mala motať.“
Prehodil ruku okolo jej ramien a vtiahol ju do vchodových dverí jeho
bytovky.
„Bolo to tvrdé. Nebolo to Piko, že? To som
už videla. Ono z ľudí robí duracellov, nie vyškerencov,“ vyzvedala,
stúpajúc za rovno s ním po schodoch.
„Herák,“ šepol, aby ho náhodou nik nezačul
a ona ustrnula na poslednom schode, deliacom ich od dverí jeho bytu.
„Nepichá sa? Videla som, ako to šňupol.“
Len mykol plecom, akoby ho to nezaujímalo.
Ale ako nemohlo? Čo nevidel, čo to s tým týpkom urobilo?
„Mňa nezaujíma spôsob, ako to do seba
dostanú, Di. Je mi to u prdele, pokiaľ platia. Môže to šňupať, inhalovať,
pichať si do žily, do mäsa, sú to jeho sračky.“ Odomkol byt a pustil ju
prvú, aby za nimi mohol zamknúť.
„Chcem to vyskúšať,“ vyhŕkla, obracajúc sa
na neho, keď počula buchot, akoby sa prevrhol betónový domiešavač.
„Prišla si o rozum? V žiadnom
prípade, Diana. To sa nestane!“ mračil sa, ako si ju meral nazlosteným
pohľadom.
„Pozri, normálne ti za to dám keš. Nemusíš
sa obávať,“ ubezpečovala ho, aj keď vedela, že to nie je dôvod prečo vystrája.
Odmietavo krútil hlavou a prešiel do
kuchynskej časti, aby si vzal pivo a vyšvihol sa na pracovnú dosku.
„Si blázon, Diana, ak si myslíš, že by som
s tým nesúhlasil pre tých pár éčok, čo to hodí. Ide o teba a ty
to veľmi dobe vieš.“ Ukázal na ňu hrdlom fľaše, pred tým, než si doprial veľký
dúšok a natiahol k nej ruku, ponúkajúc aj jej.
Vzala si ju od neho, aj keď sa nemala
v pláne napiť. Bolo sladké a otravné zároveň, ako sa o ňu
strachoval. Ale ona už bola veľké dievča a mala všetko pod kontrolou.
Šlo len o zvedavosť. O nič viac.
„Nebuď taký. Iba vyskúšať. Raz.
Nerozumiem, prečo moralizuješ, keď iným to bez problémov dáš a nestaráš
sa.“ Skúšala durdivú pózu, no tá vždy fungovala len na jedného muža
a ten už si na ňu nespomenul, medzi nohami sestrenice ich spolužiaka.
„Iní ma netrápia. Už som ti to vravel. Ak
by som im dal ich zlatú je mi to u prdele, ale ty si moja priateľka.
Moja!“ Rozhodil rukami a odrazil sa od linky, rútiac sa na ňu, až ju
prinútil cúvnuť.
Nikdy z neho nemala strach, necítila
tú silu, ktorou ju teraz zaháňal, ako dáky hlúpy dobytok.
„Poznám milión príjemnejších
a zdraviu prospešnejších spôsobov, ako ťa prinútiť zabudnúť na sračky, čo
sa ti stali.“ Srdce jej udieralo do hrude z jeho blízkosti, akoby jej tak
nablízku nebol už stokrát.
A vedela, že je to tým sexuálnym
napätím, čo dokáže do svojich slov vložiť len on. Jakub bol dobrý v sexy
rečiach. Nepoužíval oplzlé výrazy, ale aj tak dokázal prinútiť jej telo
pulzovať. Dantony bol naopak špinavá huba a nebál sa používať tie
najvulgárnejšie variácie slovných spojení na opis toho, čo sa jej chystal
urobiť, alebo čo chcel, aby mu na oplátku urobila ona. Len pomyslenie na
neho jej telo zasypala husia koža a žalúdok bol skrútený potrebou.
Ale Miro? On bol iný level. On ani nemusel
priamo povedať, o čom to rozpráva, čo jej sľubuje a bola by ochotná
pre kúsok z neho skočiť pod auto.
Zhrýzla si peru a rozochvene
vydýchla, objímajúc svoju hruď.
„Môžem ísť za niekým iným a zohnať
si. To nie je problém.“ Nebola to vyhrážka, no on sebou trhol, akoby mu dala
facku a tým vyhlásením mu povedala, že už ju nikdy neuvidí.
Nemienila ho vyvádzať z omylu.
Ak to pomôže, aby dosiahla svoje bude ochotná zbaliť si tých pár handier
a drobností do batoha.
„To neurobíš. Je to sračka, Di, prečo to
tak veľmi chceš? To ti fakt nestačím? Myslel som, že to, čo máme by ti mohlo
pomôcť. Že som to, čo potrebuješ.“ Bol ranený. Vedela to. A mohla za
to.
Vravievala, že kým je s ním je všetko
v poriadku. A skutočne bolo.
Ale on nikdy nebude tým, koho potrebovala.
Ten muž sa síce zmenil na jej nočnú moru, no stále to nemenilo nič na tom, že
bol všetko, čo v živote skutočne chcela.
Ak by sa z nenazdajky objavil
a sľúbil jej svet, urobila by všetko, aby s ním bola. A nič, ani Miro by
nebol prekážkou.
Ale on tu nebol. A chlapec pred ňou
bol dobrák. Nemohla mu ubližovať. Nechcela.
Keď neodpovedala, len sa usmial, vzal ju
do objatia svojich pevných rúk a vtisol pusu na spánok. „Ušuľame si, čo?
Dáme prásky a bude dobre. Sušená bylinka je zdravá.“ Trel sa špičkou nosa
o jej krk a pomaly vdychoval vôňu jej pokožky, z čoho sa jej točila
hlava.
Nemala chuť na tú štipľavú burinu. Ale
prikývla. Mala výčitky, že nedokázala prestať myslieť na Dantonyho. Zatiaľ čo
on sa chvíľkami správal akoby pre neho na svete bola len ona.
Sledovala ho, ako ušúľal a rozvalená
na gauči si nechala plniť pľúca jeho bozkami a výdychmi.
A tak, ako obvykle, skončili zamotaní
v sebe. Vychutnávajúc si jeden druhého. S trávu v krvi to bolo
ešte senzačnejšie. Vnímala ho viac, každý dotyk, bozk, olýznutie. Nemohla ho
mať dosť. Nikdy.
„Skúsme to. Spolu. Iba raz.“ Prešla mu
perami po tých jeho, čím ho prinútila otvoriť oči. Pri malej sieste po jeho
superman výkone.
„Iba raz,“ šepol, skĺzavajúc rukou na jej
zadok, aby ho stisol a potom ju zo seba odkotúľal.
Netušila, čo ho prinútilo súhlasiť. Možno
pokoj po sexe, alebo jej neodbytnosť. Ale aj tak to bolo, vlastne, úplne jedno.
Dôležitý bol výsledok.
Pocapkal ju po zadku, keď sa vrátil
a ona si zvedavo sadla do tureckého sedu.
„Iba raz,“ upozornil ju, trasúc
s plastovým sáčkom, ktorý držal medzi prstami.
Prikývla, stískajúc ruku na bruchu, aby
upokojila nervy a vzrušenie z neznámeho.
Sledovala, ako trhal alobal na kocky
a tvaroval ich do malých mištičiek.
„Už si to niekedy robil?“ Nedalo jej
nespýtať sa. Vyzeralo to akoby presne vedel, čo má urobiť.
„Blázniš? Samozrejme, že nie. Ale šnupať
to rozhodne nebudem. A injekcie samo o sebe nenávidím. Inhalácia sa
mi zdá najpriateľnejšia.“ Sústredene nasypal trošku bieleho prášku do
vytvorenej misky a ešte si to prekontroloval, akoby sa snažil ubezpečiť,
že sa to nerozsýpa na podlahu.
„Ty to nemusíš robiť, Miro.“ Krútila
hlavou, keď videla jeho váhavý pohľad.
„Viem, ale rozhodne ťa v tom nenechám
samú.“ Musela sa uškrnúť. Akoby jej tým, že si dá tiež mal zachrániť život.
Tiež sa pridala a čumela na ten pokrkvaný
alobal s drogou v jeho vnútri.
„Ako sa to robí?“ spýtala sa ho
s prstami zvierajúc deku, pod ktorou sa jej telo chvelo aj napriek tomu,
že mal byt vykúrený na tropické hodnoty. Vedel, ako hrozne nenávidí zimu.
Zachechtal sa a prehrabol si vlasy tým
frustrovaným spôsobom, keď to gesto neodtiahol až do bodu vyplatenia prstov
a tak mu zostali stáť, ako po zásahu elektrickým prúdom.
„Nemám potuchy. Ani si nie som istý, či to
má vyzerať takto.“ Postrčil jej pred nos alobal misku s rúčkou.
Tiež sa zasmiala, bolo málo pravdepodobné,
že by to tak malo vyzerať. Bolo to príliš precízne, aby sa s tým dáky
narkoman tak piplal, keď na neho príde absťák.
Ale oni to chceli len vyskúšať. A tá
neskúsenosť aj veľkého pána dealera dokonale uvoľnila celú situáciu
a skončili zadúšajúci sa smiechom.
Boli ale párik. Skĺzla z gauča
a objala ho okolo krku, aby mu mohla dať mľaskavý bozk, tesne pod sánku,
kde to tak miloval a tuho ho zovrela.
„Mám ťa rada.“
„Ako by bolo možné ma nenávidieť, som
umilovania hodný.“ Uškrnula sa na neho po jeho krádeži jej výroku. Bol to jej
spôsob, ako ho opísať dvoma slovami.
Vznietil ju svojím šikovným jazykom na jej
odhalenej kľúčnej kosti. „Och, to teda rozhodne si. Aj s tvojou
neskúsenosťou. Človek by si mysle, že dealer musí vedieť, ako to užiť.“
Podpichovala ho stále s prstami v jeho vlasoch.
„Skutočne som sa do takej hĺbky nechcel
zapratať. Ak to niekto chce, nepotrebuje už viac rady, ako to do seba dostať.“
Dosť bolo rečí. Chcela to vyskúšať
a čím viac otáľala, tým viac mala zajačie úmysly.
„Okej, tak my to podpáľ, a ja to
vdýchnem, to je všetko. Že?“ Zamrvila sa, uťahujúc okolo seba prikrývku.
„Hádam hej. Uvidíme po chvíľke.“ Podstrčil
jej to pod nos a chystal sa to zapáliť, no ona sa odtiahla, sledujúc ho
spomedzi rias.
„Dáš si aj ty? Sme v tom spolu?“
Netušila prečo jej na tom záležalo. Asi by bolo lepšie, ak by povedal nie, iba
pre prípad, že by to neznášala dobre on bol schopný zavolať záchranku alebo
čokoľvek. No aj tak potrebovala uistenie, že... Nevedela, čo vlastne.
Prikývol, znova jej to strkajúc do tváre.
„Ale iba raz. Na Heráku si závislá takmer hneď. Ópium je skurvená mrcha.“
Hrešil a to nikdy nebolo dobré znamenie.
Možno bol na ňu skutočne nahnevaný. Isto
bol.
Zachytila si vlasy do pästi, aby jej
nezavadzali a on strčil zapaľovač pod spodok alobalu. Netrvalo dlho než ju
do nosa udrel štipľavý dym.
Vyprskla, ako malé mača, krútiac nosom, no
neodtiahla sa a nakoniec sa zhlboka nadýchla. Netušila, či to robila
správne. Nebol nik, kto by ju mohol naviesť na správne vdýchnutie. Ale po
chvíľke Miro stiahol z jej tváre teplo preč a zvedavo si ju premeral,
keď zdvihla pohľad.
„Som iná?“ pýtala sa zvedavo, keď sa sama
necítila vôbec ovplyvnená. Pravdepodobne to urobila zle. Musela.
Premeriaval si ju, ako by jej na čele
narástlo ďalšie oko, než pomaly zatriasol hlavou.
„Máš rozšírené zreničky, ale... Cítiš sa
inak?“
Inak? Nie. Nevidela nič neskutočné, žiadne
výplody mysle. Bola čulá a plne koncentrovaná. Len jej kútiky úst sa
ťahali do hora. Nie tým šialeným spôsobom, do ktorého ju nútila marihuana. Bolo
to prirodzenejšie.
Bola voľná, šťastná a bezstarostná.
Ak by jej teraz niekto povedal, že skočiť z balkóna je sranda, tak by to
urobila.
Spokojne sa zložila na podlahu a sledovala
malé praskliny na plafóne.
Fantastický pocit.
„Je to perfektné,“ usmiala sa pohľadom
stále fixovaným na popraskanú omietku.
Počula šušťanie, škrtanie zapaľovača
a vzduch, ktorý do seba Miro vtiahol ústami, ale nestarala sa dosť na to,
aby odtrhla pohľad od stropu.
Mohla ho cítiť, ako si k nej ľahol
a preplietol prsty s tými jej. Nič nepovedal, len jej palcom
prechádzal po tom jej.
Rozhodne to nebolo posledný krát.
A bola si istá, že Miro s ňou súhlasil. Zahrešil, keď ho prvá vlna
pohltila a ona príliš dobre vedela, aký endorfický šok práve predýchaval.
„Potrebujem byť v tebe.“ Vyšvihol sa
na ňu a stisol jej zápästia držiac ich pri jej hlave.
Bol to perfektný nápad. Ale Miro mal len
také.
36.
kapitola
Pohupovala bokmi a plne
sústredená betlila do zapečeného sajrajtu na dne hrnca. Kývala hlavou
v sprievode veľkého pána B-Real, so štupľami v ušiach, nevnímajúc
okolie. Milovala ho. Obzvlášť Carry Me Away. Shinoda spustil svoj kúsok neba
a ona sa zachvela, očakávajúc svoj obľúbený úsek piesne.
Jej láska, Acheron sa
tmolil pri nej, štuchajúc do jej lýtka vlhkým čumáčikom. Poláskala ho na hrudi
palcom na nohe a on sa obtrel, ako kocúr, celým telom o nohu. Ako ona
len milovala svojho chlpáča.
Spustila na plné hrdlo
s jej obľúbeným raperom, potápajúc sa do eufórie. Ladil ju do zajtrajšieho
večera a prísľubu bezpodmienečnej opice. Už sa videla v bare
s kamoškami, ako sa o nich dráždivo otiera s rukami nad hlavou,
získavajúc pozornosť mužského osadenstva pubu.
Nemienila sa šetriť.
Dvadsať jedna má len raz. Bolo úplne na prd, že s ňou nebude Dida, zvykla
si na to, že sa spolu sťali. Urobili lesbi show a potom zavolali Jakubovi,
ktorý pre nich poslušne prišiel a ony sa cestou domov aj s ostatnými
kamoškami, ktoré sa s nimi natlačili do jeho auta, rehotali na ksichtoch
mužov v bare.
Myšlienka na Jakuba jej
trochu pokazila náladu. Piatky boli vždy ich. Prišiel po ňu na vlakáč
a zastavil sa na kávu. Dnes ju však zrušil pre to prekliate rande. Bolo
hlúpe mu to zazlievať. Celý týždeň sa mu úspešne vyhýbala. Ignorovala hovory
a na správy odpovedala stručne, s nie tak klamlivým tvrdením, že
toho mala veľa.
Aj tak ju mrzelo to
rande. Samozrejme, nie pre Zuzanu. Poznala ju pár hodín. Nebolo to tak, že by
bez tej blonďavej dokonalosti nedokázala žiť.
Nemala dôvod byť nasraná.
Nemala na Jakuba vlastnícke právo a neboli viac, ako kamaráti. Ale aj
napriek tomu ju vytáčalo, že tu bola dáka, čo si ho ulovila, iba pár dní po
rozchode. A nerozumela, kde bol Jakub, ktorého poznala a po pár dňoch
už znova lovil. Bola to za iste dáka ochechuľa, čo ho nepoznala a šla len
po jeho výzore. Ale to jej, zasa, absolútne vyčítať nemohla. Bol sexy, horúci
ako peklo. Skutočne nebolo možné na neho nezízať. Nechcieť ho.
Jeho telo narástlo, ako
mu ďakovalo za hodiny v posilňovni, a jeho bicepsy, tricepsy
a všetky cepsy boli napnuté pod tenkou kožou. A na bruchu sa
z pod trička rysovali tri páry na hryznutie kopčekov. Nehovoriac
o prsných svaloch. A slabý náznak trojuhoníka... Zaplavilo ju teplo
a bolo jej zrazu, kurva, smutno za pohľadom na jeho telo v tričku,
ktoré na ňom nebolo moc obtiahnuté, ale v oblasti ramien, a vrchnej
časti hrude naznačovalo, že kamarát má čo ponúknuť.
Dokázala si úplne
dokonale predstaviť, ako ho do tej zmesi svalov a šliach hryzie a líže.
Kurva! Potrebovala chlapa. Skutočne akútne. Vlhla už len z predstavy, jeho
jemných chĺpkov a jej prstov v nich.
Lowrider ju vytiahla zo
sústredenia na zvlhávajúce nohavičky.
Naháňajúca karpálny
tunel. Tak skončí. Bola akýsi ženský druh zlého chlapca z knižiek, ktorý
pretiahol všetko, čo dýchalo, až do chvíle, než sa v jeho živote neobjaví
modrooké, nevinné, blonďavé zlatíčko.
A on, aj keď chcel
sexovať s každou, čo sa ponúkne, alebo o ktorú by v normálnom
prípade prejavil záujem, nemôže. Neodkáže to. Lebo, do piče, jediná osoba, pri
ktorej je dosť pripravený jeho kamarát, je to nevinné stvorenie.
On bol jej zlatovláska.
Nech bola akokoľvek nadržaná, nedokázala to so žiadnym dotiahnuť ani ku
poondenej prstovačke. Skúšala to nespočetne veľa krát, výsledok bol vždy
rovnaký. Chalan frustrovaný s bolesťami, odchádzajúc nájsť inú a ona
zdeptaná zo svojej impotencie.
