sobota 28. ledna 2017

Čierny vlk - 48.kapitola



















48.kapitola

Zobudila som sa v izbe. Pri zapnutej nočnej lampe.

 Celé telo mi brnelo a bola som naozaj ubolená. Pokus pohnúť hlavou sa stal neúspešným a pod pulzom bolesti, vystreľujúcim mi až do očí, som sa viac o obzretie sa po miestnosti nepokúsila.

Nemusela som však vedieť hýbať hlavou, aby som pochopila, že som v miestnosti sama. Stačil k tomu sluch, ktorý bol nazad a doprial mi možnosť počuť môjho muža, teda skôr jeho smiech.

Za viečkami sa mihla tá sexy grécka bohyňa a osteň žiarlivosti bol na svojom mieste. Presne v útrobách môjho srdca.

Ignorujúc bolesť som sa posadila a nohy zhodila z postele. Slzy sa mi vtlačili do očí, no zatínajúc päste som sa ich so zatvorenými iečkami snažila predýchať.

Byť neskorou večerou upíra je naozaj nepríjemná záležitosť. Ale aspoň, že bol môj Patrik tak v poriadku, že obšťastňoval celý dom svojím hurónskym smiechom.

Postaviť sa zdalo nemožné, no tá majetnícka a vytočená Emília mi dala dosť sily, aby som sa pozviechala, nenariekala a šla sa môjmu mužovi pripomenúť.

Áno, žiarlila som! A? Dvojča Megan Fox, nad ktorou dokážem slintať aj ja, sa rehotalo s budúcim otcom mojich budúcich detí dole v obývačke. Neprijateľné.

Nie bez mojej prítomnosti!

Zastavila som sa na vrchu schodov odkiaľ som mala dokonalý výhľad na toho zradcu a na tú užovku v koži.

Smiali sa, ona mala vyložené chodidlá na jeho nohách, opierajúc sa o mäkký vankúš takmer v ľahu a on jej tie prekliate malé tlapy prekrýval svojimi veľkými.

„Hej kľud, vĺčik, nezabúdaj, že ten jantár, čo som ti vytiahla z tela mám pri sebe a môže sa ľahko stať, že sa znova ocitne v tvojom tele!" varovala ho, zdvíhajúc bielu nôžku k jeho tvári, naznačujúc výkop.

Och, to ja som mala za to chuť kopnúť do jej hlavy, hneď teraz a isto nie naznačiť, ale rozmrdať!

„Hm, neviem ako by si nabrala dosť sily, ak ho máš pri sebe ako tvrdíš, tvoja sila je v prdeli!" škádlil ju a potiahol jej nohu, až sa ocitla na chrbte a on jej tú druhú nohu zhodil zo svojich kolien.

Ten smrad!
 Tá harpya, blchavá suka!

„Toľko sily si vždy nájdem, aby som ti ho vrazila do zadku." Nohami vystrúhala dokonalé nožničky a môj muž sa ocitol na zemi s jej tenkým a pružným telom pricapeným na tom jeho.

„Ty sa so mnou chceš vážne byť, Lia? Vieš, že na mňa nemáš!" vrčanie naplnilo miestnosť a on prevzal vedenie ich blbej, úchylnej predohry a pretočil sa s ňou.

Ruky jej uväznil nad jej hlavou a hravo na ňu vyplazil špičku svojho jazyka. Jazyka, ktorý sa mal tlačiť do mojej pusy, ktorý sa posledné mesiace tlačil do mojej pusy a olizoval každý centimeter môjho tela!

Jej úsmev sa rozšíril, vyklenula sa v páse a Patrikove telo sa ocitlo na chvíľu vo vzduchu, iba pár milimetrov nad jej. Ale jej to očividne stačilo, aby stiahla nohy k bruchu a vzápätí ich vystrela do Patrikovho brucha, ktorý sa s vyrazeným dychom odkotúľal asi meter od nej, berúc so svojím telom aj matkinu obľúbenú vázu, ktorú kúpila na aukcií.

Boli ako jednovaječné dvojičky, ich pohyby boli zosynchronizované a obaja stáli oproti sebe v bojových postojoch, mierne sa pohupujúc z nohy na nohu.

