Bertík a klobáska

Bertík  a klobáska

Som Bertík, dobrým deň prajem.

Ja vám to tu všetko zjem.

Vbehol Bertík do špajzičky,

dostal chuť na klobásočky.

Berík beží jak o závod,

keď ukradol si jeden pár z klobások.

„Ten bordel nie je  moja vina.

To Lojza, môjho pána.“

„Vyskladal tie dobrotky moc vysoko.

A ja nie som jak vlkodav, to chlapté konisko.“

„Som len malý vořech, prosím,

tak netrápte ma, papať musím.“

No beda, Lojzo kričí jak pominutý,

berie metlu, nie do minúty.

 A tak beží Bertík s lupom,

do lesa jedným veľkým skokom.

Tam má svoju tajnú skrýš,

veď je malý ako myš.

Tam ho pánko nenájde nikdy.

Problém však  nastal s líškou Vendy.

„Som tvoja kamoška, ty darebák!

Podeliť sa musíš, veru tak.“

„Inak zrútim tvoju skrýš,

 viac sa sem nedovalíš.“

Nemať skrýšu? Strach a hrôza.

A klobáska je veľká predsa.

Je to jeho kamarátka,

s ňou najlepšia je lesná naháňačka.

A tak jednu nôžku z nej,

dal Vendy, Bertík - gentleman.

Priateľstvo si treba ceniť, vážení.

To nerastie na motúzkoch ako klobásky.