Ruka dopadla na jej
rameno a ona si úľakom takmer cvrkla. Nenávidela, keď jej to otec robil. Vedel,
že keď má v ušiach pustenú hudbu, má sa jej pripomenúť rukou pred tvárou a
nie ju napádať.
Boli dohodnutí, že keď
začne zápas, upozorní ju. No malé, digitálne hodinky na mikrovlnke ju
ubezpečili, že do zápasu zostáva ešte vyše dvadsať minút. Pivá boli
v chladničke – samozrejme nealkoholické. Otec si dával od alkoholu odstup,
ako revanš za pol roka, keď sa nestaral o viac, ako o seba. Steaky
rozvoniavali po celej kuchyni a zemiaky sa dopekali. Všetko bolo
v časom limite.
Super večer pred super
nabitím maďarských sráčov pukom rovno do papule.
„Oci, do kelu! Takmer ma
trafil šľak! Vravela som ti, že keď počúvam hudbu nemáš sa zakrádať,“ vzdychla,
vyberajúc jeden štuplík z ucha.
Nahodil ľútostivý výraz
tváre aj keď obaja vedeli, že ho to nemrzelo. Miloval ju hnevať. Rovnako, ako
to robil matke. V jeho hnedých očiach mohla zazrieť iskierky šibalstva,
toho mladého, drzého hokejistu, čo nedal jej matke pokoj, kým ju nedostal.
Neodpustila si pohľad na
jeho guľkujúce sa bruško. Bolo ťažké uveriť, že ten istý chlap bol športovcom,
a ak by nezbuchol jej matku, pravdepodobne by bol ikonou ako Golonka.
„Prepáč, jahôdka.
Nechcel som ťa naplašiť.“ Ale chcel...
„Ak by si si to
nedávala tak nahlas, počula by si ma, a počula by si aj zvonček.“ Našpúlil
pery, uhládzajúc jej uniknuté vlasy z gumičky za uši.
Mala rada, keď jej hudba
hučala priamo do mozgu. Vypla všetko a nechala sa unášať len emóciami, ktoré
jej text, rytmus a hlas interpreta posielali do každej bunky tela.
Nezaujímalo ju, čo si o tom myslí ušný alebo jej otec.
„Máš návštevu. To je ten
dôvod, prečo som ťa vyrušil z tvojho sveta.“ Zachytil tenký káblik, pred
tým, ako si jeho koniec mohla znova zaviesť do ucha. „Jakub za tebou prišiel.“
Žalúdok sa jej
nepríjemne zauzloval. Nebola oblečená na prijímanie návštev, a už vôbec
nie mužskej. Mala na sebe pánske trencle, také tie dedkovské, s predničkou
na dva gombíky, aby nemal dedko veľa práce, keď ho chytí nočné močenie pre
prostatu. Inšpirovala ju k tomu jedna kniha, kde dievča opisovalo aké
neuveriteľne pohodlné to je. A mala pravdu. Bolo to ako nebíčko.
A rozťahané tričko, padajúce na jedno rameno, bolo čistou katastrofou.
Nebolo to strihom. Ono bolo skutočne tak rozťahané a praním zničené, že
golier už dávno nemohol byť považovaný za golier.
Tak pred neho proste
nemohla ísť. Absolútne otrasná, bez štipky make-upu, riasenky alebo čohokoľvek,
čo by ju skrášlilo. Kurva nie, nie a nie! Nevideli sa celý týždeň, neuvidí ju v
najhoršej domácej verzií, akú môže ponúknuť.
„Jakub? Čo tu ten chce?
Dnes mal naplánované rande. Ospevoval mi to už týždeň,“ šomrala skôr sebe ako
otcovi.
Pravda ju udrela
silou buldozéra. Znova sa niečo poondilo a on si k nej prišiel vyliať
srdiečko.
Zacmukala, krčiac pravý
kútik. Musela na seba niečo hodiť. Niečo viac ženské.
„Zabav ho, kým sa
prezlečiem. Päť minúten. Áno, oci?“ prosila šeptom, keď počula šušťanie
z obývačky.
Pravdepodobne si sadal
alebo si prezeral časopisy, čo mal otec nonstop rozložené na konferenčáku. Aj
keď to škrabkanie nechtov skôr mohlo znamenať vítanie ocka.
„Nebuď trdlo, jahôdka.
Nenecháš ho, hádam, čakať,“ usmieval sa na ňu, lebo vedel príliš dobre, prečo
ho je ochotná nechať čakať.
„Oci, takto pred neho
nemôžem ísť. Však sa na mňa kukni. Pre Kristove rany. Som úplne odporná.“
Gúľala na neho očami ako na debila.
Milovala svojho
ocka, bol jediným blízkym človekom, ale presne v takýchto chvíľach jej
bolo do plaču a mamka jej chýbala ešte viac. Ona by ju pochopila
a pomohla jej.
„Ale no tak, trdielko,
ty si predsa úplne rozkošné a pekné žieňa. Celá mamka... Skutočne sa
nemusíš obávať. A na vyše. My chlapi milujeme, keď má ženská na sebe
mužské veci. Je to celkom sexy. Ja osobne som vždy šalel, keď si tvoja matka
ukradla jedno z mojich tričiek a pobehovala v ňom. To si mala
vidieť, čo to so mnou robilo. Myslím, že ťa už videl aj v teplákoch. Viac
ako raz.“ Kýval obočím ako skutočný nezbedník.
„Oci, ale mamka ťa
milovala a v neposlednom rade ja na sebe nemám jeho tričko. Mám na
sebe tvoje staré, ktoré ti matka ukradla a ja som si ho po jej smrti nechala,
lebo bolo jej obľúbené. Vidíš ten radikálny rozdiel?“ Zúfalstvom kňučala, no
jej otec sa znova tíško zasmial, upravujúc jej roztrhaný golier na rameno.
„Zlatíčko, ty sama si mi
predsa vravela, že medzi tebou a Kubom nič nie je. Tak mi teda povedz,
prečo ti tak vadí, že by ťa videl takto? Nemalo by ti to byť jedno?“
provokoval, posmieval sa.
Bol zákerný, rovnako, ako
ona. Vedela, že to má po ňom. Zbožňovanie trápiť ľudí aj napriek tomu, že ich
milovala.
Ale mal pravdu. Malo by
byť. Malo...
„Samozrejme, že je!“
Vystrčila bradu, pripravená na boj s tým odporným mužom, čo má drzosť
nazývať sa jej otcom. „Len nechcem, aby sa mi potom posmieval.“ Nebolo to tak
celkom klamstvo.
Pery jej otca sa
vytiahli do úsmevu, keď si ako dôkaz, že jej je to u prdele, utrela ruky
do spodného lemu a pohla sa do obývačky, kde pravdepodobne už čakala jej
večerná návšteva.
Nik si z nej nebude
strieľať a už vôbec nie jej foter, že je hotová z blondiačika.
Drviac spodok trička,
stále napodobujúc utieranie, už dávno suchých rúk, prešla do obývačky, kde
skutočne stál.
Dych sa jej zadrhol, keď
ho zbadala stáť pri klembe predeľujúcej obývačku od predsiene. Acheron sa znova
rozbehol k nej divoko sa oháňajúc chvostom, celý bez seba radosťou, že je
tatko doma. Bol roztržitý a pobehoval od nej k Jakubovi s veľkým
výškerom a žiariacimi očami. Zasmiala sa a poškrabkala ho za uškom,
keď sa svojím kolečkovaním znova dostal k nej.
Zdržala ich
pozdrav a venovala sa ešte chvíľu psovi než už to nešlo inak a musela
mu čeliť. Bol neskutočný. V tuho modrej košeli s rozopnutými dvoma
vrchnými gombíkmi, odhaľujúcej pár chĺpkov, zastrčenej v čiernych rifliach.
Nedokázala z neho strhnúť oči, alebo zo seba dostať čo i len jedno zmyslu
plné slovo. Mohla by na neho čumieť navždy. Bol žhavý. Vždy jej prišiel sexy.
S okuliarmi, v triku, v tielku, s aj bez svalov...
V košeli, polokošeli, rozospatý a zaslintaný, voňavý a nevrlý.
Sakra, bola v tom úplne po uši... Ale vidieť ho s nagelovanými vlasmi?
Bolo to smrtiace.
Bolo to prvýkrát,
čo ho videla s nastylovanými vlasmi a neskutočne mu to svedčalo. Jeho
vlasy starostlivo upravené do všetkých strán v strapatom štýle boli neskutočne
vábivé. Túžila ich prehrabnúť. Jeho tvár s jemným strniskom, ktoré si
zámerne začal nechávať pridalo na dravosti jeho ostrým rysom tváre a jeho
strieborné oči boli vďaka tmavo modrej farbe jeho košele úplne odzbrojujúce.
Mohol byť pokojne jedným
z hrdinov. Jedným z tých, čo nebol síce samý sval, ale bol sakra sexy
šľachovitý. Obyčajnosť nebolo slovo, čo by ho mohlo vystihnúť. Ten Jakub bol
dávno minulosť. Ani si nebola istá, či niekedy bol ten muž obyčajný.
Ďakovala za debilitu,
ktorou bola Didiana obdarovaná jednou zo sudičiek, že ho poslala k vode.
Teraz bol tu a venoval jej Nicholson úškrn. A nech sa prepadne, ak
ten chlap nebude jej.
V hrdle jej vyschlo
a v pod brušku si jej svaly robili kaskadérsky deň. Prekliaty
celibát, bola chvíľku pred vrhnutím sa na neho. Urobí to! Skočí na neho, strhá
z neho tú košeľu a hryzne ho.
Vytiahla si aj druhý
štupeľ z ucha. Vytiahla z podprsenky Mp4, zastavujúc hudbu, len aby
zamestnala aspoň na chvíľu ruky, ktoré sa jej chveli túžbou vkĺznuť dlaňou pod
vrch rozopnutej časti jeho košele.
„Ahoj,“ usmial sa,
merajúc si ju dlhým pohľadom. Nepomáhal jej dostať svoje rozbúrene libido pod
kontrolu. No zaslúžila si to, šmátranie pod tričkom chlapa vždy dostane. Oni
majú radi, keď na seba ženská siaha...
Zatriasla hlavou. Jej
sexuálna frustrácia sa dostala do bodu snívania s otvorenými očami. To
nemohlo dopadnúť dobre.
„Čomu vďačím za tvoju
neohlásenú návštevu, Jakub?“ Nechcela znieť namrzene alebo neosobne. Práve
s ním mala mentálny sex na všetky spôsoby, čo jej úchylná myseľ bola
schopná vyprodukovať, ale bolo dosť možné, že tak skutočne vyznela, lebo sa
z jeho úsmevu vyformovalo zamračenie.
Nebolo to tak, že by sa
jej, ako kráľovnej, museli hlásiť pred príchodom do jej príbytku. Len ju
prekvapil, nakoľko mal mať to blbé rande.
„Pre dnešný večer by som
preferoval skôr oslovenie pod menom Jacob, drahá Katherine.“ Jeho hlas tichý
a vyrovnaný spôsobil chvenie v jej bruchu. Do pekla s ním.
„Pred pár mesiacmi som
ti sľúbil večeru. A tak, keď je tu konečne ten môj dlho očakávaný deň,
rozhodol som sa to povýšiť, a urobiť z toho náš americký večer. Viem,
ako to miluješ. Tie hlúposti, čo sa týka ich života prezentovaného
v knihách. A čo je lepšia príležitosť, ako tvoje dvadsiate prvé
narodeniny? Keď si už aj v USA právoplatným občanom, ktorý sa môže legálne
zdrúzgať?“ usmieval sa na ňu, naťahujúc k nej ruku.
Až teraz si všimla, že
v nej držal obrovskú kyticu ruží. Každá hlávka červenej kvetiny bola
zviazaná tenkým, zlatým motúzkom a hrubé, hladké stopky boli iba na konci
spevnené hrubšou verziou umelej pozlátenej mašle.
Klišéoidná záležitosť,
ale tak kurevsky nohy podlamujúca. Tá čo povie, že ju nikdy darované kvety
nezdrvia, klame!
Bez zbytočných iných
ozdobných burín, či šušťavých, farebných obalov. Bola to tá najkrajšia kytica,
akú kedy videla.
„Narodeniny mám až
zajtra.“ šepla v rozpakoch, keď si vzala kyticu, zabárajúc do nej tvár,
aby skryla červeň, čo jej svojou nečakanou pozornosťou vohnal do líc.
Nenávidela sa za tie rozpaky. A za to, že to videl a jeho potmehúdsky
úsmev, pre pýr v jej lícach.
„Nemysli si, že neviem,
milovaná Katie. Len som presvedčený, že máš na zajtra lepšie plány. Určite
chceš stráviť ten vzácny čas s priateľom a vašimi spoločnými
priateľmi. Tak som sa rozhodol ukradnúť si ťa aspoň na dnešnú noc. Tiež si
želám s tebou osláviť ten výnimočný deň tvojho života,“ vydýchol,
upravujúc jej rovnako, ako otec, uniknutý prameň z drdola zachyteného
gumičkou.
To gesto bolo tak nežné,
že úplne zabudla na výčitky pre neexistujúceho priateľa. Jeho oči boli na nej
a takmer si namýšľala, že ju hlce očami, kým si neuvedomila, čo to má na
sebe. Červeň bola späť a na jeho tvári sa objavil úsmev, keď sa k nej
otočil chrbtom a prešiel ku gauču, z ktorého vzal umelý obal na šaty
so zipsom po celej dĺžke.
„Bol by som rád, ak by si
si toto obliekla, Katherine.“ Podal jej pravdepodobne šaty a ona na neho
nemohla nevyvaliť oči.
Skutočne jej kúpil šaty.
Tak, ako sľúbil a bola si istá, že ju plánuje vziať k Turkovi.
V očiach sa jej z nevysvetliteľného dôvodu nahromadili slzy
a musela zaťať čeľusť, aby sa nerozhekala, ako skurvená, sentimentálna
trapka.
Bol tak neuveriteľne
dokonalý. „Ty si mi kúpil šaty? Skutočne? Jakub, nemal sis, do kelu, robiť
starosti.“ Krútila hlavou, sledujúc jeho ruku, ktorá sa k nej znova
naťahovala.
„Jacob,“ opravil ju
jemne s drzím úsmevom. Znova zachytávajúc jeden zvlnený prameň medzi
prstami. „A žiadne starosti. Je to darček, a navyše, keď som ich videl, bol som
skôr sebecký a myslel na svoju potechu z pohľadu na teba
v nich.“ Úprimnosť a samozrejmosť jeho vyhlásenia ju vyviedla
z rovnováhy. Nikdy s ňou takto nerozprával. Nikdy jej nevravel také veci.
A spôsob
vyjadrovania ju na jednej strane rozochvieval. Cítila sa vznešene, čo bolo
absolútne debilné a nezmyselné a presne v tých chvíľach, keď si
to uvedomila sa jej zdal viac vtipný a na jazyku ju doslova pálila
uštipačná poznámka, či si nedal cestu časom alebo si neprečítal príbeh pani
Brontëovej.
Ale to bola iba krátka
chvíľka. Znova, v nej vyhrala tá neukojená adolescenta, túžiaca po
romantických gestách.
Nadýchla sa, dopriavajúc
si čas na vstrebanie novoty jeho chovania. Musela sa dostať k svojmu
silnému a nezávislému ja. Jakub potreboval zraziť hrebienok. Jeho lišiacky
úsmev ju rozčuľoval.
„Jakub, nemal si míňať
tie prekliate peniaze. Navyše, nevieš moju veľkosť. Čo ak si vyhodil lovačky
len tak do vzduchu a nakoniec mi tie šaty nebudú sedieť? Bolo to detinské viac,
ako pozorné.“ Neopustila si, tískajúc v jednej ruke ruže
a v druhej šaty v igelite.
„O to sa nemusíš vôbec
báť, budú ti sedieť. Mám komplica, ktorý mi pomohol zistiť tvoju konfekčnú
veľkosť.“ Otec, napadlo ju automaticky. Obzrela sa za seba. Vedela, že bude
stáť opretý o klembu kuchyne a obývačky. Neskryte ich sledoval so
spokojným úsmevom, ktorý jej potvrdil domnienku jeho zainteresovania
v celej tej nové šaty veci.
Žmurkol na ňu
a potom venoval zubatý úsmev Jakubovi.
Spolupáchateľ.
Samozrejme.
„Tak a teraz dosť
rečí, dievčatko. Máš dve hodiny na úpravu. Aj keď podľa mňa toľko potrebovať
nebudeš. Si prekrásna aj v tom čo máš teraz na sebe. Len šaliem túžbou
vidieť ťa v nich. O deviatej máme rezerváciu,“ podotkol na koniec,
tlačiac ju do ramien.
Jej hruď vibrovala,
sťahovala sa a pripravovala ju o schopnosť dýchať. Čo malo za
následok nedostatočné prekrvenie mozgu. A to spôsobilo, že bola zrazu v jeho
náručí a vtískala svoje pery do jeho líca. Opakujúc dokola slovíčko vďaky.
Nik ju nikdy nevzal na večeru alebo obed a už vôbec nie k Turkovi a
nik na ňu okrem ocka nikdy nemyslel.
Jakub bol druhý človek
na svete, čo sa staral a strácal čas prípravou prekvapenia pre ňu.
Pochopila, že to rande, čo dokola omieľal celý týždeň v správach a ktoré
ju tak neskutočne vytáčalo, bola ona. Celý ten čas sa hnevala sama na seba. Aké
hlúpe.
Odstrčil ju od seba so
šibalským pohľadom ju znova posunul dopredu. Pochopila. Bol čas urobiť sa pre
neho krásnou.