Len som sa oprela o stenu ramenom a sledovala ho, inokedy by vedel hneď, že som v tej istej miestnosti. 

Vždy ma vycítil, teraz sa však škádlil tým nezmyselným vlčím spôsobom s Megan - Liou.

Skočila do neho ako prvá a uštedrila mu pravý hák a kopanec do brucha, ktorý ho odpravil až ku schodom, na ktorých vrchu som stála.

Len zatriasol hlavou, vyšvihol sa na nohy a znova sa do nej rozbehol. 

Samozrejme, že jeho úder bol viac náznakom ako skutkom, videla som ho niekoho mlátiť. Vedela som, čo jeho úder z plnej sily dokáže. A ja som mala naozaj túžbu dopriať tej čiernovlasej štetke jeden taký úder.

Podvedome som zabalila ruky v päsť a pred očami sa mi mihol obraz mojej päste v dokonalej papuli tej húsenice, čo sa znova na zemi váľala po mojom chlapovi s jej dlhými vlasmi v jeho ksichte.

Štetka jedna, odporná, hnusná, primitívna, anorektická suka!

Dajte mi devinu nech jej ten ksicht rozstrieľam na maděru.

Schmatla ho za jeho vlasy a tresla mu ňou o mäkký koberec, ktorý pokrýval asi štvrtinu obývačky od konferenčného stola.

Jeho ruky zovreli jej cédečkový pás a odtiahol si ju od tela, vrážajúc ju do sedačky.

Pomaly som sa spustila na podestu a čakala, vyzeralo to na dlho a mne sa začalo robiť bolesťou a jedom mdlo.

Patrikove telo znova letelo, tento krát cez gauč a narazilo do zábradlia, ktoré zapraskalo pod silou nárazu.

„Mám ťa!" kričala Megan a jej dlhé nohy, v čiernej, tenkej koži, detailne kopírujúcej každý záhyb a krivku jej tela, ju odpravili, tromi dlhými krokmi až k nemu, kde mu znova skočila do vlasov.

Rozrehotal sa pri zábradlí a vyšvihol si ju na plece a capol jej po zadku.

 Naozaj capol po zadku, no robí sa toto?

 Tak ja naozaj neviem, či som debil alebo som debil, alebo som naozaj debil, ale je normálne, aby niekto niekomu cápal po zadku? 

Z mojich úst unikla nepekná nadávka iba ako šepot, ale bolo to asi dosť, aby si ma konečne tie úchylne hrdličky všimli a venovali mi jeden vyšokovaný pohľad z reklamy na Calgon.

„Och, Lili, ty si už hore," šepol Patrika, opatrne položil to vrece na zem.

Nadvihla som jedno obočie a on sa usmial, prehrabávajúc si vlasy.

„Mala by si oddychovať, potrebuješ nabrať sily," dohováral mi, pomaly vychádzajúc na schody.

Nabrať silu nakopať ti prdel ty pondiaty kurevník? Tak na to naozaj nepotrebujem oddychovať!

Vstala som a cúvla, naznačujúc mu, že sa nemá približovať.

„Si v poriadku? Och maličká, tak mi je to ľúto..." začal, no ja som ho nemienila poslúchať.

Netvrdím, že mal sedieť pri mojom lôžku kým by sa moje telo nepozviechalo na toľko, aby som mala silu otvoriť oči, ale vidieť ho ako sa oblapkáva s dievčaťom žhavým, že by jej modelky mohli závidieť je ďalšia vec.

„Vidím, ako ťa to všetko mrzí." Kývla som rukou na situáciu, ktorú som prerušila a on sa nechápavo obzrel po miestnosti.

„Ja viem, že som ťa sklamal, Em a nič ma nikdy nebude trápiť tak ako fakt, že som ťa nedokázal dosť dobre ochrániť," sypal si popol na hlavu za veci, ktoré by si naozaj nemal vyčítať.

Nemohol za to, že sa tam objavili upíri s peknou zásobou jantárových šípov, na to, že bol jeho organizmus presiaknutý živicou ma dokázal pekne dlho brániť.

Ruka mi podvedome vystrelila k obväzu na krku a ramene a on si s bolesťou v očiach povzdychol.

