Čierny vlk - 45.kapitola

45.kapitola

Taká blbosť ako Valentín, no kto to, dopekla, vymyslel? Veď ak ma môj priateľ ľúbi, povie mi to viackrát do roka a nebude čakať na jeden posratý deň v roku.

Šomrala som a preštudovala všetky odkazy, čo mi google vyhodil a nič. Nič, čo by sa mi zdalo, ako správny darček pre neho. 

Och, ako mi mohlo ešte minulý rok byť ľúto, že som nedostala valentínku? Nasrať! Hlúpy, komerčný sviatok! 

Zaklapla som noťásek a skryla ubolené oči v dlaniach.

Romantická večera pri sviečkach, s obľúbeným jedlom vášho miláčika, pekné spodné prádlo a posteľ vystlaná ružami, horiaca vonná svieca! Nasrať na také rady, neviem ako by som asi dostala srnku na tanier a môj chlap drží celibát do doby neurčitej, takže asi tak.

Nasrať, nasrať! Sprostý blbý Valentín, hlúpa Emília, že sa s tým vôbec zapodieva!

Venovala som tej prekliatej mašine jedno zamračenie a šmarila sebou do postele. Do zajtra už aj tak nič nevymyslím. Tak sa na to vyspím a zajtra sa proste vyzlečiem donaha, navoniam sa tým telovým sprejom z Oriflame, čo sa Patrikovi tak páči, že zvýrazňuje moju osobitú vôňu, na krk si zaviažem červenú stuhu s nápisom: Som tvoja valentínka a mám pokoj svätý. 

Hlúpy sviatok, hlúpa komercia!

Každý rok som sa obrnila rečami typu: Valentín je blbosť, obchodný ťah. Môj osobný boj proti tlakom v hrudi, keď som videla moje kamošky ako si v rukách stískali maxi obrie plyšáky a tie prekliate sladké Milka srdiečka. A ja som bola na sucho, odkázaná na Krisinu dobrotu a ochotu podeliť sa so mnou o tie božie kúsky mliečnej čokolády, čo dostala od Sebastiána. 

Dvere sa otvorili a tenký pás svetla sa rozšíril iba na chvíľu, než sa vysoká postava pretlačila dnu a dvere znova neprivrela.

„Dnes akosi skoro!" Uprela som na neho pohľad a on sa uškrnul.

„Dnes znova pekne naladená," zazubil sa a pohol sa ku mne, špúliac pery.

Vyškerila som sa na neho a on sa zasmial.

„Kotě je solidní, nervy nám uklidní, nebudem nevlídní, hned nás přejde zlost. A malé kotě spalo v botě... nehas, co Tě nepá, nepálí," spieval mi, nemala som potuchy čo to bolo zač, držiac mi tvár v dlaniach a na konci mi cmukol malý bozk na špičku nosa.

Konečne som však našla jeho chybičku, on naozaj, ale naozaj, nevedel spievať. 

„Ty si mi zložil pesničku?" doberala som si ho a on sa ku mne vtisol, rukou putujúc po mojom stehne dole až sa konečne dopracoval k ohybu kolena a prehodil si moju nohu cez svoje boky.

„Buď mojou valentínkou," šepkal mi do krku a ja som sa zachvela.

Prvý, môj prvý Valentín, ako som ja ten deň milovala.

„Hoci kedy, vĺčik,"  sľúbila som mu, ťahajúc ho za vlasy na svoje pery.

***

„Vstávaj Lili, vstávaj, haló!" dobiedzal do mňa a ja som sa zamračila. 

Nenávidím vstávanie a ak je víkend a ja si môžem prispať je samovrah ten, čo sa ma pokúša zobudiť. A nech je to trebárs aj Patrik.

„Pekného Valentína." Nedal pokoj a jeho mäkké pery sa cudne vtisli do môjho líca.

Budiť ma pre takú hlúposť ako je Valentín? To si robí srandu, veď dnes celý deň bude  Valentín, tak prečo ma budí?