Kvetiny uložila do vázy
a vzala si ich do izby. Vybrala jednu ružu vešajúc ju dole hlavou na
zrkadlo za ozdobnú mašľu, ktorú omotala okolo malých zúbkov štipčeka do vlasov,
zachytávajúc o tenký drevený rám zrkadla, len aby si aspoň jednu zachovala
vysušenú, ako pamiatku na jeho neskutočnú pozornosť. Nikdy nedostala od chlapa
ani skurvenú snežienku alebo púpavu.
Mala dve hodiny, plus
mínus dáka tá minúta. Hryzúc si do pery zvažovala sprchu. Či by to stihla,
vedel len Boh. No bola si istá, že ak si ju nedopraje nebude sa cítiť pohodlne
vo vlastnej koži. Potrebovala byť čistá a voňavá.
Šalela z toho.
Nikdy sa tak netriasla pre rande. Dokonca ani pred tým s Marekom a to
ju zo začiatku pripravoval o reč. Kým neprišla na to, že je to celkom
jednoduchý a povrchnú opičiak s dokonalým ksichtom a kládou.
Teraz v tom však
bolo oveľa viac. Aj keď v skutočnosti o nič nešlo. Len ju pozval
osláviť jej narodeniny. Do najdrahšej reštiky, pre ktorú aj Blaváci chodili do
ich mesta cez celé Slovensko.
Schmatla žiletku
a aj napriek tomu, že jej hlások našepkával, že s Jakubom neprekročia
ani prvú métu sa pustila do preholenia všetkých kútov tela ktoré depilovala
v kombinácií s holením. Aj napriek tomu, že tú procedúru absolvovala
večer pred tým. Istota je guľomet a istota prináša pohodlie a pocit
pripravenosti.
Olejová kúra na vlasy
z jej milovanej značky, rozvoňala kúpeľňu a ona sa spokojne usmiala, keď
si predstavila jeho tvár v jej vlasoch, ako šepkal nezmysli
o dokonalosti vône tej umelej sračky.
Schmatla z poličky
parfumované telové mlieko, po ktorom siahala iba vo výnimočných prípadoch.
A to bolo rande, lov, alebo pred pár mesiacmi sex s jej priateľom
v jeho garsónke.
Prešla po mierne
vyschnutých zvyškoch ktoré ostali okolo hrdla fľaše a premlela ho medzi
prstami privoniavajúc k nim. Bola to príliš silná, sladká a vtieravá
vôňa. Nič, čo by Jakuba mohlo očariť. Poznala ho. Vedela, že má rád jemné vône.
A tak nakoniec siahla po detskom mliečku s malým medvedíkom na tube,
ktorý používala pravidelne a bola si istá, že Jakub ju má spojenú presne
s tou vôňou. Lebo poväčšine času, čo spolu trávili od Didinho
odstrihnutia, mohol z jej pokožky cítiť presne to telové mlieko.
Ak by si dala to
zajačikovské, bolo celkom isté, že by nebol spokojný. A ona chcela byť pre neho
dokonalá.
Len v osuške prešla
k posteli, kam položila šaty a opatrne rozopla zips odhaľujúc kúsok
po kúsku šaty od neho.
Boli neskutočné. Jemná
látka čierneho saténu tvorila krátke minišaty bez ramienok zakrývajúc celý
dekolt v malom golieriku siahajúcim, ako krátky roláčik na prvý pohľad
tesne pod hrtan. Ale to nebolo to čo robilo tie šaty tak neskutočnými. Aj keď
tá decentnosť absencie výstrihu bola istým spôsobom krásne elegantná. To
vlečka, z jemného šifónu splývajúca od pása, ako sukňa až k členkom
rovnako čiernej farby na spodku s ružovými kvetinovými vzormi o veľkosti
futbalovej lopty, ktoré dopĺňali menšie púčiky a lupene, robili tie šaty
rozprávkovo nádherné. Neboli komplikované ani prečačkané. Ale jednoducho prekrásne.
Vybrala z komody
najlepšiu čiernu súpravičku čo mala a čo najobozretnejšie vkĺzla do šiat.
Tá jemná vlečka, alebo sukňa, ktorú tú vlečka vytvárala pridávala šatám na
jemnosti, a aj keď vedela, že minišaty, ktoré boli ich kostrou boli dosť
pevné, nedokázala byť neopatrná.
Sadli jej absolútne na
každom kúsku tela. Zatiahla zips na boku, zapla tri malé gombičky na strane
krku a pomaly sa zatočila držiac látku medzi prstami.
Cítila sa ako princezná.
Keď bola malá matka jej vždy kupovala šaty z jemnej vzdušnej látky a širokou
sukničkou aby sa pri točení zdvihla. Milovala to. Točila sa a točila
v snahe dostať sukničku ešte vyššie až ju mamka zakaždým musela zastaviť
a upozorniť, že ak spadne a nabije si kolená, alebo bude mať modriny
už princeznou bude len ťažko, lebo skutočné princezné nemajú po tele škrabance
a odreniny.
A snažila sa byť
hodná titulu princeznej, kým mamka neumrela a otec ju naučil ako vymeniť
pneumatiku, ako orýľovať záhradu, ako milovať hokej a hlavne, ako si
ošetriť prípadné odreniny, ak spadla pri hre s deckami z ulice.
Princezná bola preč.
No teraz na chvíľočku
bola znova dievčatkom a točila sa, ako šialená, v snahe dostať látku čo
najviac do vzduchu.
Udýchaná spadla na
posteľ smejúc sa na svojej hlúposti. Bol to tak debilné, no aj tak jej eufória
úplne opantala zmysli a ona sa zadúšala novými a novými prívalmi
smiechu.
Milovala ho. Tak
strašne, za to všetko čo pre ňu robil, za to čím bol a za to, že bol tak
prekliate dobrý človek. Jej žalúdok sa trepotal a v hrdle mala
navretú doma vykysnutú knedľu. Zatriasla hlavou, vstávajúc z postele, aby
dokončila svoju tvár a vlasy. Nerobilo dobrotu myslieť na to, čo
k nemu cítila a už vôbec nie si to skutočne pripúšťať. K ničomu
do neviedlo.
Ale milovala to všetko.
Milovala čím bola, keď bol pri nej. Ani si neuvedomoval, čo pre ňu ten večer
urobil. Skutočnosť, že sa staral, že požiadal jej otca o pomoc
a naplánoval jej americkú noc jej vohnala do očí znova slzy. Bolo možné,
že to bolo aj blížiacim sa cyklom, ale v tej chvíli, to mala úplne u prdele.
Bola šťastná, tak kurevsky spokojná.
S make-upom
šetrila. V prvom rade, Jakub miloval striedmosť v líčidlách
a dnes chcela byť nežným dievčaťom, čo si zaslúži jeho pozornosť
a čas. A v druhom, kvetinový vzor bol dosť zaujímavý
a šperkujúci. Silným líčením by to pokazila a prebila jemnosť
a eleganciu šiat. Tak zdokonalila tvár troškou riasenky a linkou na
vrchné viečko, ktorú potiahla trošku viac cez viečko. Nutkanie použiť jej
penový make-up bol silný, no odolala. Nemala jazvičky po akné, ani pigmentové
škvrny či nezrovnalosti na tvári. Starala sa o svoju tvár a jej
polička, ktorá obsahovala pomôcky od micelárnej vody až po nočný krém boli, jej
lásky k pokožke, len dôkazom.
Vlasy si chcela zachytiť
a nechať vyniknúť sladký komínik. Vedela, že by sa to k šatám hodilo
najviac, a rozpustené vlasy by zanikli, a stali sa nevýraznými pre
splynutie s látkou šiat, a aj šaty by boli viac znevýraznené. Ale
bola príliš veľký zúfalec, aby ich skutočne vypla.
Dúfala, že by ho jej
rozpustené vlasy prinútili skloniť sa k nej. Ak by si ich zopla do hora,
nemal by dôvod.
Nakoniec si vyčesala len
vrch a sponkami spevnila boky za ušami. Prehodila ich na jedno rameno
a trošku nespokojne nakrčila nos. Nebolo to ono. Bola si vedomá, že by
vyzerala úplne inak, ak aby tie prekliate vlasy mala po pramienkoch zachytené
do strapatého ležérneho drdola. Ale potrebovala ho vo svojej tesnej blízkosti.
Dúfala, že skutočne neodolá. Bola mrdnutá chuja, ale nič s tým nedokázala
urobiť.
Uhladila si vlny na
ramene a spokojne prikývla. Nenazval to americkým rande, ale dúfať nie je
trestné. Kašľať na jej imaginárneho, milujúceho priateľa.
Videla ho, ako sedel
s otcom na gauči a Acherkom na kolenách. Chystal sa priložiť
Birella k perám, keď poskočil s jej otcom zarovno, kričiac nepeknosti
na zlú prácu hokejistu. Pretočila oči pri pohľade na svojho otca , ktorý si ju
všimol prvý a jeho ústa padli.
Pretvaroval sa, aby sa
zabavil, strápnil ju, alebo aby sa cítila perfektne. Možno všetko dokopy.
„Do pekla! Chudák
Demitra sa obracia v hrobe. To sú takí šmatláci! To je tvoja brána, ty
debil!“ kričal Jakub, zatínajúc päsť voľnej ruky. Zachichotala sa. Akoby už
dávno nebolo jasné, že Slováci zabíjajú tímové športy.
Vyzeralo to tak, že
z večere sa upustí a ona bude musieť dopiecť dáke steaky. Jej otec do
neho štuchol a naznačil smer, ktorým sa má otočiť.
To bolo pekne
trápne, oci.
„Myslím, že sa asi
prezlečiem a hodím ešte dáke mäso na panvicu. Vyzerá to totiž, že si si
rozpozeral zápas,“ smiala sa, ceriac na neho zuby.
Nie
je to trápne, si v pohode.
Nebol to tak zlý nápad.
Pôvodný plán večera bol sledovať s otcom hokej, napchať sa mäsom, zaliať
ho nealkoholickým pivom a ísť spať. Nemohla tvrdiť, že by ju to
nezamrzelo, ale pohodoví večer s otcom a kamarátom, nebol tak zlý
variant.
„Dievčatko, hádam sa
z toho nechceš vyvliecť.“ Počula v jeho hlase pobavenie.
To posledné, čo chcela,
bolo zbaviť sa potenciálnej možnosti jeho spoločnosti, len vo dvojici.
„Nechať si ujsť večeru
medzi snobmi? Jesť kaviár, piť šampanské a nechať si utrieť ruky dákym
pandrlákom vo vtipnom fraku? Nikdy!“ Venovala mu plný úsmev, na čo jej
odpovedal naklonením hlavy a detailným skenom jej osoby.
„Odľahlo mi, bál som sa,
že by si vymenila moju spoločnosť za hokej.“ V jeho hlase nebolo počuť ani
štipka strachu, či obáv.
Prešla k nemu
naťahujúc ruky za jeho golierom. „Nikdy by som niečo také neurobila,“ šepla,
naprávajúc košeľu na ramenách, kradnúc si ten pocit jeho svalov pod jej
dlaňami.
Stiahol jej ruky zo
svojich prsných svalov, kam sa pomaly, pod zásterkou upravovania neexistujúceho
nakrčenia, prepracovala a bozkal ju na kĺby oboch rúk.
„Si ako sen,“ šepol do
prstov s pohľadom upreným do toho jej. Hlava sa jej točila z jeho
slov.
Netušila, čo to do neho
vošlo. Prečo jej, do pekla s ním, vravel také veci. A vťahoval ju do
nepohodlia.
„Tie šaty sú nádherné.“
Vytiahla si ruky z jeho a uhladila vlečku na bokoch.
Usmial sa na ňu jemne
a zabodávajúc sa do jej očí. Mala nutkanie sa natiahnuť a čuchnúť si
k jeho dychu. Bolo možné, že mal vypité.
„Som rád, že sa ti
páčia. Keď som ich videl, vedel som, že budú na tebe dokonalé. A teraz mi
dovoľ zobrať ťa na večeru. A kochať sa pohľadom na teba.“ Zakňučala
v tej istej chvíli, ako jej otec vydýchol vzduch dlho a emočne.
Švihla na neho varovným
pohľadom v domnienke, že si uťahuje, no keď videla jeho dojatý výraz tváre
bolo jej do smiechu rovnako, ako do plaču.
Od kedy ho doniesla ten
osudný večer domov nedal jej pokoja neustále ju otravoval jeho predstavovou
Jakuba po jej boku. Teraz po tomto hrozilo, že jej tým skutočne uškvarí mozog.
Bolo zrejmé, že ho skutočne miloval.
Nutkanie
podpichnúť ho, či s ním nechce začať randiť , bolo takmer smrtonosné. No
srala sa na to.
„Potoč sa pre
mňa,“ poprosil, tíško naťahujúc ruku, aby zovrel kúsok látky medzi prstami.
Poslúchla
a potočila sa. Sukňa sa jej zdvihla do vzduchu, ako v jej izbe
a ona sa znova zasmiala, dvíhajúc ruky nad hlavu. Počula smiech jej otca,
ktorý vravel niečo o tom, že je ako malá. Ale ignorovala ho.
Nebol dôležitý
v tej chvíli, roztopašnosť ju ovládla a nehanbila sa za to ani
trošku.
„Si ako motýľ. Prekrásna,“
usmieval sa a ona uvažovala, či mu neroztrhá líca. Zastavila sa, špúliac
na neho pery.
Stiahol ju k sebe
a a chcel ju bozkať na tvár, keď sa z vonka ozvalo trúbenie.
Odtiahol sa od nej a ona nedokázala umlčať nespokojné odfrknutie si. Za čo
si vyslúžila jeho žmurknutie. Aj keď nevedela prečo.
Jej pošahané, dúfajúce
a za každým sklamané ja, jej podalo dokonalú predstavu prísľubu bozku pred
dverami jej domu. Tak predsa končia pravé americké rande. Toto nie je
rande, ochechuľa! Okríkla sa, krčiac ústa nad svojou patetickosťou.
„Máme tu odvoz!“
oznámil, odvracajúc od nej pohľad k otcovi. „ Do pol noci ju budete mať
doma, pane,“ sľúbil zdvorilo, prehadzujúc ruku cez jej ramená.
„Ak by ste zmenili plány
a rozhodli sa prespať u tebe, aspoň napíšte, nech sa o ňu nebojím.
A pre Boha, chráňte sa. Mám štyridsať tri rokov. Necítim sa na to byť
dedkom.“ Zabehol jej vzduch a cítila, ako jej Jakub zovrel silnejšie
rameno. To bol ale hajzel. Prečo to musí kaziť?
„Oci, pre Ježiša Krista.
Ty vieš, že sme s Kubom len kamaráti. Prestaň nás strápňovať!“ upozornila
ho, vrčiac.
Bolo to hrozne trápne
a skutočnosť, že otec nevedel o neinformovanosti Jakuba jej vyhádzala
studený pot. To nebol čas, keď sa to mal Jakub dozvedieť.
„No tak, jahôdka. Nebuď
tak citlivá. Len som pripomenul podmienky. Čo by som bol za otca, ak by som
nestanovil pravidlá? Nemyslel som to v zlom,“ usmial sa na nich tým
pokriveným úsmevom plným pekelného zla.
„Nebojte sa pane,
dodržíme ich. Myslím, že vás zoznámim s mojou matkou. Máte obaja neskutočný dar
dostávať svoje deti do trápnych a nepohodlných situácií,“ smial sa, dvíhajúc
ruku na pozdrav.
„Rád spoznám ženu, čo
vychovala takého muža, akým si ty.“ Mala chuť si capnúť do čela, alebo si ho
rovno otrieskať o stenu. Jej otec sa dostal do módu lichotenia, a nadbiehania.
Potrebovali čo najskôr zmiznúť. Skutočne hrozilo, že navrhne dvojité rande,
alebo že ju zapredá pre Jakubovu dobrú výchovu.
„Fajn, myslím, že by sme
sa mohli pohnúť. A oci, utri si pusu. Pani Franeková už randí.
S primárom, vieš!“ Potiahla Jakuba, odpratávajúc ich oboch z domu.
Jej otec nerandil,
nestaral sa o ženy. Od smrti matky nepozrel ani na jednu. Jediné, čo
dokázal bolo naučiť sa variť a zaguľatieť sa. Nie že by mu nedopriala
lásku, on ju proste nechcel. Nedokázal sa dostať cez matku. Sex, to bolo niečo
iné, ako sa dozvedela iba nedávno. Ale to nebol smer, ktorým svoje myšlienky
chcela viesť.
„To je v poriadku,
miláčik, ja už som bol ženatý!“ Bola jeho odpoveď, ktorú čakala. Vždy jej to
povedal, keď mu vyčítala, že by nemal byť sám.
„Dlaňovka časom omrzí,
oci!“ húkla späť, tíšiac smiech, keď počula jeho zalapanie po vzduchu.
„Katarína, kde som
urobil chybu?“ Otrepané, pýtal sa to stále dokolečka.
Neodpovedala. Sadla si
na taburetku, aby mohla vkĺznuť do svojich semišových čižmičiek siahajúcich až
kúsok nad koleno.
Cítila ne sebe jeho
pohľad, keď sa skláňal aby si zaviazal šnúrku na topánkach. Koketnosť sa v nej
z jeho pohľadu prebudila a dráždivo si prešla po celom lýtku skrytom
v čižme oboma dlaňami.
Sledoval jej ruky presne
tak, ako vedela, že ich bude nasledovať a spokojne naklonila hlavu,
vychutnávajúc si jeho hlad v očiach.
„Smrtonosne sexy,“
zašomral, stavajúc sa na nohy, aby jej mohol ponúknuť ruku, ako správny
gavalier. Zatiaľ, čo nohou jemne odstrkával ich chlapca od dverí, aby neušiel
do tej odpornej zimy.
Skryla spokojný úškrn za
prečistenie hrdla a nechala ho, aby si s ňou preplietol prsty. Bol to
zvláštny pocit. Ich ruky do seba perfektne zapadli. Bolo jej jasné, že by tak
dokonale ladili jeho dlhé prsty s ktoroukoľvek. Nebola magor. No aj tak
bola viac než spokojná, keď cítila, ako sa jeho prsty okolo tých jej utiahli.