„Tu vôbec nejde o to, čo si spravil, či nespravil, chcem vedieť, kto je ona!" Kývla som na dievča, ktoré aj napriek tomu, že sa pred chvíľou klbčili ako kohút a sliepka pred spárením, mala tie jej prekliate vlasy v dokonalom stave ako chvíľu po úprave špičkovým kaderníkom.

„Som Natália, ale rodina a blízky priatelia ma volajú Lia. Rada ťa spoznávam, Emília, je mi ľúto, že za takých hrozných okolností, ale dúfam, že sa čochvíľa pohneme ďalej a budeme si môcť venovať chvíľku na spoznávanie sa." Ty hlúpa krava, je naozaj hrozné vidieť ťa na mojom chlapovi kopulovať, to mi môžeš veriť!

Jej ruku som odignorovala a venovala jej úškľabok, prekrižujúc si ruky na prsiach.

„Čo tu hľadá?" mierila som otázku na Patrika, no ona sa znova ujala slova.

„Ak máš otázky na mňa, mier ich, prosím, na moju osobu, som schopná ti odpovedať a opusť si tú žiarlivosť, nie je na mieste. Nechcem byť na teba hnusná, myslela som, že by sme mohli byť kamošky," upozorňovala ma, mierne výstražným tónom. 

Ale ja sa ťa nebojím, hlupaňa!

Bolo mi jasné, že sa chovám ako prvotriedna hus zo zlého filmu z americkej produkcie o tínedžeroch, ale nasrať! Nemohla som s tým naozaj nič robiť. Pre mňa samú bola táto mrcha Emília úplne novo nadobudnutá bytosť zdieľajúca moje telo.

„Fajn, čo tu chceš?" Flegmaticky som sa oprela o stenu a kývla na ňu hlavou.

„Prišla som na návštevu a ako sa zdá, nemohla som si vybrať lepší čas, nebyť mňa, nedopadli by ste práve najlepšie.“

Patrik sa zachvel a venoval mi jeden pohľad plný výčitiek a bolesti.

Tá mrcha...

„To nemôžeš vedieť, Patrik si vždy poradil a za každým zvládol všetko..."

„Nie s jantárom v zadku!" skočila mi do reči tá suka a ja som naozaj mala potrebu otrieskať jej gebeňu o mahagónové zábradlie, škoda by však bola tak precíznej práce.

„Hej, prestaň sa obúvať do môjho nevlastného brata a ponižovať ho!" Toľko k hnevu na Patrika.

Nedokázala som vystáť jeho bolesť v očiach, keď vypustila tú blbosť z úst. Patrik ma vždy uchráni, aj navzdory jantáru v jeho tele. Ak minulá noc nebola toho dôkazom, tak potom neviem.

„Hm, tak nevlastný brat vravíš a ja, že je niečo ako tvoj priateľ?" Ťukala si krátkym nechtíkom, nalakovaným čiernym lakom, po spodnej botoxovej pere a tvárila sa zamyslene.

„No po tom, čo som videla pred chvíľou si tým už tak celkom istá nie som," zamračila som sa na neho a on sebou znova mykol.

„Lili," oslovil ma prezývkou, ktorou ma práve v tejto chvíli naozaj nemal právo nazvať.

„Čo? Práve som bola svedkom predohry z filmu Pán a Pani Smithovi, tak odpusť, že pochybujem o tom, či to všetko má ešte význam," vyhŕkla som a chcela sa pohnúť do svojej izby, no jeho teplá dlaň objala moje zápästie a potiahol ma k sebe.

„Em, dovoľ, aby som ti predstavil svoju sesternicu Natali. Prišla nám pomôcť s tou vecou upírich vojsk." S kľudom svätca sa na mňa usmial a ja som mu mala chuť vraziť päsť do oka.

Ja mám síce  bratanca, ale s ním som takýto vzťah nikdy nemala, aby ma cápal po zadku. Naozaj netuším, či je to v rámci normy. A už von koncom neviem, či sa niečo také môže tolerovať.

„Sme skoro ako súrodenci, vychoval ma a naučil všetko, čo viem. Kto by bol povedal, že raz práve ja jeho zadok dostanem z prúseru." Smiala sa a štuchla do neho lakťom.