„Valentín trvá do polnoci, Patrik, tak si zalez späť do pelíšku a poď si ešte pospať, máme voľno a treba dobiť batérie," vysvetľovala som mu so zatvorenými očami.

Naozaj som nemala v pláne vyliezť z postele skôr, ako o desiatej, ani pre neho.

„Mám prekvapko, no tak vstávaj!" Skackal po kolenách na posteli ako malý chlapec a ja som si len povzdychla.

Ja som bola naozaj ten typ človeka, čo miloval prekvapenia a darčeky a že ma vraj pozná.

„Už ti niekto povedal, že dokážeš byť pekne otravný?" kňučala som, keď ani po piatich minútach neprestal dobiedzať a tak som to vzdala a so smútkom opúšťala svoju postieľočku.

„Neboj, môj darček sa ti bude páčiť, uvidíš!" 

„Darček? Ale ja pre teba nič nemám!"

„Nechcem nič, mám všetko a čo nemám to si kúpim a čo si nekúpim, to nepotrebujem. A navyše, mne stačí ak sa dnes budeme celý večer váľať v posteli a  ty mi dovolíš kuknúť sa pod tvoje tričko." Jeho obočie sa zavlnilo a oči iskrili nezbedou.

„To, ale nie je fér, nemôžem dostať darček a ty nič a navyše, pod mojím tričkom si robil už aj iné veci ako len čumel na moje lentilky,"

„Broskynky," opravil ma s vážnou tvárou, no jeho kútiky zacukali.

Milovala som tohto bezstarostného Patrika. Nevedela som, na ako dlho sa vrátil a či to nebol len spôsob toho nového Patrika, ako mi zalepiť oči, ale v každom prípade som sa tým nemienila zaoberať a nechala sa klamať jeho bezstarostným vystupovaním.

Hľadela som na nový lyžiarsky overal a, samozrejme, lyže pekne položené na sedačke.

 No tak toto nie! Ani za Boha!

„Zabudni, na to ma nedostaneš! Myslela som, že pre mňa budeš mať nachystané niečo romantické, ja neviem, kyticu ruží, plyšáka, raňajky v tvare srdiečka? 

 No ty sa namiesto toho snažíš moju osobu prinútiť k dobrovoľnému dokaličeniu svojho tela." Štuchla som prstom do jeho hrude.

„Ale no tak, veď budem s tebou, nič sa ti nestane, bývaš v lyžiarskej oblasti a nikdy si na lyžiach nestála, myslel som, že by sa ti to mohlo páčiť, so mnou." Prikyvoval si a ja som mala chuť mu capnúť po hlave.

„Čo myslíš, prečo som nikdy nešla na lyžiarsky, čo usporadúvala naša škola? Ja proste v žiadnom prípade na tie dve laty nestúpim, jasné?" 

„Ale no tak, nebuď taká, nekaz mi radosť, nechcel som kupovať plyšáky a hlúposti, viem ako také blbosti nemáš rada. No tak, chcem nám urobiť pekný deň. Pozri, sme spolu už koľko? Už pomaly dva roky a na žiadnom rande sme neboli. Ber to ako naše prvé rande," naliehal, držiac ma okolo pásu a ja som na neho našpúlila pusu.

Bolo to päť mesiacov, nie dva roky, tie jeho sny a ročná pauza medzi tým sa jemu možno zdá ako vzťah, ale realita je realita a nie je tak ružová, ako sny. 

V nich žiadny upíri a krv neboli, žiadne víkendy či týždne stiahnutého žalúdka zo strachu o neho. 

„Som skôr za americký typ rande, kino, večera, nesmelý bozk pred dverami a prísľub ďalšieho stretnutia." Prikyvovala som si pre zmenu teraz ja a on sa zazubil, až sa mu v lícach objavili tie sexy jamky.

„Také klišé, nemyslel by som si, že práve ty budeš chcieť typické, americké rande. Ach, a tak som sa tešil, že si medzi tým zhonom ukradneme trošku času na niečo pekné a veselé. Jesť ťa môžem zobrať hocikedy. Trebárs aj po kurze lyžovačky, no tak, jeden deň, prosím. Iba my dvaja bez vlkov, upírov. Jeden deň obyčajných, randiacich puberťákov?" prosil ma. 