„Kabát!“ zvolal zrazu,
vytrhávajúc si ruku z tej jej, len aby jej mohol pomôcť do flaušáku, čo
oddychoval zavesený na háčiku.
Predstava, že by ho až
tak vyviedla z miery ju pobavila. Viac než to. Neuveriteľne zahriala niečo
v nej, čo nemienila príliš rozpitvávať.
Keď už mala kabát na
sebe nechytil ju znova za ruku a len jej pridržal dvere. Kričiac pozdrav na jej
otca.
Trošku ju to mrzelo.
Nemal síce najjemnejšie ruky, mohla cítiť zhrubnutú kožu na prstoch a mozole na
dlaniach, no bolo v tom niečo... Mužské. Vyvolávalo to pocit bezpečia.
Správny muž by nemal mať ruky ako dievčatko. Ako by ju mohol obrániť, obhájiť
si miesto po jej boku, bojovať o ňu, s rúčkami z porcelánu?
Zatriasla hlavou,
sústreďujúc sa na jeho starú Cromu, z ktorej vyskočil vysoký, vychudnutý
chlapec s roztrhanou mikynou Sex Pistols a na hlave mal hniezdo
vytvorené z dredov. Rastafarian s nádychom punkera. Už teraz toho
vychrtlíka milovala a to si nepovedali ani ahoj.
„Váš koč je pripravený,“
predniesol, s pátosom otvárajúc zadné dvere, aby mohla nastúpiť.
„Mohol si na seba hodiť
dačo normálnejšie, debil!“ ofrflal jeho odev Jakub.
37.kapitola
Zasmiala sa. Mala na jazyku poznámku, no
nechala to tak. Jakub si, po tom naplánovaní všetkého, nezaslúžil uštipačné
poznámky, ani posmech. Musela si síce zahryznúť do jazyka, no držala. Pre neho
a jeho neuveriteľnú snahu myslieť na všetko a urobiť pre ňu dokonalé
narodeniny. Nebude vyčítať výber ich šoféra.
„Ty a rastafariánsky kamarát?
Skutočne?“ šepla k nemu, keď obišiel auto, aby si mohol sadnúť k nej
z druhej strany sedačky.
Len mykol plecom a videla, ako sa
chystal niečo odpovedať, no to ich prerušil synovec Bobiho Marlyeho, otáčajúc
sa k nim, s rukou položenou do opierky.
„Predpojatá princezná? Kubo, to ako
skutočne s takou pipinou? Boha, mám strach, že bude horšia jak tá ryšavá
suka.“
Jakub sa zamrvil a v jeho tvári
sa odrážalo podráždenie, nevedela, či preto, že nazval jeho milovanú sukou,
alebo preto, že ju nazval pipinou. V každom prípade, ona vedela príliš
dobre, prečo je nasraná. Nebola pipina.
„Pozri, kámo, nič proti tebe, len mi to
nepasuje k Jakubovi. S tebou som absolut v pohode. Ale povedz mi
ešte raz pipina a z tých zauzlovaných vlasov si môžeš uháčkovať
pončo. Kapiš?“ Postrehla, ako sa na Jakubovej tvári vyformuloval široký úsmev,
odhaľujúci jeho krásne, biele zuby.
„V kľude. Len som chcel upozorniť Jakuba,
že má v piči radar, keď si vyberá mrchy s predsudkami. To, že mám
dredy, neznamená, že som vypatlanec, čo sfajčený fičí na Mareyho hudbe
a chytá fleša za flešom,“ vysvetľoval pokojným hlasom. „Rovnako môžeš mať
škulavca, čo bude mimo a má v hlave nasraté. Aj keď Bobyho
milujem...“ Žmurkol na ňu so zubatým úsmevom.
Pretočila očami, cítiac sa trochu
mizerne. Nepochopil to a chudák sa tu strápňoval obhajobou seba aj keď o
to vlastne nik nestál. Teda ona určite nie a Jakub ho poznal pravdepodobne
dosť dobre, keď mu bez okolkov zveril svoju milovanú Cromu.
„Okej, Rasty. Pozri, nemyslela som to tak.
A Bobiho mám rada, mám od neho nejaké pesničky vo svojom playliste.
A fleš za flešom vravíš? Neznieš ako niekto, kto s tým má minimum
skúseností.“ Nedalo jej, vracajúc mu plný úsmev.
„Že ty máš s tým tiež skúsenosti...
Jakub, mením názor. Ja tú holku začínam milovať. Hryze a húli. Možno by
sme mohli spolu niekedy zájsť na dáku odväzovku, čo? Vypočuli si dáke regee.“
Naklonil hlavu, študujúc jej reakciu.
Len sa na neho usmiala, trošku koketne
špúliac ústa. Na čo jej odpovedal žmurknutím, kým nedostal facku prichádzajúcu
od Jakuba.
„Drž – sa – stranou!“ cedil cez zuby,
zatínajúc päste.
Rasty si šúchal temeno, kam dostal pekného
clapkáča s hraným pohľadom pokory.
„Prepáčte, Daisy, pripútajte sa. Aby sa
vám púder na vlasoch nerozsypal.“ Kukol na nich cez späťák, posielajúc jej
pusu. No vzápätí sa prikrčil, čakajúc od Jakuba úder, ktorý neprichádzal.
Namiesto toho Jakub vybral svoj dotykáč a
niečo rýchlo vyťukával.
Netrvalo dlho kým sa Rastymu rozvybroval
telefón. Keď ho vybral a ona zbadala starý tlačítkový Samsung nemohla
zastaviť záchvat. Kto, pre Boha, má dnes ešte také šuštibudy? To sú telefóny
pre babky a dedkov.
„Chlape, to by si neurobil!“ prehovoril
ich šofér, na čo Jakub len zaťal päť a znázornil točenie.
Chudáčik, nahodil bolestnú grimasu, krčiac
celú tvár. Sajúc vzduch pomedzi zuby.
„To nie je vtipné, kráska,“ upozornil ju.
Nemal potuchy na čom sa smiala no vedela, jeho milnú domnienku. „Myslím, že
naše rande odložíme na dobu neurčitú. Ja... Ozvem sa ti...“ Použil tón
zamestnávateľa pri pohovore do práce a ona sa znova len zasmiala. Nebola
debil, Jakubove gesto bolo viac než tisíc slov na tú tému.
Len nerozumela tomu, prečo sa tak choval.
Pravdepodobne akási rola v jeho americkej noci. Jeho look zlého chlapca,
bol dostačujúcim dôkazom, že dnes nebol za Jakuba, ktorého poznala.
Chalanisko pustil rádio, no nevnímala čo
hralo. Bola napätá, ako guma v trenclách. Okrem mekáču nebola nikdy nikde
jesť. Teda ešte v Pande, vo veľkom Tescu, kde mali ting-ťangovia malý
bufetík a ponúkali svoje špeciality za ľudové ceny. Nevedela, ako sa
slušne stoluje. Ak im tam, ako v Titanicu, donesú z každého príboru
po štyri kusy skape hanbou.
„Zabavte sa deti, a ty,“ pozrel na
Jakuba, „neurob mi hanbu, vieš, čo sme si vraveli!“ varoval ho, žmurkajúc na
neho.
„Nemaj strach, nie som decko,“ opáčil,
ponúkajúc jej rameno. Spokojne prestrčila svoju ruku cez malý otvor, ktorý
vytvorila tá jeho a pritisla sa k nemu.
„Ďakujem. Nik pre mňa nič tak krásne nikdy
neurobil,“ šepla, sledujúc svetlá, ktoré jemne osvetľovali názov reštaurácie
v tých tureckých kliky hákoch pod ktorými bolo Moon shine. Tá drzá časť
v nej sa Turkovi posmievala. Isto mu bolo ľúto za domovom a tak sa
inšpiroval vlajkou jeho domoviny.
„Ešte neďakuj, Katie, večer sa len
začína.“
Prikývla, aj keď mala stále nutkanie dokolečka
opakovať, čo to pre ňu znamená. Nebola ten typ, čo potreboval pracháča
s drahým autom. Bola si istá, že ak by ju zobral do Mekáču, bola by
rovnako nadšená. No, možno nie až tak, samozrejme, ale šlo o to, že si pre
ňu niečo tak krásne pripravil.
Prešli tlmene osvetlenou chodbičkou
bledomodrými svetlami až sa ocitli pred veľkou miestnosťou s okrúhlymi stolmi
bez obrusov na ktorých boli iba vonne sviece v keramických malých
vaničkách a celá miestnosť rozvoniavala ako vanilka a levanduľa. Jakub sa
rozkuckal, pokladajúc dlaň na stred svojej hrude, voľačo tíško šomral.
Pravdepodobne mu tá kombinácia práve
nesadla no ako gavalier jej s úsmevom pridržal ruku zaháknutú v tej
svojej.
Dievča v čiernych, púzdrových šatách
s hranatým výstrihom im venovalo pokus o nacvičený, úprimný úsmev, keď sa
pri nej pristavili.
„Dobrý večer. Vitajte v Mesačnom
svite,“ zaspievala jemným hláskom, otvárajúc dosky, ktoré mala položené na
úzkom, vysokom stolíku, za ktorým stála.
„Dobrý večer. Rezervácia na meno Franek,“
ozval sa Jakub vážnym, vyrovnaným hlasom. No ako náhle dievča sklonilo hlavu
a začalo študovať tlačivá, pravdepodobne hľadajúc jeho meno, potočil
sa na ňu a zaksichtil sa, ako animák, keď mu niečo padne na hlavu.
Prskla, tíšiac smiech do dlane, za čo si
vyslúžila jeho hravý, káravý pohľad. Výstražne na ňu pokýval prstom, žmúriac
oči. Bol samá sranda. Páčilo sa jej to. Páčilo sa jej, byť s sním.
„Váš stôl je pripravený. Prosím,
nasledujte ma.“
Miestnosť bola obrovská s veľkým
krištáľovým lustrom, ktorý žiaril v oranžovom, mäkkom svetle nad akýmsi
vzorom ničoho z mramorových dlaždíc. Stoly boli roztrúsené po celej
miestnosti, a aj keď to jej prišlo úplne chaotické, bola presvedčená, že
v tom bol poriadok a akýsi hlbší význam. Možno, aby čašníci do seba
nenarážali pri plnení objednávok a aj hostia mali pocit väčšieho súkromia
pri preberaní obchodných transakcií, romantických vyznaní, alebo čohokoľvek, čo
tí zbohatlíci robia v tej reštaurácií.
Bola prekvapená, keď si uvedomila, že do
toho sveta na oko zapadli bez väčšieho problému. Obávala sa, že tam bude jej
sedliacka tvár, ako päsť na oko. Videla, ako na nich s opovrhnutím hľadia
a nakrčenými, maznavými noštekmi nespokojne šomrú. No v skutočnosti
si ich nevšímali. Nebrali nových hostí reštaurácie vôbec na vedomie a ďalej
sa každý venoval svojmu jedlu alebo čomukoľvek.
Zaviedla ich úplne do zadnej časti
k presklenej stene, odkiaľ bol skutočne ničím a nikým nerušený pohľad
na zimnú záhradu. S vysokými stromami a kríkmi zasneženými
a vysvietenými malými svetielkami, tiež v modrým odtieňoch totožných
tomu na chodbičke.
Jakub, ako skutočný gentleman, odsunul
stoličku s úsmevom lámača sŕdc, na čo pretočila oči.
Nechcela, aby vedel, ako ju to hlúpe gesto
potešilo. Vyplazila na neho jazyk, krčiac nos, aby pochopil, že to šaškovanie
je zbytočné no odpoveďou bol len zubatejší úsmev a trošku prudšie
zastrčenie jej maličkosti pod stôl.
Pochopila. Jeho pravidlá, jeho večer...
Neznáma oznámila, že za chvíľu príde
čašník, čo ich bude mať na starosti a odporučia sa preč.
„Tak objednávka je asi istá, že? Šampanské
a kaviár.“ Prehovoril Jakub, a jej sa zdalo, že bol trošku vyvedený
z miery. Len nevedela prísť na dôvod. Za tú krátku sekundu, čo sa jej
ksichtil za chrbtom sa toho skutočne nemohlo toľko udiať.
Na jeho otázku len pokrútila hlavou,
zaháňajúc zbytočné myšlienky. Príliš ho tento večer rozoberala. Zbytočne.
„Nenávidím šampanské. Je kyslo-horké
a tie bublinky sú na udusenie. A kaviár? Jesť malé nenarodené ryby mi
tiež príde odporné. A ten puch rybací. Bléé.“ Striasla sa, zhnusene kriviac
tvár.
Zasmial sa, nalievajúc im do pohára vodu.
„Odľahlo mi, ja som raz vypil toľko šampanského, že som... No... nebudem ti to
radšej vravieť, chystáme sa jesť. A nechcem ti pokaziť chuť. Nemôžem ho
však ani cítiť.“ Striaslo pre zmenu jeho a ona sa rozosmiala.
„A to si bol ochotný ho skutočne objednať
iba kvôli mne aj keby si ho nepil?“ Výsmech sa jej v hlase nepodarilo
potlačiť. Bolo nezmyselné, aby sa tak obetoval. Ona by to teda isto nikdy
neurobila. Keď jej je raz z niečoho na šabľu tak to predsa nebude just
vyhľadávať.
Iba mykol plecom. „No to, že by som ho
objednal pre teba, ešte predsa neznamená, že by som ho musel aj piť. Toto je
tvoj večer, ak by si chcela šampanské a k tomu nenarodené rybie
detičky v soli alebo údené, alebo akokoľvek ten hnus pripravujú, dostala
by si to. O tom sú predsa narodeniny, človek dostane to čo chce
a môže si pýtať čo chce, lebo je to jeho deň.“
Napadla ju šialená myšlienka, no hneď ju
zahnala. Jeho logika bola bezchybná. Typická, pre jedináčika maznavého
a milovaného. Mala predstavu, ako vyzerali jeho narodeniny. Ako si maznavý
Jakubko vytrucoval na narodeniny sledovanie Dragon ball Z až do večera na
RTL lebo vedel, že na druhý deň už bude mať povolené iba poobedné vysielanie.
Teda netušila, či má rad Shongokua, ale ona
ho, ako malá, milovala. A s otcom často obchodovala, len aby mohla
pozrieť premiérové časti vysielané neskoro v noci.
Teraz ju však napadlo niečo, čo by len
ťažko mohlo byť splnené aj napriek tomu, že sú jej narodeniny.
Túžiť po kamarátovi je trest boží.
„Sledoval si niekedy Dragon Ball?“
vyhŕkla, samú seba prekvapujúc.
„No,“ jeho tvár sčervenela, keď si chcel
vojsť do vlasov no zastavil sa, pravdepodobne si spomínajúc, že mal na nich
tužidlo. „Prečo sa pýtaš? Hádam po mne nebudeš chcieť, aby som tu lietal
a z mojich rúk lietali ohnivé, ničivé gule.“
Zasmiala sa. Pokrútila hlavou. Takže
sledoval. „Nie, len som tak premýšľala.“
„O tom, či som sledoval tú čínsku blbosť?
Vážne niekedy strácam niť tvojich myšlienkových pochodov.“ Ani sa nesnažil
skryť smiech. Hnusák.
„Je to japonský seriál, a nie je to
blbosť. Učila som sa na tom nemecky a bol to super seriál. Vtipná
zmes hlášok a Shongoku bol sexy!“ smiala sa aj ona. Keď k nim prišiel
čašník, ponúkajúc nápojoví lístok a menu v koženej väzbe.
„Cute, bola to kreslená postava, preboha,“
dusil sa smiechom, neskrývajúc šok, z jej priznania.
„Dobrý deň, volám sa Karol, a dnes
som tu pre vás,“ odrecitoval otrávene a ona zdvihla pohľad, hlas sa jej
zdal prekliate známy, len ho nedokázal zaradiť.
Bol to na nič nápad. Jeho tvár bola jedna
z milióna a od ich posledného stretnutia spred vyše roka si na neho
ani raz nespomenula. Dokonaca si ani nebola istá, či vedela jeho meno, či jej
ho vlastne povedal.
A stretne ho po tak vydrbane dlhom
čase, práve v tej najviac debilnej chvíli. Privrela viečka, modliac sa
v duchu k Alahovi, Ježišovi, Budhovi a všetkým duchom Zeme, aby
si ju nepamätal. Aby bola aj ona jednou z jeho milióna.
Ale tie kurvy neboli milostivé
k ateistovi. Mohla cítiť jeho uprený pohľad. Neskoro utekať. Treba si
zachovať tvár.
Otvorila oči v zlom prižmúrení,
naznačujúc, aby sa odpratal a nevyťahoval dávne a krátke stretnutie.
Prepaľovali sa a videla na jeho
hranatej čeľusti tik, ako sa snažil udržať smiech z planých vyhrážok jej
očí.
„Tak si povýšila z baru na Turka,“
prehodil len tak medzi rečou, akoby o nič nešlo. Potreba pozrieť na Jakuba
bola bolesťou. No neurobila to. Videl by v jej očiach poníženie
a skutočnosť, ktorú bola pripravená tvrdošijne zapierať aj napriek
skutočnosti, že vlastne bude jej jednorázovke Karlovi-Károvi klamať do očí.
No predbehol ju Jakub, ktorý si uvoľnil
hrdlo a štuchol nevychovane do čašníkovho boku, tvrdou, koženou väzbou.