Len pretočil oči a znova sa na mňa usmial v domnienke, že to ich vysvetlenie mi navráti úsmev na tvár. Tak, ale to sa holúbkovia prepočítali.

„Ďakujem za záchranu, Natália a teraz ma, prosím, ospravedlňte, idem si ľahnúť." Pohla som sa do svojej izby.
Snaha 
nejojkať a pohybovať sa čo najprirodzenejšie asi nebola príliš úspešná a museli vidieť tú bolesť v každom mojom pohybe, lebo som sa zrazu ocitla vo vzduchu a Patrik ma niesol do moje izby v náručí, ako malé dieťa.

„Aj tak sa hnevám, ale bolí ma celý človek, tak si nemysli, že keď ťa nechám teraz, aby si ma vzal do izby, môj hnev sa zmierni alebo úplne zmizne," informovala som ho, prekrižujúc ruky na prsiach.
A on sa len usmial, sklonil sa k môjmu uchu a znova mi spieval tú blbú, detskú pesničku o mačke spiacej v papuči.

Pomaly ma položil do postele a zakryl ma až po krk prikrývkou. Prespala som celý zvyšok noci a celý nasledovný deň, ale to je vraj po napadnutí upírom úplne normálne. Stratila som veľa krvi...

Na moje prekvapenie si ľahol ku mne a o Natálií nepovedal ani slovo a áno, tá rozumná Emília ho chcela poslať dole, návšteva je návšteva. 

Ako sa to vraví? Hosť do domu, Boh do domu? Bola som ateista a riadila sa skôr slušnosťou, no tá zlá Emília bola silnejšia a prebila tú správňačku. A tak namiesto toho, aby som svojho chlapa poslala dole, aby sa venoval svojej sestrenici, ktorá bola hriech sama, som sa schúlila do jeho náručia a nechala sa čičíkať jeho chrapčákom, šepkajúcim ako ma miluje a že ak by ma stratil, umrel by.

Áno, bolo to fajn, ale vedomie, že tam dole je to dievča a prišla za Patrikom bolo nakoniec silnejšie a tak som mu prikázala, aby šiel teda za ňou a venoval sa jej, že ja si pospím. Vedela som, aké to je byť odvrhnutou priateľom a ona mi vlastne ani tak neublížila. 

To len moja prirodzená ženská stránka, ktorá so sebou nikdy nebude dosť spokojná, našepkala, že k nej musím byť sviňa, lebo ona na rozdiel odo mňa bola a možno nebola, len jej kozy veľkostí cukrového melónu a dokonalé telo mi pripadali dokonalé.

Prehováranie trvalo dlhšie ako som si myslela a bola som za to rada. No keď odišiel, ležať som nezostala. On mal najlepšiu kamošku v sestrenici aj keď ich vzťah nebol celkom kóšer, ale moja najlepšia kamoška bola Kris a ja som potrebovala vedieť, čo s ňou je.

A tak som teda znova zapla svoj noťas a aj keď bola ona sviňa a odstránila si ma z priateľov a zo života. Bol tu jeden človek, ktorý k nej mal stále dosť blízko na to, aby som od neho bez menších problémov vytiahla, čo s ňou je a ako je na tom ich budúci vĺčik.

Strašné na tom všetkom bolo, že aj napriek tomu ako ma Kris od seba odrezala a ako mi ublížila, nemohla som sa na ňu hnevať a myslieť na ňu v zlom. Bola som asi pošahaná, alebo na rozdiel od nej, som naše priateľstvo naozaj vnímala ako silné, nezničiteľné puto.

U nej to asi tak skutočné nebolo, keď mi dokázala urobiť niečo tak hrozné bez toho, aby sa mi to aspoň snažila vysvetliť alebo ma informovať...

Adam bol našťastie zhovorčivý a tak som mala každú otázku zodpovedanú, precízne a detailne. On nevedel odpovedať stručne, omáčky okolo toho boli v jeho spôsobe vysvetľovania samozrejmosťou a aj keď ma vždy práve to na ňom najviac vytáčalo a bavilo zároveň, teraz som bola za ten jeho spôsob "reči" naozaj vďačná.