Vzdychla som, vzdávajúc sa.

Fajn, tak ja na tie jeho lyže pristúpim, ale ak umriem alebo mi lyža vylúpne oko, bude to jeho vina.

„Vedel som, že budeš nadšená," smial sa a venoval mi jeden eskymácky božtek.

****

„No tak, nohy málo od seba, trošku sa v nich prikrč." Inštrukcie zas a znova a na prd. 

Ja som mu vravela, že to nepôjde, ale on bol múdry, tak tu to má.

„No tak, predstav si, že som medzi tými sexy stehnami ja, urob mi tam trošku miesta." Jeho dych ma pošteklil na lalôčiku trčiaceho z čiapky s brmbolcom.

Tiež jeho zvrátený zmysel pre humor, kupovať mi ciklaménovú lyžiarku s brmbolcom.

Nohy sa mi z jeho rečí podlomili a ja som skončila na zemi, odhadzujúc palice čo najďalej od seba. 

Jeho ruka sa objavila pred mojím ksichtom a ja som si, tlačiac čiapku vyššie do vlasov, len odfrkla.

Taký blbý deň môžem mať len ja. A že super Valentín.

 V hlave sa mi rodila super pomsta a naozaj som sa tešila domov, keď bude mať nutkanie trieť sa o moje telo a ja mu nakopem rozkrok. Za toto sa ma nedotkne mesiac, nie, dva!

„Čo to vystrájaš, no tak vstávaj, koťe!" smial sa, načahujúc ku mne ruku.

 Prekrížila som svoje ruky na prsiach ako malé dieťa a on sa šmaril ku mne do snehu.

„Ale, ale, čo to je ten kačička face?" Jeho teplé pery sa otreli o moje a ja som sa musela uhryznúť do vnútornej strany líca, aby som ho nevpustila do mojej pusy. 

„Ale no tak, veď je to sranda, no nie?" Zatlačil ma do snehu a jeho tvár sa objavila tesne nad mojou.

„Ako pre koho, nie ty si na zadku nonstop už tri a pól hodiny."

„Teraz si na chrbte," škádlil hnusák.

„Budem mať na prdeli modriny veľkosti Texasu" sťažovala som sa, keď mi obsypával tvár teplými bozkami.

„Pomojkám, ošetrím, neboj nič." Stiahol mi čiapku do tváre a váha jeho tela bola preč.

Ten odporný, hnusný!

Jeho smiech ma rozpumpoval, pokus vstať sa stal neúspešným. Zatiaľ čo som musela zápasiť s tým blbým zapínaním, on postával pár krokov odo mňa, v bojovej pozícií ma hecoval výsmešným úškľabkom.

„Ty jeden..." po štyroch som sa k nemu pohla a počas štverania sa snažila postaviť na nohy. 

Načiahla som ruky, no on sa šikovne uhol až som skončila znova ksichtom v snehu.

 Nervózne som vstala a uštedrila snehu jednou päsťou.

„Au, to ma bolelo," tváril sa a ja som sa zle uškrnula, keď sa jeho hlava znova objavila pri mne, lebo sa nado mnou skláňal.

„Ešte len bude brouku!" zachrčala som, schmatla ho za jeho číro a stiahla pod seba.

Šlo to až príliš ľahko a mne bolo jasné, že sa nechal. 

Nabrala som do rukavice sneh a vtlačila ho do jeho tváre.

Rozrehotala som sa, keď začal hlavou triasť ako skutočný pes a zapišťal, že by mohol dabovať blondínky z paródií na Vreskot.

Moja spokojnosť však netrvala dlhšie ako minútku, moje telo bolo vtlačené do snehu jeho váhou a ľadové pery sa tlačili do tých mojich.

Chutil ako sneh, milovala som chuť snehu, od teraz už navždy.