„Dáme si víno Aurélius, myslím, že by ste
mohli doniesť dve fľaše. Moja priateľka tú značku miluje.“ Nechal si z rúk
vziať nápojoví lístok. „A neželám si, aby ste na moju priateľku ešte
prehovorili. Vaša spoločná minulosť ma vonkoncom nezaujíma. Ak na ňu ešte raz
čo i len pozriete, budem sa sťažovať u vášho zamestnávateľa. Myslím,
že nevhodné správanie voči hosťovi vo vašej reštaurácii a znepríjemnenie
romantického večera je dosť veľký prehrešok, aby ste si už na tomto mieste dlho
svoj zadok neohriali. Nemyslíte? Možno by som mohol za urazenie mojej priateľky
zájsť tak ďaleko, že by som zariadil, aby vaše odporúčanie bolo tak hrozné, že
by vás nevzali ani do bufetu, za kasu. Pochopili sme sa? Nie, viete čo, želám
si, aby nás obsluhoval niekto iný. Priviedli ste ju do rozpakov a ja nemám
rád, keď niekto uráža moju budúcu ženu. Chcem iného čašníka!“ Kývol rukou vo
vzduchu, akoby odháňal otravný, lietajúci hmyz.
Mohla vidieť, ako sa jej jednorázovke
napla čeľusť, v snahe nevybuchnúť, a aj keď sa cítila pre Jakubov
výstup menej blbšie musela uznať, že vedel byť pekný bastard, keď chcel.
Prikývol, vrčiac ospravedlnenie smerujúce
k nej.
„Nepotrebuje vaše neúprimné
ospravedlnenie. Nepamätám sa, že by som vám niečo také nakázal. Ak by sme
o niečo tak bezvýznamné, ako slovo ospravedlnenia stáli, oboznámil by som
vás s tým. To si môžete byť istý. Choďte!“ Hraný, frustrovaný výdych
opustil jeho sexy pery a zúfalo pokrútil hlavou.
„Jakub, to bolo...“
„Je to hlupák. Nič si z neho nerob,
papuľka.“ Žmurkol na ňu, otvárajúc menu.
Papuľka... také familiárne oslovenie. Ak
by jej tak povedal niekto iný prišiel by o gule. Z jeho úst to však bolo
tak rozkošné oslovenie, a úplne zbytočne vyslovené, čašník bol dávno preč
a ona nerozumela prečo ju tak oslovil.
Nerozumela ničomu z celého večera.
„Sledoval som ten seriál,“ pokračoval
v téme, pred tým trápnym stretnutím s klátičom. „V skutočnosti mám
všetky časti stiahnuté vo svojom PC. Nie je to tak dávno, čo som dokončil
sériu.“ Mykol plecom, ukladajúc meníčko na kraj stola.
„Nebudeme sa o tom rozprávať?“ Nedalo
jej stále rozhodenej. Nechcela aby ju to tak sralo. Mohlo jej to byť úplne
jedno, čo si o nej kto myslí. Nikdy ju to netrápilo. Až do teraz, zjavne.
„Potrebuješ sa o tom rozprávať? Lebo
ja nie. Bol to nevychovaný grobian a nemám k tomu čo viac povedať.
Viem, kto si. A dievčatko, môžeš mi veriť, že tvoju minulosť mám, ty vieš
kde. To, čo som povedal pred mesiacmi tvojmu otcovi, že tvoj životný štýl je
len dôkazom tvojej emancipácie, sily a samostatnosti, som myslel vážne.
Neodsudzujem a nikdy nebudem. Je pravda, že ma ten chlap, čo si ťa získal,
štve a irituje ma jeho existencia, ale to nemení nič na tom, že na ňom
musí byť niečo... Nemám potuchy čo, keď si zostala s ním. Už si si
vybrala?“ zmenil tému akoby sa nechumelilo.
Nemala potuchy čo si dá. Boli to tak hlúpe
názvy ktorých preklad bol v zátvorke viac jazyčne ale chýbal popis čo to vlastne
je. Čo sa v tom jedle nachádza. Predstava býčích guliek jej dvíhala
žalúdok.
„Rozmýšľam, že si dám dáku tureckú
špecialitu uvarenú belošským zadkom. Čo ty na to, Cute?“ To znelo pekne
šovinisticky, len nebola ešte rozhodnutá, či voči tureckej strane alebo
europoidnej.
Prikývla. Nebolo jej do reči a on mal
stuhnuté telo. Teraz, keď boli jeho svaly výrazné, to bolo skutočne vidieť.
Nebol vo svojej koži, ten jej baroví úlet, do teraz bez mena, im rozhodil celý
večer.
Mlčali a len na seba hľadeli. Teda on
na nej šiel oči nechať, tak ako sľúbil, že to bude robiť.
„Som rád, že si moje pozvanie prijala. Bál
som sa, že by si ma mohla odpálkovať,“ priznal sa, nakláňajúc sa viac
k nej.
„Ako by som mohla odmietnuť? Chýbal si mi.
Zvykla som si, že piatky trávime u mňa v kuchyni. Bolo celkom divné,
že som ťa vôbec nevidela. Aj keď musím pripustiť, že ten odr... výmysel
o rande bol celkom nepremyslený. Čo ak by som mala už niečo dohodnuté?“
Mykol plecom s veľkým úsmevom
„Prinútil by som ťa zmeniť plány,“ odpil si z vody, žmurkajúc jedným okom.
„A môj komplic sa postaral o to, aby tvoje plány spočívali v kvasení
doma.“ Žmurkol na ňu, neskrývajúc pýchu na seba samého.
Chcela mu na to niečo povedať, no to sa
objavila vysoká blondína v stredných rokoch s vínom v rukách a miliónovým
úsmevom.
„Pekný večer. Volám sa Natália
a preberám starosť o vašu spokojnosť,“ usmievala sa na Jakuba trošku
roztraseným úsmevom.
Musela si zahryznúť do pery, aby sa
nerozosmiala. Ten chlap naháňal pravdepodobne strach všetkým naokolo. Čo bolo
skutočne vtipné.
Naliala mu do pohára trochu vína
a on, ako najväčší odborník na vína, vdýchol vôňu a doslova omočil
pery. Spokojne prikývol, udržujúc vážny výraz tváre, upozorňujúc rukou na
Katarínu. Pochopila a naliala aj do jej pohára.
Bol to herec, žena sústredená na
nalievanie nemohla postrehnúť jeho stiahnuté pery, ako sa snažil nerehotať
a špičku jazyka, ktorú jej venoval, keď na neho nadvihla obočie, varujúc
ho, aby sa choval pekne.
Víno bolo bezchybné. Sladké a to jej
stačilo. Nebola vinár a víno väčšinou vždy zmiešala s kolou a bola
spokojná. Pri tomto si uvedomovala, že by to bol neskutočný hriech. Nebolo
trpké, kyslé... jeho chuť bola lahodne sladká a ona mala chuť sa poriadne
napiť a nie decentne cuckať.
„Máte už vybrané?“ pokračovala
v rozhovore s Jakubom.
„Ponúkate aj tradičné turecké pokrmy?
Myslím aj niečo iné ako gyros a kebab na rohu ulice?“ spýtal sa,
podávajúc jej jedálny lístok.
„Samozrejme, každý deň máme špecialitu
dňa,“ prikývla, spokojná a s úsmevom výhercu.
Premýšľala, že to Jakub nemal robiť.
Ukázal tým, že tu nikdy neboli a sú zo spodnej časti strednej vrstvy. Bolo
to dosť vidlácke. No snažila sa to neriešiť. Veď predsa skutočne boli
sedliaci v drahej luxusnej reštike.
„Fantastické. Vždy som chcel ochutnať
niečo z tejto kuchyne. Dnes máme výnimočný večer. Moja priateľka má
dvadsať jedna, tak som sa rozhodol zariadiť jej krásny večer,“ priznal sa,
naťahujúc sa cez stôl po jej ruke.
„To je od vás pekné,“ odpovedala
s účastníckym úsmevom, aj keď bolo jasné, že ju to zaujíma menej ako sneh,
čo sa začal zasa sypať z neba. „A čo si dá oslávenkyňa?“ obrátila
pozornosť na Katarínu s nežným úsmevom.
„Myslím, že budem spokojná s tým
istým, čo donesiete môjmu priateľovi.“ Nemala chuť vymýšľať, a strach, že
by si objednala dáky humus bol silnejší, ako potreba zahrať sa na niečo, čím
nie je.
Prikývla a odporučila sa bez
zbytočných rečí preč.
„Nazval si ma priateľkou! Nie, že by som
ti nebola vďačná za obhajobu mojej špinavej osoby, ale to nebolo potrebné.“ Ani
nevedela prečo vyletela. Celý večer sa pokazil a skutočnosť, že boli
v hlúpom nóbl pajzli, ju už skôr iritoval, ako tešil.
Prekvapene nadvihol obočie, pri nalievaní
vína do pohára na vysokej stopke, zastavujúc očami na tých jej.
„Myslel som, že túto tému sme ukončili...
Ale v poriadku. Neklamal som, si moja priateľka. Slovo priateľ má
prinajmenšom dva významy. A ty, aj keď ku mne necítiš nič viac, ako
kamarátstvo, stále sme špecifikovaní ako priatelia. To je zmysel, čo som do
toho slova vložil. Ona a ty ste si to vyložili po svojom a za to ja
už nemôžem.“ Dolial jej víno, štrngajúc si jemne o jej pohár.
„Nazval si ma svojou budúcou manželkou,“
vyštekla, pripravená bojovať. Prečo? Netušila.
„A zasa, drahá Katie. Neklamal som. Máme
dohodu. Ak si do tridsiatky nikoho nenájdeme, vezmeme sa.“ Mykol plecom, ako by
znova o nič nešlo. A vlastne ani nešlo. Vtipkoval o ich
budúcnosti.
Bola vytočená. Vlastne jej naznačoval, že
ju nik nebude chcieť a ona bude taká troska, že nakoniec pristúpi na hlúpu
dohodu dospievajúceho muža. Lebo aj napriek tomu, že mu ťahalo na dvadsať,
sa správal v tej chvíli, ako totálny čurák.
„Zabúdaš, že mám priateľa!"
Vystrelila spokojná, že mu ešte nevysypala pravdu o jej už vyše pól ročnom
celibáte.
„Ty zabúdaš, že nikde nie je napísané, že
s tým truľom zostaneš,“ odvrkol, spúšťajúc svoje veľké telo do stoličky tak
hlboko, až mohla cítiť, ako jeho špičky topánok narazili do tých jej.
Kopla mu do chodidla, za čo ju odmenil
krivím úsmevom a oplatil jej to úplne rovnakou mincou. S tým
rozdielom, že bola viac škodná a bola presvedčená, že na jej jemnej
semišovej čižmičke zostali nepekné zablatené fľaky z cesty a snehu.
Chcela do neho skočiť cez celý stôl
a vytrhať mu tie jeho blonďavé škuty. Tie topánky stáli majland
a vždy si dávala pozor, aby sa na vrch čižmy nedostala blačkanica zo snehu
a prachu z cesty. Boli presne na také to usnežené počasie, keď je
topenie v nedohľadne a čistý bieli sneh a drbnuté cesty neohrozovali
citlivosť látky.
No taktiež si uvedomila, že bol k nej
láskavý a pozval ju do drahej reštiky, kúpil jej nádherné šaty, naplánoval
večer a zastal sa jej, aj keď nemusel. A to ona na neho vyletela bez
dôvodu, len preto, lebo ju v skutočnosti trápilo, že hral rolu milujúceho
priateľa, a ona chcela, aby to bol real. Aby to, čo povedal tomu čašníkovi
myslel vážne. Každé-jedno-slovo.
A tak sa vykašľala na topánky
a kopanec mu vrátila so zlým úsmevom Diabla.
Jeho oči sa rozšírili a znova ju
štuchol do nohy. Rozosmiala sa znova mu kopanec vracajúc s vyplazenou
špičkou jazyka.
Mala chuť si nafackovať, za tú detskú
rozšafnosť. Nikdy nevyplazila na nikoho jazyk, ani keď bola malá. To iba on ju
k tomu núti so železnou pravidelnosťou.
„Chceš sa biť, dievčatko?“ posmieval sa,
znova narážajúc do jej nohy.
„Nie som dievčatko! Prestaň mi tak
vravieť!“ varovala ho, spúšťajúc sa nižšie do stoličky, aby dočiahla na jeho
píšťalu. Bola pripravená spôsobiť mu bolesť.
„Si veru. Vyplazuješ jazyk a kopeš sa
pod stolom,“ obvinil ju, vstávajúc zo stoličky.
„Začal si si!“
„Bola to nehoda, bol by som sa ti
ospravedlnil, keby si nenapadla moju nohu,“ mrnčal v hranej maznavosti,
presúvajúc sa aj s čalúnenou stoličkou v rukách na jej stranu, malého,
okrúhleho stola.
Položil ju tesne k tej jej
a s výrazom svätca si sadol, preplietajúc prsty s jej vlasmi,
aby ich stiahol na pravé rameno, pri ktorom sedel.
„Prepáč, že som ti kopol do čižmy, som
nevychovaný hulvát s príliš dlhými nohami,“ šepkal, hrajúc sa s jej
vlasmi.
„Teraz si to žehlíš, čo?“
Vtisol jej krátku pusu na tvár, zhlboka sa
nadychujúc. Čim jej do tela poslal chvenie zhromažďujúce sa v jej
podbrušku.
„Tak trošku,“ priznal stále v tesnej
blízkosti.
Čašníčka sa objavila s dvoma veľkými
taniermi plný zeleniny, mäsa a ryže a trošku zazmätkovala, keď si
všimla, že sú obaja na jednej strane stola.
Katarína očakávala, že sa Jakub postaví
a vráti sa na pôvodné miesto, no on sa len znova milo usmial na ich
obsluhu.
„Položte ich, prosím, sem, zostanem sedieť
tu.“ Tiež sa usmiala. Žiadne upozornenie, že je to proti bontónu, alebo
pravidlám podniku.
Dokonca sa jej zdalo, že zbadala
v jej tvári výraz čistého dojatia. „Aj my sme s mojim manželom vždy
sedeli pri sebe. Je tak krásne vidieť vás, je to akoby som znova videla nás.“
Jakub sa usmieval aj v čase, keď už
bola tá žena preč a rýpal sa vo svojom jedle.
Večera bola pokojná. Jakub dával pozor,
aby mala plný pohár vína a keď prišiel čas na zákusok a ich servírka
im zobrala prázdne taniere. Preplietol s ňou prsty na stole a vtisol
malú sladkú pusu do hrany dlane.
Mala pocit, že jej duša vyskočí
z tela z toho, ako na ňu pozrel. Ako ju držal, ako sa jej dotýkal...
toho všetkého.
Vedela, že je to len jeho rola na dnešný
večer. Ale aj tak sa nedokázala odosobniť.
Potom, ako priniesli Baklavu, ako zákusok
dňa ju pustil a vyzeralo to, že zabudol na ňu aj na okolitý svet. On bol
skutočne, ako malý chlapec, ktorý nepotreboval viac, len koláč a spánok.
„Ignorovala si ma celý týždeň.“ Ukázal na
ňu vidličkou a siahol po víne.
Stuhla. Nemyslela, že by sa to skutočne
snažil rozoberať a už vôbec nie na „oslave“ jej narodenín.
Ale zrejme ho to škrelo viac, ako si
myslela.
„Mala som toho veľa, Jakub. Mám skúškové,
zápočty sú na zrútenie. Ak si myslíš, že maturitný ročník a blížiace sa
písomné sú na infarkt, počkaj, až budeš na výške a budeš deptaný skôr, ako
si zahreješ stoličku v prednáškovej sále.“ Nebolo to klamstvo. Skutočne
toho bolo toho na ňu moc.
Ale, samozrejme, na odpísanie na sms si
mohla nájsť čas. Alebo na zdvihnutie telefónu. Ale ona to nechcela. Chcela
medzi nich uložiť priestor.
Bolo však jasné, že zbytočne. Jakub bol
neoblomný a aj napriek jej vytrvalému ignorovaniu je tu, sedí
v najdrahšej reštike a ide už len z pohľadu na neho do kolien.
„Už v nedeľu si ma odpálkovala.
Dokonca si mi nenapísala nič na to, keď som ti napísal, že sme sa so Zuzou
rozišli. Ani si mi nenavrhla zapitie. Nič. Písal som ti správu dvakrát denne
a ty si mi odpovedala jedným slovom, nanajvýš dvoma. Alebo si úplne
odignorovala. Katarína, poznáme sa roky. Posledné mesiace sme boli takmer
siamskými dvojčatami, tak buď ku mne úprimná a povedz, čo sa deje. Má to
niečo spoločné s tým, čo povedal Bono? Lebo on je tlč huba. A ty to
vieš. On polovicu vecí ani nemyslí vážne. Bol naštvaný na svoju matku, lebo sa
im do všetkého motá a on má z toho proste neskutočné nervy. Lebo
Kveta je zdeptaná, on je zdeptaný a stará Viola sa tvári akoby bola ona tá
ukrivdená, keď jej povedia, aby ich nechala robiť si veci po svojom.“
Uhryzla sa do pery a rozhadzovala
tenké cesto a oriešky po celom nezmyselne veľkom tanieri. Čo mu mala
povedať?
„Chcela som medzi nás vpratať trošku
priestoru. Trošku porušiť väzby. Ja neviem, Jakub. V poslednej dobe sa len
za všetko hádame a ja to nenávidím. Nechcem sa s tebou stále hádať
a myslela som, že ak oslabím naše priateľstvo časom sa stratí a my si
pôjdeme každý svojou cestou? A...“
„Nemôžem uveriť, že si si to skutočne myslela,
že by si sa ma zbavila len tak. Si šialená? Pozri sa okolo seba. Skutočne si
myslíš, že ak by som mal v pláne ťa niekedy nechať ísť, plánoval by som
posledné tri mesiace toto? Že by som už v polovici októbra zarezervoval
tento stôl, zlanáril tvojho otca, aby mi vyčekoval tvoje konfekčné číslo?
Katarína, ja opúšťam ľudí iba vo fakt výnimočných prípadoch. Nezbavíš sa ma
nezdvíhaním telefónu. Len ma akurát naštveš a nechceš ma vidieť naštvaného. Ver
mi. Takže dohoda. Pokiaľ ma už nebudeš chcieť vidieť povedz mi to na rovinu
a neskúšaj na mňa ťahy hrdiniek z tých sračiek, čo čítaš. Jasné? Tak
a teraz mi povedz, či chceš, aby sme skončili tento večer skôr a naše
cesty sa rozišli,“ vyzval ju, znova siahajúc po vidličke, aj keď si nevzal ani
kúsok z tej presladenej, orieškovej odpornosti.
Pokrútila hlavou. Nemohla povedať ani
slovo inak by sa rozrevala. Dokonca sa bála aj žmurknúť inak by sa pálenie
v jej očiach mohlo zmeniť na slzy.
Čo by bez neho robila? Bola do neho
tak šialene zamilovaná, že len pohľad na neho ju bolel. Ale taktiež nedokázala
byť bez neho, aj keď bolo jasné, že to by pre ňu bolo najlepšie. Zíde
z očí zíde z mysle.
„Hlas, Katarína. Použi svoj sladký
hlások,“ nakázal, tlačiac do úst obrovský kus koláča.
„Bol to len nápad, ktorý aj tak zlyhal,
ako vidíš. Som tu a som z teba a z tvojho čara namäkko.
Nechcem, aby sme už viac neboli priatelia.“ Priatelia? Sakra, chcela ho vo
svojej posteli a urobiť si z neho neskroteného býka po zvyšok noci.
Až by odpadla a ráno by pokračovala.
Pri tej predstave sa jej zahriali tváre
a sama sa uškrnula nad svojou chorou hlavou.
„Okej. Dúfal som, že to povieš.“ Stisol
jej ruku a znova sa uškeril Nicholson spôsobom.
Tie jeho úzke pery boli super pomôckou na
tú pokrivenosť. Nebola si istá, ako by to vyzeralo, ak by mal plné
a dievčenské ústa.
„Aký si mala týždeň?“ spýtal sa,
dolievajúc im posledné dúšky z prvej fľaše.
„Umorený. Skutočne. Kaviareň a škola
mi zaberajú celý deň. Do toho Virgin a to jej nezmyslené pobláznenie do
profesora dejín. A dobre, je žhavý jak samo peklo, ale je starší
o celých trinásť rokov. Slobodný, starý mládenec, čo je jednoznačný
kandidát na titul Sukničkár roka. A ja nechcem, aby mala zlomené srdce,
keď ju hento individuum využije a vezme blanku, čo si tak úpenlivo chráni
už dvadsať jedna rokov. Laura je nádherná a inteligentná ženská a on
je proste tak... Vie to so slovami, polovica dievčat je do neho totálne
pobláznená a na jeho prednáškach je to ako prehliadka rajdy storočia,
prisahám. No a ona je tak svoja a to ho láka. Vidím ako na ňu čumí
a nespúšťa z nej oči celú tú prekliatu hodinu. Nepomáha ani fakt, že
patrí medzi jeho najlepšie študentky a dejiny žurnalistiky sama
o sebe miluje a veľa vecí vedela už v čase, keď sme vkročili do
sály prvýkrát. Vylejú ju z fakulty a ja sa zbláznim. Sú tam také
poondené brzdy, čo si myslia že serú zlato, len pre to, že sa tam dostali. Je
jediná normálna. “
Zachechtal sa na jej predslove
a pozrel na ňu štýlom ocka, posmievajúceho sa svojmu dieťatku. „Hádam by
neriskoval svoje miesto pre študentku, čo? No ták, už je dospelá a on
tiež, vedia čo robia.“
„Povedal, že kvôli nej odíde
z fakulty, Jakub, sú to len tri mesiace, ani ju nepozná a tlačí jej
do hlavy takéto sračky. K ničomu vraj zatiaľ medzi nimi nedošlo, a ja
jej verím, ale, ach... je do neho hotová. Zakrádajú sa, ako zločinci a moje
dievča si zaslúži viac, ako byť špinavým tajomstvom úchylného profesora. To
proste nedopadne dobre.“ To vedela z vlastnej skúsenosti. Poblaznenie
tohto druhu nikdy nekončí úsmevom.
„Nechaj to na ňu. Prinajhoršom tam budeš
a ponúkneš jej svoje rameno, budete nadávať, pripijete sa a pôjde
ďalej. Rozum jej nenatlačíš, ak o to nestojí. A možno to skončí
dobre. Vravíš, že s ňou do teraz nič nemal, možno si nanajvýš ukradol
bozk? Je to predsa dospelý muž, nie je odkázaný na dáku študentku. Možno to s
ňou myslí vážne a ty mu teraz krivdíš.“ Ochotne diskutoval, aj keď dobre
vedela, že to posledné, čo ho zaujíma je dáká zakázaná láska, ktorá nedá Kate
spať.
Ale robil to pre ňu. Počúval a riešil
neriešiteľné, len aby jej trošku uľavil.
Mal pravdu. Vedela to, ale bolo fajn to zo
seba dostať. Virgin ju nepočúvala a frustrácia pre jej kamošku v nej
vrela až hrozilo, že ju klepne. Prečo nemohla Laura pochopiť, že stopercentne
nebola prvá, ktorú namotal. Zrejme bol ako poondený Christian a mal rád
submisívne dievčence. Laura síce nebola chudina bez štýlu, či názoru alebo
nulovou skúsenosťou, ale v tom mori kurvičiek pracujúcich v posteli na
známkach bola ako päsť na oko.
„Poď si zatancovať.“ Načiahol k nej
ruku, dostávajúc ju späť z jej hlavy k nemu do reštiky.
Poobzerala s okolo seba, pátrajúc po
inom páre, no nikoho nenašla, Hľadala tanečný parket, aspoň provizórny, no tak
tiež nič.
„Jakub, tu nemôžeme tancovať,“ šepkala,
keď ju ťahal zo stoličky a vzal ju do náručia, omotávajúc jednu ruku okolo
jej pásu a druhú nechal na jej lopatke, aby si ju pridŕžal, akoby sa bál
že mu zdrhne. A robil dobre. Rozhodne bola chvíľu pred tým vyskúšať si
rolu Popolušky.
„Nejdeme skúsiť kreácie z Pomády
alebo Hriešneho tanca, Katie, len sa budeme tuná pri našom stole pohupovať.“
Prešiel rukou na krk a pritiahol si jej hlavu k hrudi a než
stihla čokoľvek povedať kolísali sa z nohy na nohu na dáku tichú melódiu,
ktorá plnila miestnosť.
„Vyhodia nás za nevhodné správanie.“
Zdvihla hlavu, no neodtiahla sa, iba na neho musela vidieť. Aj keď bola príliš
maličká a on obrovský pri jej sto šesťdesiatich dvoch, sem tam, troch
centimetroch. Takže mu videla bradu a malú jazvyčku, na jej spodku, ktorú
do teraz nikdy nevidela.
„Nevhodné? Veď sa ťa ani nedotýkam, neolizujem
ti tvár, aj keď tá predstava je skutočne zaujímavá a stojí za zváženie...
No... nerobíme nič nevhodné. Tak sa uvoľni. Dnes je tvoj deň, raz budeš deťom
rozprávať, ako som ťa vzal do reštiky a my sme tancovali, aj keď sa v nej
tancovať nemalo. Možno sú ľudia trošku aj romanticky naladení a dostaneme
aplaus,“ usmieval sa, šepkajúc do jej ucha.
Bola pripravená na hanbu a na
vyvedenie z reštiky s doživotným zákazom. No nič také sa nestalo.
Jedna turecká melódia pomalá a upokojujúca sa plynule dostala do ďalšej
a Jakub ju stále držal s rukou na krížoch a druhou strčenou pod
vlasmi, objímajúc jej krk.
Bolo to silné, majetnícke gesto
a jej celé telo sa z toho chvelo aj keď v skutočnosti bol nežný
a rozhodne tým nechcel povedať: Si moja. Pre jej smolu a žiaľ.
Ale ako povedala pred tým. Bol jej
priateľom. Neoddeliteľnou súčasťou jej života a radšej ho bude mať navždy
ako priateľa a platonickú lásku, ako by ho mala stratiť.
Cítila jeho pery na temene a potom ju
od seba trošku odsunul s pevným a milým úsmevom.
„Si pripravená na ďalšiu časť večera?“
opýtal sa, cmukajúc pusu na jej články prstov.
Cmukaj ešte trošku a budem pripravená na
posteľ a ty budeš moja Dormeo podložka.
„Vždy.“ Znela zadýchane a znova sa
chystala červenať, tak radšej sadla za stôl a snažila sa tváriť, že je
vzduch, keď na sebe cítila pohľad všetkých v reštaurácii.
Byť v jednej z tých trápnych
situácií hodných do lovestorky... Odškrtnuté.
38.kapitola
Ich obsluha prišla s tvrdými doskami
a milo sa usmiala, zrejme pracujúc na tringelte. Až mala nutkanie ju
uchlácholiť, aby si náhodou nepretrhla tvár. Jakub bol našťastie ten typ
človeka, čo nechával vždy sprepitné a tak to nebolo trapasom pri
vychádzkach s ním. Marek, ten bol schopný čakať aj na desať centov. Nikdy
nepochopila prečo, keď on sám bol barman a dýška šli vždy do vrecka jemu.
Jakub sa tiež usmial, ďakujúc za pekný
čas, nechal odkaz kuchárovi, že jedlo bolo senzačné a pochválil ženu za
super prístup a milú usmievavú tvár.
Bola z neho na mäkko. Mohla vidieť,
ako sa na neho pozerala, spôsobom: Takéhoto chcem aj pre svoju dcéru, keď bude
vo veku randenia.
Och, áno. Všetky chcú tento typ muža. Ona
sama ho chcela skôr, ako ho mohla mať. V čase, keď patril inej.
Snažila sa nezízať, keď vyberal bankovky,
ako dáky ropný magnát, a strčil jednu zelenú a žlto-hnedo dáku
bankovku do dosiek.
To si robil prdel. Stopäť? Za dve
sedemdecky vína a ryžu s mäsom, pri ktorej to vyzeralo, že sa kuchár
sekol pri ochucovaní a ušlo mu tam škorice a lístkovom ceste
s nemožne veľkým množstvom orechov? Už nikdy mu nedovolí ju sem zobrať
a ak, pôjdu na polovicu. Možno by mohla mať v peňaženke aspoň zo
dvadsaťpäť éčok. Nie je to síce presná polovica, ale aspoň dačo. Dokiaľ
nevyberie lóvačky a doplatí mu zvyšok.
Podal jej ruku, aby jej pomohol vstať, keď
vzal neotvorené víno do ruky a spokojne si ju pritiahol k boku.
Nereagujúc nijako na tú sumu.
„To bola už aká pálka,“ vypustila, keď sa
dostali von a tým vyhlásením už nehrozilo, že zo seba urobí úplného blbca.
„Čo presne?“ pýtal sa pri otváraní dverí od
jeho auta.
„Stopäť. Sakra, za to by som mala
z Deichu nové boty ako lusk.“ Siahla po kabelke a začala z nej
loviť peňaženku.
„Okej, nabudúce ti kúpim nové topánky
alebo ti ich rovno dám, aby si ich utratila ako si zmyslíš... Čo to robíš?“
Odtlačil jej ruku s chabým obsahom dvadsiatich siedmich eur, čo vytriasla z
peňaženky.
„Zvyšnú časť ti dám potom, alebo by sme sa
mohli zastaviť v bankomate a ja niečo vytiahnem.“ Znova mu podstrčila
ruku s peniazmi pred tvár.
Z miesta vodiča sa ozval smiech, keď
sa auto so slabým zadrhnutím pohlo.
„Toto nejde podľa plánu, brácho,“ chechtal
sa Rasty, pospevujúc si There she goes a ako skúsený DJ sa plynule
vyklepkaním rytmu do volantu preladil na Three little birds.
Tú pieseň mala skutočne rada
a už sa ladila na duet, keď ju Jakub prinútil stratiť chuť spievať. Tváril
sa akoby ho niečo bolelo, alebo mal možno zápchu.
„Prečo by som si, do šľaka, mal od teba
brať peniaze? Schovaj ich, odkiaľ si ich vzala, Kata. Okamžite! Nekaz mi
náladu... týmto.“ Kývol na ňu rukou, akoby bola niečo nervy drásajúce
a odpudzujúce.
„Len som chcela ísť na polovicu. Nie je to
langoš za éčko, Jakub. Sú to nehorázne prachy, čo si tam nechal.“ Kopla do
sedačky šoféra, keď ju ten spev, s jeho piskľavým No woman no cry
privádzal do zúfalstva.
„Ak by som chcel ísť na polovicu, povedal
by som to hneď. Nechcem tie prachy. Vedel som do čoho idem, je to, sakra,
fantastická reštika s piatimi hviezdami. Mám peniaze. Nie som Onasis, ale
mám dačo našetrené po tom, ako som peniaze nemusel dať na dovolenku. A ak
z nich chcem minúť mizivú časť na teba, tak to urobím. Koniec. Schluss.
Nenasieraj ma.“ To už sa usmieval a ťahal ju pod svoju pazuchu, aby jej
mohol šmyknúť na vrch hlavy malý bozk.
„Okej, máš pravdu, mám dvadsať,
skurvených, jedna. Môžem si dnes nechať zaplatiť hriešnu večeru sexy týpkom.
Iné to robia so železnou pravideľnosťou.“ Znova kopla do sedačky šoféra, keď
ich žijúci jukebox spustil Zlatokopky. Aj keď sa fakt z chuti zachechtala
na jeho rýchlych reakciách a schopnosti vydolovať z hlavy adekvátny hudobný
doplnok.
„ Konečne sme sa porozumeli. Teraz schovaj
tú kabelku, čo najďalej. Čo chvíľa sme na mieste.“ Viac nepovedal a ona sa
naklonila medzi prednými sedačkami sledujúc cestu k Tomkovi.
„Počkaj, berieš ma k Fricimu dokončiť
inventúru pred uzávierkou či čo?“ Snažila sa tváriť nahnevane, ale on sa len
zasmial.
„Ee, myslíš, že tá večera bola
o deviatej náhodou? Potreboval som nás sem dostať po záverečke.“ Auto
zastavilo a on sa s krátkym úškrnom otočil k dverám. „Zostaň, vrátim
sa, keď to bude hotové.“
„Hej, čo to robíš? Nemôžeme tam len tak
vpadnúť, Tomka drbne. Je to vlámanie. Skončíme na záchytke.“ Vážne mala
nahnáno. Dobrodružstvo a adrenalín stranou, nechcela mať zápis
v trestnom registri za vlámanie a spolupáchateľstvo pri čomkoľvek, čo
sa Jakub chystal urobiť.
Nemienila ho pustiť, ako stískala
v pästičke jeho košeľu. Rozosmial sa aj s Rastym a vymenili si
skutočne neskryte pobavené pohľady.
„Mal si pravdu je tak rozkošná,“ chechtal
sa dredoš a ona to už nevydržala a potiahla ho za jednu škutu, až ju
vytiahla z toho odporného hniezda na vrchu jeho hlavy.
„Au, ty mrška, to je živé. Nemôžeš.“ Capol
jej po ruke a snažil sa dostať vytiahnutý dred späť do tej guči
v elastickej, čiernej čelenke z ktorej si urobil gumičku, aby držala
tú zmäť na jeho hlave.
Jakub sa smial až mu očerveneli líca
a dokonca aj tak bol sexy. Nemyslela si, že jej niekedy začervenaný muž
príde sexy.
„Nerehoc sa! To nie je vtipné, alebo mám
aj teba poťahať?“
„Cute...“ rehotal sa. Bola si istá, že už
ani netušil na čom. „Mám od Tomka kľúče. Sme okej. Dohodol som sa s ním.
Ide to tu zatvoriť. Kšefty nejdú. Tak som sa spýtal, či by som mohol jednu noc
prísť s tebou a on súhlasil.“ Pohladil ju po líci jeho mozoľnatou
dlaňou. „Počkaj minútku.“ A už bežal okolo auta a ona ho sledovala,
ako z vrecka vytiahol kľúče a stratil sa v malej budove.
„Musíš sa tváriť, že si z toho úplne
odviazaná. Aj ak sa ti to nebude páčiť. Nechcem ho vidieť skleslého, keď vás na
konci noci budem brať domov. Ok?“ Otočil sa na ňu Rasty s vážnou tvárou.
„Nech urobil čokoľvek, alebo chystá
hocičo, bude sa mi to páčiť bez toho, aby som sa pretvarovala. Už len to, že si
dal námahu je viac, ako som čakala. Ale ak ti to urobí radosť sľubujem, že
budem bez seba. Možno by si mi mohol povedať, čo tam vystrája?“
„Och, to rozhodne nie. Ale keď som to
vravel sestre a priateľke celkom sa rozplývali.“ Schválne ju napínal a
bičoval jej zvedavosť do neúnosnej miery.
„Ani náznak?“
Pokrútil hlavou.
Vzdychla si porazenecky a hodila sa
do opierky.
Dobre, zrejme budú pozerať film? Čo iné by
sa tam dalo robiť?
Trvalo mu to dlho. Celú večnosť. Až sa už
takmer neudržala a šla ho skontrolovať, či sa mu niečo nestalo.
„Ako ste sa spoznali?“ skúsila na koniec,
aby zabila čas.
Dredáč sa usmial, zrejme tiež rád za
zabitie ticha a času.
„Doučujem toho nevzdelanca chémiu posledný
rok a pól. Ukázalo sa, že je z nej totálne vypatlaný a to sa má
v pláne hlásiť na farmáciu, blbeček,“ posmieval sa Kubovi a Katarína
mala chuť vyškriabať mu jeho zelenkavé oči. Nik sa nebude obúvať do Jakuba.
Nik!
„Klameš! Jakub nie je debil. Je to
najlepší žiak. Ani jedna dvojka na vysvečku... V tých hlúpych predmetoch
exceluje!“ bránila ho, pripravená vystrčiť akrilky, čo si dala urobiť na
krstiny.
„Dobre, možno som kúsok preháňal, keď som
ho nazval blbečkom, ale doučko potrebuje. Každý, čo sa hlási na tú školu ho
nutne potrebuje. Navštevoval som tú školu a dostal som sa tam
s odretými ušami. Nedopustím, aby sa to stalo aj jemu. Nebude tesne nad
čiarou.“ Ach, to ju dojalo.
Jakub mal super priateľov. Skutočných
a verných.
„Máš titul z farmácie?“ Nechcela
znieť prekvapene, ale dredman s titulom Mgr. sa nevidí len tak.
„Z analytickej chémie. Vravel som ti,
nebuď predpojatá a nepredpokladaj.“ Žmurkol na ňu, načahujúc ruku, aby jej dal
malú frčku, keď sa tvorili dvere na jej strane a ona sebou až trhla.
„Ruky od nej preč,“ varoval Jakub
a sám tie svoje natiahol, aby jej pomohol a prehodil jej cez ramená
kabát.
„Ďakujem,“ usmiala sa na neho, keď jej
prehodil ruku okolo ramien a viedol ju dnu.
„Neverím, že to tu Frici zabalí. Bude to
divné bez neho,“ vzdychla si, keď sa dostali dnu a atakovali ju spomienky
na leto, keď tam pracovala.
„No dalo sa to očakávať. Ja sa divím, že
to fungovalo tak dlho. Teraz, keď už si ľudia veci sťahujú z internetu
alebo si kúpia originál, už požičovňa nemala zmysel. Ale dedko si odíde do
predčasného dôchodku a bude v pohode,“ upokojoval ju, pri vedení
medzi regály s DVD filmami.
„A čo ty? Prídeš o prácu. Nebudú vám
tie peniaze s mamkou chýbať?“
„Tomek my vybavil prácu
v stavebninách u jeho zaťa, takže budeme v pohode. Aj keď ona
ich aj tak zoberie a dá ich na šporiaci účet. Myslí si, aká je prefíkaná,
ale viem o tom. No hádať sa s ňou o tom nemá význam. Dokonca aj
výživné posiela otcovi späť,“ zasmial sa, posrkujúc ju dopredu.
„Ona je s tvojim otcom
v kontakte? Myslela, som, že netušíte kde je. Ach, Jakub...“ Zabila by
jeho otca. Rozštvrtila potom hodila rybám.
Ona mala fantastického otca aj keď jej
niekedy robil nervy a vravel veci, ktoré trošku ublížili, stále tam bol.
Miloval ju a staral sa viac, ako len finančným zabezpečením. Ani sa
nemohla diviť jeho matke, že tie poondené peniaze posielala späť.
„Nevedel som. Ale vyberal som raz poštu
a našiel šek. Sú to dva, roky možno. Ale dosť o tom. Poď si vybrať
film, čo si spolu pozrieme.“ Vzal jej kabát z ramien a prehodil si ho
cez predlaktie.
Tak nakoniec to bolo skutočne
o filme. Aj keď si nevedela predstaviť, kde by si ho pozreli. Za počítačom
na stoličkách?
„Aký môžem? Žáner, ktorý preferuješ? Teda
okrem Kráľovstvo prsteňa a Pána prsteňov. To sú príliš dlhé záležitosti.“
A skutočne na ne dnes nemala náladu.
„Čokoľvek.“ Viedol ju medzi regálmi
a keď boli v sekcií kde sa nachádzal jej obľúbený film strčil ju
trošku dopredu. Bol čas ho trošku pohnevať.
Trhla sebou akoby si na niečo spomenula
a rýchlosťou Supermana uchmatla CD a poskakovala, ako pajác.
„Toto, toto, toto!“ Strkala mu to do tváre
zatiaľ čo on sa tváril, že ju nevníma.
Strčila mu film do hrude a on sa
schválne obzeral okolo seba, dusiac úškľabok hryzením svojho pravého kútika.
„Ja viem, že ma vnímaš,“ upozornila ho,
„chcem sa kukať na toto.“ Znova mu zatlačila do hrude a on vystrčil spodnú
peru, krútiac zbesilo hlavou.
„Čokoľvek. Len, prosím, nie toto.“ Vytrhol
jej to z ruky a hodil to naspäť k ostatným trom kópiám.
„Čo mi dáš, ak zmením výber?“ Húpala sa na
špičkách svojich čižmičiek s rukami za chrbtom s detským pohľadom.
„Svoje prvorodené dieťa?“ navrhol bez
známky humoru a znova ju zatlačil ďalej od sexy Jamieho.
Z chuti sa zasmiala cestou
k sekcií s rozprávkami. Vedela že rozprávka proste nikdy nesklame. Na
rozdiel od toho žhavého filmu. Mali obaja už mierne pod parou a neručila
za seba, ak by sa dostali k tej časti, kde ju ľadoval. Bola to jej
najobľúbenejšia časť a rozhodne jej myseľ podsúvala tisícky obrázkov, ako
je zviazaná o Jakubovu posteľ a on jej robí presne to isté.
Takže rozprávka o zvieratkách, alebo
niečo sladké a rozkošné. Trebárs o tom malom, farebnom mimozemšnovi,
alebo o emóciách v hlave. Och, áno, to je ono.
„Mám to!“ zvýskla a tentokrát si bola
istá, že to schváli, aj keď možno bude bojovať s nechuťou na animáky.
Usmial sa, prikyvujúc. Bol spokojný,
a ani sa mu nedivila. Žiadny chlap by ochotne nepozeral na pána Graya.
„To s tým filmom bol len vtip. Vieš?
Nikdy by som ťa nenútila to pozerať,“ priznala sa zatiaľ, čo ho nechala, aby
jej otvoril dvere od ich oddychovej miestnosti a pokynul jej v malom
geste, aby vošla prvá.
Čakala skrinky a stolík
s rohovou lavicou a stoličkami po krajoch steny, tak ako bola
zvyknutá. No miestnosť bola v skutočnosti vyprataná. Zostal tam len
stolík, zatlačený úplne pod ono, ktoré bolo zatemnené tmavým závesom a na
podlahe bola obrovská, manželská nafukovačka z tuhomodrého semišu na ktorej bol
kopec vankúšov všetkých veľkostí až tvorili malú stenu.
Po oboch krajoch boli poháre na víno, ešte
prázdne, a v strede toho letiska bola veľká misa s popcornom
a nalámanými zemiakovými lupienkami, presne tak, ako to milovala. Aby aj
popcorn pochytal trochu tej chuti z chipsov.
„Urob si pohodlie, Cute. Naše malé
súkromné kino, aby nás nik nerušil mľaskaním kukurice a cucaním posledných
kvapiek coly slamkou.“ Podišiel k stolíku na ktorom boli premietačka a
notebook poprepajaní káblami spôsobom hlavolamu.
Ako náhle zapol premietačku ticho
v miestnosti narušilo to známe pradenie a ona si teda sadla na kraj
matraca sledujúc veľkú, bielu stenu.
„No tak. Urob si pohodlie, daj dole tie
štekle,“ nahováral ju, zatiaľ čo obišiel ich postieľku a sám si sadol,
dostávajúc sa zo svojich topánok.
Potiahla krátku sukničku nižšie
a vlečku prehodila cez svoje lýtka. Zrazu si príliš vedomá, odhalenej
kože, vystavených nôh a jeho šialenej blízkosti.
Nebolo to tak, že by nikdy tak blízko
nebol. Bol toľkokrát v jej osobnom priestore, že by boli obaja v skorších
časoch upálení. Ale dnes to bolo všetko tak nabité podivnou energiou, čo
z neho sálala, že sa klepala, ako panna pri jej poprvé.
Nepomáhal jej navodiť pocit pohody, keď sa
k nej pritisol tak blízko, až sa švy jeho riflieľ tlačili do jej stehien.
Ale zrejme si to ani neuvedomoval. Spala
v jeho náručí viac ako raz. Objímali a stískali sa
s pravidelnosťou výmeny spodného prádla a jeho blízkosť by mala byť
pohodlná, ničím výnimočná... Možno dokonca prehliadaná.
Jeho ruka vystrelila, keď sa poškrabal na
zátylku a obratne ju prehodil na vankúšiky za jej hlavou.
Vážne to urobil? Ak si zívne
a pritisne sa k nej ešte viac, rozrehoce sa.
Nesklamal, namiesto zívnutia vydal niečo
ako hrdelné hmmm a siahol do jej zopnutých vlasov.
„Myslíš, že by veľmi vadilo, ak by som ti
vyťahal sponky? Iba pre tvoje väčšie pohodli. Zdáš sa mi napätá kvôli tomu, aby
si si nepokazila účes.“
To myslel, vážne? Tie vlasy mala hotové
ani nie do piatich minút. Bol to najjednoduchší spôsob úpravy vlasov, ktorý
kaderník kedy vymyslel.
„V pohode, pusti sa do toho.“ Šepla,
striasajúc sa pod pocitom, keď jeho prsty začali pracovať na uvoľňovaní jej
vlasov. Vytiahol tých pár sponiek, položil ich niekam za nich a potom
vrátil svoje prsty na jej hlavu a jemne sa jej prstami vnáral do vlasov na
temene masírujúc jej kožu, hladkajúc jej vlasy... Nech už robil čokoľvek,
žalúdok sa z toho chvel, na rukách mala naskákané zimomriavky a ruky ju
svrbeli z potreby oplatiť mu to ojazdením jeho maličkosti.
Položil medzi nich voľnou rukou misku
s popcornom a polámanými chipsami a pristrčil ich do jej nohy.
Bola rada za to vytrhnutie zo sveta do
ktorého ju dostal svojou rukou a prstami.
Vrhla sa na to po hrstiach. Tá kombinácia
kukurice a lupienkou bola jej malým nebom. Nič nebolo lepšie ako ochutený
popcorn korením na chipsoch.
Proste nič.
Možno jeho obratná masáž v kombinácií
s nimi, aj keď bola chvíľu od zadrhnutia sa, vždy, keď jeho prsty
zatlačili viac a poťahal mocnejšie.
Ach, rozhodne bola na ťahanie.
Vyzeral pohltený príbehom a tak ho
nerušila, zatiaľ čo si natáčal pramienok jej vlasov na prst, chlipkali víno, čo
tam mali a pchali sa kukuricou chutiacou, ako zemiakové lupienky.
Prišla tá najdojemnejšia chvíľka
a jej oči sa aj napriek boju naplnili slzami.
„O, Bože, ty plačeš?“ vyrušil ju
z jej tichého smoklenia a posadil sa, aby jej mohol vidieť do tváre.
Dávno boli v štádiu, keď už ani slzy
neboli hanbou. A vedel, že je dosť šialená na to, aby proste plakala nad
rozprávkou.
„On sa obetoval, Jakub. Tak túžil, aby na
neho nezabudla, ale obetoval sa, aby Šťastie mohla dostať svoj zadok do
centra.“ Potiahla, utierajúc pár uniknutých sĺz.
Milovala rozprávky a najviac tie
v ktorých boli dojáky, ako keď morské tvory šírili príbeh Nemovho otca,
alebo keď v šestke našiel Hiro čip, a jeho kamarát, a jediná
pamiatka po jeho mŕtvom bratovi Baymax nakoniec nezostal stratený.
Pri spomienke na tú rozprávku sa
rozplakala ešte viac a bola nahnevaná sama na seba, že vybrala toto.
Plakať s vínom v krvi je ešte lepšie, ako plakať v objatí
s vanilkovo-jahodovou Manhattan.
„Ty si šialenec. Zaľúbená do japonskej
postavičky a uplakaná pre rozprávkového imaginárneho priateľa, animovaného
dievčatka. Ach, sladké nebo. Poď ku mne.“ Vzal ju do náručia a tíšil
ju malými kruhmi na strede chrbta.
Keď to podal takto znela, ako človek súci
na preliečenie s doživotným pobytom v izbe s kazajkou po ruke.
Plač nad rozprávkou však nikdy netrvá
viac, ako tri vzlyknutia a pár sĺz dojatia. On to však jasne nevedel, stále ju
stískal, robil ten debilný zvuk šššš, a šepkal nezmysli o tom, ako
bol ten príšeriak vlastne hrdina, lebo iba vďaka nemu skončí všetko dobre. Ona
už však nad tým dávno prestala fňukať. Vedela, že keď si to pozrie niekedy ešte
raz tak skončí znova uplakaná, ale teraz už bola plne sústredená len na jeho
paže a vôňu.
Voňal ešte lepšie ako inokedy. Dal si
parfúm. On mal, sakra, parfúm iba kvôli nej.
Nepustil ju. Stiahol si ju na hruď, uložil
svoje telo do mäkkých vankúšov a nechal titulky hrať.
„Je dáka rozprávka pri ktorej neskončíš
plačom?“ posmieval sa a tak mu dala päsťou do ramena.
„Je niečo, čo neošomreš?“ opáčila
s úškľabkom.
„Tvoje pečenie,“ vypálil bez zaváhania
a tým si vyslúžil je znova prisatie na jeho telo.
„Z týchto nových to je Frózen. Nebolo tam
nič dojemné. Celkovo mi prišla neprepracovaná, urýchlená, akoby sa len snažili
vytvoriť niečo. Nemalo to prepracovaný dej, žiadna emotívna zápletka. Nič.
Prišlo mi to prázdne a zbytočné. Jediné čo tam stálo za to bol ten sob.
Ešte ani ten snehuliak im nevyšiel. Bolo to krátke posedenie bez duše.“
Jeho hruď vibrovala a z nosa mu
uniklo tiché pridusenie. Tíšil smiech, smrad jeden.
Schmatla tenkú kožu medzi priehlbinkou
kľúčnej kosti a krku a stisla. Štípajúc ho z celej sily.
„Pusť, ty neposlušné mača! To bolí.“
„Nabudúce sa neposmievaj. Pýtal si sa, ja
som pekne odpovedala. Tvoj Zaklínač je tiež kopa sračiek a nikdy som sa ti
za názor neposmievala,“ odula ústa.
Zasmial sa, prevaľujúc ju na chrbát
a sám sa vyšvihol nad ňu. Tlačiac do jej ramien sa zubil spôsobom zlého
čarodejníka z Eastwicku.
„Za prvé, neobúvaj sa do mojej obľúbenej
série. A za druhé, nesmial som sa. Len proste nemôžem zo spôsobu, ako sa
dokážeš rozohniť. Milujem túto tvoju stránku. Uvedomuješ si, že tri štvrtina
ľudstva tú rozprávku miluje? Ovládla svet. V obchodoch nájdeš všetko, od
samolepiek, kindervajíčka až po plyšáky a šaty pre malé dievčatká.
A ty tu vyhlásiš niečo, za čo by ťa všetci ukameňovali.“
Tentokrát sa ona usmiala, ukazujúc zuby.
„Si jediný chlap, ktorý má rad ukecané ženy s názorom. Nie ste vy muži
preslávení tým, že máte radi tiché, pokorné a sexy vypatlané?“
Prešla prstami po jeho golieri, vyťahujúc
ho hore k jeho lícam. Bol sakramensky sexy. Mal by také tmavé košele nosiť
stále. Neskutočnú srandu porobila táto s jeho popolavími očami.
„Nemám rád ten typ žien. To si môžem kúpiť
nafukovaciu Anču. Žena s názorom, bojovnosťou. Drzými ústami a sexy
hriešnym telom. To je to, čo chcem.“ Snažila sa zostať tými slovami
neovplyvnená. Nebola to priama špecifikácia jej maličkosti. Ale jeho oči boli
na jej ústach.
Vypili príliš mnoho. A on vždy robil
a rozprával veci, robil narážky a flirtoval. Nemohol si pomôcť.
„Opíjaš ma, blázniš mi hlavu rečičkami.
Ale, chlapče, nezaskóruješ dnes. Na prvom rande ti nemusím povoliť ani prvú
métu.“
Odvalil sa z nej s neovplyvneným
a plným úsmevom sa načiahol po fľaši, ktorá bola už dávno prázdna.
Sklamane cmukol trasúc s fľašou akoby
očakával, že sa tam z nenazdajky znova objaví víno.
„Som len chlap, maličká. Môžem dúfať,“
zaštebotal a vstal zo zeme, aby mohol vypnúť premietačku.
„Si taký chlap, až je to niekedy
zastrašujúce. Vždy som si myslela, že si taký ten utiahnutý týpek, čo má knihu
radšej ako ženy. A má komunikačné problémy a je povýšenecký pri
každom, kto nespĺňa jeho inteligenčné parametre. A ty si úchyl, sexista
a na vrch toho všetkého máš nábeh k alkoholizmu. Povedala som ti, že
nie som maličká.“
V skutočnosti bola pravda iba časť.
Nikdy nepochybovala, že to v posteli zvládal. Dida chodila vyškerená celý
deň po ich spoločnej noci, bola si istá, že je jedným z tých mužov, čo
nemajú potrebu vykrikovať svoje skóre a kvality. Nechávajú si to pre
svoju partnerku do postele a tam nikdy nesklamú. A rozhodne vedela,
že sa nepovyšuje, aj keď istý čas bola presvedčená, že na ňu hľadí jak na špinu
a nebol spokojný s tým, že sa kamarátila s Didou. Keby vedel, že
bola odporná, len pre to, lebo ju fakt iritovala skutočnosť, že si najskôr
myslela, že sú súrodenci až kým Dide nestrčil jazyk do hrdla, bol by k nej
hnusný ešte dlhšie. Mať zálusk na kamarátkinho priateľa je neprípustný
prehrešok.
„Som aký som. Nič s tým neurobím. Mám
svoje poklesky. Ako každý. Neviem, prečo všetci stále čakajú, kedy sa mi nad
hlavou objaví glória a ja vzlietnem na svojich perleťových krídlach. Je
dobré, že sedíš, lebo teraz sa ti s niečím priznám, Cute.“ Prešiel znova
na matrac a spiklenecky sa k nej sklonil, šepkajúc jej do ucha.
„Mám rád dobre vychladenú vodku. Bez ľadu
či džúsikov. Filandia, ale orignál, nie tie žbrndy s brusnicami a neviem
čím, čo teraz predávajú, aby to zvládli piť aj ženské. Som sexista, ako každý
chlap, ak by sme si z vás žien nerobili srandu a vy si ju nerobili
z nás Adam a Eva by sa pre nás obetovali zbytočne. A mám rád
sex. Som chlap.“ Diskrétne sa k nej sklonil a jej pulz tak vyskočil na
stupnicu predinfarktovej frekvencie.
Zabije ju. Skočí na infúziách.
„A teraz ti poviem moje najtemnejšie
tajomstvo,“ pritisol sa k nej ešte viac až sa jeho špička nosa otierala
o kĺb jej čeľusti. „Mám rád porno. Ak by si si pozrela moju históriu
nájdeš tam viac, ako pár videní.“
Srdce sa jej potopilo až do žalúdka, keď
sa odtiahol a akoby pred chvíľou nešukal slovami jej ucho strčil si päsť
plnú slaných kúsočkov z lupienkou do úst a k zbesilému tlkotu
jej srdca sa pridalo chrumkanie.
„Musíš to mať teraz kruto ťažké. Že? Nie
je nič šokojúce na tom, keď chap pozerá v období singlovania porno.“
Obhajovala ho práve? Práve bol tým najviac sexy mužom akého ho kedy zažila, a ona
mu povie toto?
„Kto povedal, že to robím, len keď som
single?“
Bolo normálne, ak jej chlap priznával, že
masturbuje aj keď má priateľku? A je vlastne normálne, že sa cíti
rozpálene, z predstavy, ako to robí?
„Ak by som ťa mala na starosti ja, nikdy by
si na hranie sa s ním ani nepomyslel.“ Trhla sebou v tej istej chvíli ako
on. Bola to neprístojná a najviac ohromujúca hláška, čo kedy mohla opustiť
je hlúpe ústa.
Pricapla si na tie skazené zradkyne obe
ruky a s vyplašeným pohľadom sledovala, ako sa na jeho vykoľajenej
tvári objavil výraz prvej triedy.
„Som si tým stopercentne istý.“ Bolo
všetko čo povedal.
„Samozrejme, som najlepšia. Zničila by som
ťa, že by si týždeň chodil ako s vlkom.“ Pokračovala, sebavedomo. Musela
partičku dohrať.
Dostať do autu a vybrať si cenu. Inak
by to bolo zdrvujúce pokorenie a vzniknuté nepohodlie v ich vzťahu by
ju rozsekalo.
„Katarína, nepokúšaj. Som pripitý.“
Úsmev šelmy ozdobil jej tvár, keď sa
s hravosťou mačiatka prevalila na brucho a rukami na lakťoch si
podoprela tvár.
„Aké preferuješ? Klasika, grupen... Och,
máš rád dominy?“ Zabávala sa a rehotala na plné kolo.
„Zásadne lesbičky. Je to magické sledovať,
ako sa dotýkajú a navzájom si robia všetky tie veci.“
Nebolo to od neho fér. Zatiaľ, čo ona sa
snažila vniesť trošku humoru do situácie, on svojim melodickým hlasom
zosilneným chrapčákom vnášal znova napätie späť.
„Hmm, tak dve dievčatá. Tipovala som ťa na
grupíka.“
„Nemusia byť len dve...“ Konečne sa chytil
a na jeho tvári sa objavil obrovitánsky úsmev.
„Možno ti na tvoje dvadsiate narodeniny
zaplatím v našom kurvinci live lesby show. Možno by som mohla načerpať
dáke skúsenosti do svojej knihy a nemusela si všetko len vymýšľať. Och,
zaplatím nám obom. Škoda, že tu nie je aj strip pre ženy, chcela by som vidieť dvoch
chlapov. Musí to byť masaker.“ Rozjímala a schválne zo seba robila typickú
Katarínu, len aby už konečne nechal toho jeho žmurkania a šukania jeho
očami.
„Píšeš o lesbičkách? A bude tam
aj sex? Musíš mi sľúbiť, že budem prvý, čo si to prečíta.“ Žmolil ruky a jeho
oči žiarili, ako sa zamrvil na matraci.
„Píšem,“ vyhlásila hrdo. „Myslím, že
hetero lásky je už dosť, treba urobiť osvetu. Nebude to typická úchylárňa,
riešia sa tam vážne problémy. Budeš hneď prvý po Jare. Ona je moja kmeňová
čitateľka, nemôžem ťa uprednostniť aj keby som chcela. Nikdy by mi to
neodpustila.“
Zamračil sa, trucovito prekrižujúc ruky na
prsiach. Bolo jasné, že len predstiera urazenosť, no aj tak bol rozkošný
a sexy a úplne na ubozkávanie.
„To nie je fér. Urob dve kópie. Nebudem
čakať, kým si to prečíta ona. Kto vie, kedy ti to vráti?“
Preháňal. Jara bola ako po kurze
rýchločítania, nerobilo jej problém prečítať sedemsto stranovú knihu za menej
ako štyri hodiny. Bol to rekordman.
„Vieš, že píšem priamo do zošita.
Nepoužívam Word. Nikdy nevieš kedy ti skape počítač a prídeš o všetku
tú prácu, čo si do diel vložil. Ale možno by som mohla písať cez kopirák,“
chechtala sa, capkajúc ho po ramene.
„Nemusíš hrať záujem, Kubolíno. Stačilo
mi, čo si mi povedal na moju prvotinu. Skutočne nie som pripravenú na kritiku.
Tvárim sa že áno, ale v skutočnosti nenávidím, keď niekto kydá na to čo
vytvorím.“
„Autor by mal dokázať prijať kritiku
a hlavne tú negatívnu z nej čerpá a posúva ho ďalej. Chvála ťa
len zbytočne zbrzdí,“ upozornil ju a ona chtiac-nechtiac pretočila oči.
„To je možno pravda, ale ak sa na to
pozrieš ako už na vydanú knihu, je na prd dostať od nejakého čitálka
deštruktívnu recenziu. Ide o predaj a špatné hodnotenie zákonite
ovplyvní viac, ako to oslavné.“
Chvíľku ju sledoval akoby sa snažil prísť
na to, kde je sever, než sa usmial a ako majter N, keď rozlúštil hádanku.
„Tak to znamená, že ty nikdy nenapíšeš zlú
recenziu? Všetky knihy, čo si dostala do rúk sa ti len páčili a nebolo tam
nič, čo ti na autorovi vadilo? No ták, Katka, musí byť kniha, aspoň jedna, čo
ťa sklamala ubila a ty si nenávidela, že si za ňu vyhodila prachy.“
Tvrdo pokrútila hlavou. Nebola taká.
Milovala knihy. A v každom diele bolo niečo, čo milovala. Nebolo
knihy, ktorú by nezbožňovala. Aj keď...
„Okej, možno tu je jedna... Teda nie je to
priamo jedna kniha, skôr téma a zákonitý koniec. Nenávidím konce na tých
morbídno sladkých rakovinových veciach.“
Chápavo prikývol a úsmev zmazal
pevnou linkou. Myslel si, že rozumie, len pre to, že si tým prešla. Zrejme
predpokladal, že to v nej vyvolávalo spomienky na mamku a na čas, keď
boj s tou mrchou už prehrávala na plnej čiare. Ale mýlil sa, nebolo to
o tom, že by nedokázala prečítať knihu o človeku chorom
a umierajúcom rovnako, ako jej matka.
„Skutočne ma škrie tá nalinkovanosť celého
toho deja. V každej rakovinovej záležitosti je adolescent chorý
a umierajúci. Samozrejme trpí nevyliečiteľným typom, je vyrovnaný
a silný a nájde lásku života, práve v čase, keď už nad ním
choroba skutočne o kúsok vedie. Tak strašne ma to serie. Prečo nemôžu
napísať knihu, kde má hrdina nad dvadsať, má priateľku, alebo dobre, nemusí
mať. Môže stretnúť lásku v období choroby, ale dostane sa z toho
a budú žiť šťastne až kým nepomrú. Prečo vždy musia skončiť mŕtvi?
Predstav si malú, čerstvú pätnástku. Prečíta si jednu z tých morbídnych
akože romantických drám a bum o mesiac, rok jej diagnostikujú dáku
leukémiu alebo dačo a ona si spomenie na knihu a strati chuť bojovať
lebo však načo. Aj tak sa na rakovinu len umiera. Mali by konečne napísať
knihu, ktorá by bola plná nádeje a sladkého konca. To je jediná téma, čo
ma fakt vytáča. Aj keď tie príbehy milujem, ako každá ženská pri nich miniem
balíček Kleenex. Som nespokojná. Rakovina je smrteľná choroba, ale nie
neporaziteľná.“
Znova ju vzal do náručia a tuho
objal. Stískal ju ako o život, nechala sa. Zrejme si myslel, že ten jej
výlev bol malým skratom. Len to dokazovala, ako málo ju stále poznal. Ale
objímanie mu šlo dobre. A tak sa k nemu pritisla.
„Možno by si mala napísať svoju vlastnú
verziu rakovinovej romanco-drámy. Napísať motivačnú a nie depresie
tvoriacu. Kde sa dievča choré na rakovinu vylieči, možno nájde lásku aj bez
prsníka, či vyoperovanej maternice, alebo niečo také. Napísať príbeh pre ženy,
čo rok čo rok pochodujú v ružových tričkách. Myslím, že by to ľudia
milovali.“
On proste vždy vedel, čo povedať.
„Asi to urobím. Napíšem knihu
o dievčati čo nad ňou vyhrá a ako bonus bude mať chlapca, ktorý ju
bude milovať aj bez prsníka. Sakra, to bude epické!“ V hlave už sa jej
snovala hlavná línia a prsty ju svrbeli po hárku a pere alebo
obyčajnej ceruzke.
„Už to máš v hlave celé premyslené,
že?“ spýtal sa, šepkajúc do jej spánku, keď si položila hlavu na jeho rameno
a pritúlila sa k nemu ospalá, príjemne unavená a pohodlne usalašená
v jeho náručí.
„Iba hrubú osnovu,“ zamrmlala ospalo,
zatláčajúc nos viac do jeho krku. Už to chcelo len deku a zhasnúť bodové
svetlo, čo osvetľovalo miestnosť do príjemného, na spánok stvoreného, prítmia.
„Si unavená. Mal by som ťa zobrať domov.“
Mal by, ale nechcela.
Celý večer bol magický a ona
nechcela, aby to skončilo. Nechcela, aby zaspala a stalo sa to všetko len
hlúpou spomienkou a jeho hra na ich dokonalé americké rande skončila. Chcela,
aby sa takto správal navždy. Aby na ňu hľadel, ako na kus čokolády a aby
jej hovoril aká je sexy, označoval ju za svoju a urobil ju svojou, ako to
robili chlapci z kníh. Aby ju bozkával a miloval a prinútil ju
prisahať, že nebude nikdy nikoho viac milovať.
Ale bol to Jakub. Jej najlepší priateľ,
opora a bývalý jej kamarátky. Bolo šialené túžiť po ňom. Ale ešte
šialenejšie bolo myslieť si, že ju chce aj on. Dnes mal viac, ako jednu možnosť
ju pobozkať, nikdy to neurobil. Naťahoval ju, hral s jej tlakom
preťahovanú a skúšal koľko toho jej zdržanlivosť vydrží.
Zabával sa dnes, vychutnával si svoju
rolu, ale to bolo asi tak všetko.
„Áno, myslím, že je čas. Zajtra
s dvojičkami plánujem rozbiť pár barov, potrebujem sa riadne vyspať.“
Posadila sa a dlaňami sa snažila upraviť rozstrapatené vlasy. „Za aký čas
tu dokáže byť Rasty?“
Vyzeral sklamane, keď sa spýtala. Možno to
vyznelo, akoby sa už nemohla dočkať, kedy bude doma. A istým spôsobom to
bola skutočne pravda. Potrebovala sa dostať z tohto oparu. Potrebovala sa
znova natesnať do role Katríny, kamarátky Jakuba, bývalého priateľa jej bývalej
naj kamošky.
„Je tu celý čas.“ Vyskočil z podlahy
a podal jej ruku, aby jej pomohol vstať. Dostať sa však v tých šatách
znova na nohy bez toho, aby dopriala Jakubovi výhľad na čipku, bol oriešok.
Nakoniec sa zdvihla na kolená a z nich vyskočila na rovné nohy.
„Takže, on tu bol celý čas? Chúďa. Musí
byť unudený. Koľko si mu zaplatil? Ja na jeho mieste by som si vypýtala aspoň
stovec.“
„Má päťdesiatpercentnú zľavu na cdčka pre
dospelých. Vo výpredaji na všetky. Myslím, že to mu musí stačiť.“
Tiež by jej to stačilo.
Po tom čo vkĺzla do topánok sa až
prirýchlo dostali k autu a ich šofér vyzeral ubitý. Ani jeden vtip.
Zrejeme bol tiež súci do postele. Nemohla sa mu diviť. Strávil v tom aute
hodiny.
„Ďakujem, za zvezenie, bol si ten najlepší
osobný šofér. Ďakujem ešte raz. Vyspi sa. Okej? Prepáč, za to s tým
odsudzovaním a za domnienky.“ Objala ho zozadu cez opierku, keď zastavili
pred jej domom, vysvietenom svetlom. Jej ocko bol zlatíčko a nechal jej
zapnuté vonkajšie svetlo, aby sa pripitá náhodou neskántrila na ich
chodníku.
Jakub šiel s ňou až k predným
dverám, ako jej správne americké rande.
Držal ju za ruku s prepletenými
prstami a v jemne jej ju stískal.
„Ďakujem za skutočne krásny večer, Jakub.
Boli to tie najlepšie narodeniny za dlhú dobu.“
„Ja som rád, že si prijala.“ Prehltol,
trošku vystresovaný.
Skontrolovala cez rameno ich šoféra.
Nevyzeral netrpezlivo. Voľačo vyťukával do tabletu. Tak aspoň vedela, ako si
krátil čas.
„V nedeľu?“ skúsila prerušiť ťaživé ticho.
Alebo to len ona tak vnímala? Nebola si istá.
No on sa jemne usmial a prikývol.
„O jednej tak ako vždy. Ja... vlastne som
si spomenul, že som ti ani nezablahoželal, že?“ vyhŕkol horlivo, pristupujúc
k nej o krok bližšie, čím ju už takmer zahnal až k vchodovým
dverám.
Zhrýzla si peru. A pokrútila hlavou.
Príde to. Pobozká ju. Urobí to. On
to vážne urobí.
V hrdle je navrela hrča a do očí
sa natisli slzy zo zatajeného dychu a neschopnosti zažmurkať. Ak by
žmurkla mohlo by to skončiť, ako v Neveste na úteku. Očný kontakt, udržuj
očný kontakt, inak zdrhne.
A pomáhalo to. Jakubova vystresovaná tvár
sa uvoľnila a on sa k nej ešte o kúsok naklonil.
„Všetko najlepšie, Cute Kate. Veľa
zdravia, šťastia, a hlavne lásky. Žena, ako ty, by mala byť milovaná, ako
hrdinky z kníh,“ šepkal zvádzajúcim spôsobom, aj keď si to pravdepodobne
vôbec neuvedomoval.
Sklonil sa k nej, oblizujúc si peru.
Zachytil jej pravú tvár do dlane a jeho kútik sa povytiahol pri jej
zachvení. Nebolo pochýb, urobí to. Chystá sa ju pobozkať.
Jakub!
Bývalý Didiany, jej najlepší priateľ.
Chlapec, ktorý si zaslúži viac, ako vyslúžilú barovú šľapku. To čo sa stalo
v reštike bolo niečo, čo sa dalo prehliadnuť, neboli pár, ale bozkom sa to
zmení a on nech bol tolerantný akokoľvek nechcela ho uvádzať znova do tých
nepríjemných situácii, aby na neho ukazovali a smiali sa mu. Nikdy si
nemyslela, že by ľutovala svoje barové jednorázovky, ale teraz, keď tu bol on,
najradšej by vrátila čas. To však nejde.
Bol jej najlepším mužským priateľom.
A tak to musí zostať. Raz by jej mal dosť a ona by sa zbláznila, ak
by sa rozišli, vedela že sa s bývalými nepriatelí a ona si nebola istá, či
by po ich rozchode sama dokázala, byť v jeho blízkosti.
A tak skočila okolo jeho krku. Objala
ho najsilnejšie, ako mohla. Dookola šepkajúc slovíčko vďaky.
Rozpačito sa usmial a mierne
roztrasenou ruko si vošiel do vlasov, opakujúc to gesto ešte trikrát než sa
rozosmial, trochu maniakálnym spôsobom.
Tužidlo sa zmenilo v prach lietajúci okolo
jeho hlavy a dokonalé ihličky sa zmenili na stojace hniezdo. Ale aj
napriek tomu bol stále sexy. Sexy a ponížený. No udržal si postoj, keď
cúvol o dva kroky, nechávajúc ju na verande samú zatiaľ čo odcúval na
chodník.
„Dobrú noc, Katarína. Uži si zajtrajšok,“
zaprial slušne s priateľským úsmevom.
„Vidíme sa v nedeľu, Jakub,“ zachrčala,
keď sa otočil chrbtom.
Len dvihol ruku, ani sa za ňou
neotočil. Prešiel k autu nastúpil a bez toho, aby si zapol pás
sa spustil po sedačke dole až mu cez sklo mohla vidieť len ježaté vlasy.
A tvár skrytu v dlaniach, ako si nimi po nej prechádzal znova
a znova.
Auto naštartovalo, Rasty dostal facku za
niečo, čo povedal.
A ona to posrala. Bola možnosť, že už
nebudú po tomto rozlúčkovom fiasku ani priatelia. Možno to odcudzenie nakoniec
príde bez väčšej snahy. A prvotný impulz možno príde práve z jeho strany.
Posrala si to, posrala, posrala. Skurvene
posrala.
Žádné komentáře:
Okomentovat