Čierny vlk - 50. kapitola

50.kapitola

Keby som bola za tú sviňu a hysterku, tak urobím bordel.

Ale vedela som, že Patrik má toho veľa, naozaj veľa, blížili sa písomné, naháňal toho úchyla, čo sa tmolil okolo mňa, potom tu bol akýsi poľský zmrd, ktorý po ňom šiel pre pomstu. A nemôžem zabudnúť na upírie vojská, ktoré sú tu a noc spred troch dní bola len slabý odvar toho, čo ich čaká.

 Preto museli zmeniť taktiku z obrannej a pátravej na útok. Čo znamenalo, že budem zasa bez neho. A že na mne tak nezáleží, lebo Patrik potrebuje reset.

 A aj keď som si to nerada priznávala, s Natáliou bol iný človek. Nikdy som ho nevidela sa toľko smiať a vtipkovať a tá bezstarostnosť...

Dýka pani Žiarlivosti sa mi zabodla do srdca a snažila sa mi z neho urobiť kašu do játrových knedličiek na polievku.

Ale ako vravím, nie som sviňa a nebudem môjmu mužovi kaziť náladu len preto, že ma vytáča, že si so svojou sestrenicou viac užíva a viac sa s ňou zabáva a je spokojnejší a možno by si ani nevšimol keby zmiznem... Kurva!

S rukami prekríženými na prsiach som ich sledovala, ako do seba hádzali posledné poháriky a Patrik ani poriadne nezdvihol ruku už tam naklusala mladučká barmanka a na stôl položila ďalšiu fľašu.

„Si se rozjel Patriku," usmievala sa a on na ňu žmurkol. 

„To víš, andílku, někdy je potřeba se na všechno vysrát," škeril sa, bol na mol a nazval bloncku andílkem a ja som si trela dlaň o hranu stola ako ma svrbela.

Bola z neho na mäkko zatiaľ čo ja som mu chcela vylepiť, lebo s ňou flirtoval a tie jeho čierne oči iskrili, keď sa otočila a  sledoval jej vzďalujúci sa zadok.

„Hej!" Capla som mu po ramene a on sa na mňa usmial, nakláňajúc sa po bozk.

„Žiarliš, kotě?" zisťoval situáciu a ja som nesúhlasne zakývala hlavou.

„A, do pekla, fakt som chcel, aby si trošku žiarlila." Pretrel si dlaňou zátylok a vypukal si stavce na krku.

Znova sa rozpili a ja som sledovala dianie v bare.

A potom som ju zbadala.

 Nikdy by som si nebola myslela, že mi jej tvár dokáže urobiť takú radosť.

Ale naozaj som mala pocit, ako keď sa ocitnete medzi ľuďmi, ktorých ste nikdy nevideli a oni sa ani nesnažia s vami komunikovať, tak len čumíte všade možne a na perách máte ten kŕčovitý úsmev, ako veľmi sa snažíte tváriť, že vnímate ich bezduché tlachání, ale pri tom nemáte šajnu, čo rozoberajú. A len počítate minúty, kedy sa to utrpenie skončí.

 A potom bum, ako posol z nebies, známa tvár a vy sa zrazu otrasiete a ste plný nádeje a spokojnosti. Lebo sa vo vašej blízkosti objavila vám známa osoba.

To sa mi dialo, keď sa dvere baru otvorili a ja som zbadala Noru a jej fešiho s tým otrasným menom.

Zbadala ma a kývla na mňa hlavou a ja som jej prvýkrát venovala úprimný úsmev, lebo mi dala pocit, že nie som vzduch. Kurva!

Sadla si na barovú stoličku, jej chlap sa s mojím barmanom asi poznal, lebo sa velice smiali. Ale to mohlo byť kľudne aj tým, že bol ten týpek fakt zhovorčivý.

Dianie pri stole som ignorovala. Naozaj sa mi zdalo zaujímavejšie sledovať moju spolužiačku a jej frajera.

Usmiala sa na mňa, asi vycítila môj pohľad a podvihla svoj džús. Jej gesto som zopakovala a napila sa svojho druhého jackýho.

Jej ruka naznačila, aby som tam prišla a ja som neveriacky ukázala na seba. Na to sa rozosmiala a prikývla. 

Zhodnotila som situáciu. Patrik sa neviem kedy odporučil na Natáliinu stranu, ktorá sedela oproti nám. A pili tequilu, kedy sa dostali k nej neviem, ale ani ma to nezaujímalo.

Vidieť môjho frajera, tlačiaceho mesiačik citróna do úst inej holke, bol dosť nakopávajúci a ponižujúci pocit, aby som si pozbierala zbytky svojej hrdosti a pobrala sa k Nore. 

Aj keď by som sa najradšej prepadla práve preto, že vidí ako ma môj chlap ignoruje a ja som už len čakala, kedy začne svojej sestrenici, kurva, sestrenici, zlízavať citrónové kvapky z brady.

V tej chvíli som naozaj potrebovala byť od nich čo najďalej a aj keď sme s Norou neboli kamošky, nemohla som byť šťastnejšia, že sa snaží byť kamoškou aj navzdory tomu, že som sa k nej chovala ako k túlavému psisku.

Vzala som svoj drink, ktorý som už nemala v pláne piť. Prešla ma chuť aj od dýchania. 

Venovala som Patrikovi jeden pohľad, ktorý mi, samozrejme, neopätoval, práve si oblizoval zápästie a rehotal sa, keď sa mu nepodarilo trafiť celý obsah malého pohára do úst a Natália mu ochotne svojou dlaňou prešla po brade a zvyšky tuhého chlastu si potom zlízavala z ruky.

Zatriasla som hlavou. 

Tento výjav sa mi musel zdať a ak sa mi nezdal dúfam, že pod ťažkým šokom ho moje podvedomie uzamkne a ja nebudem musieť myslieť na to, čo som videla.

„Nazdárek, Emo!" zdravila sa Nora s jemným úsmevom. „Bavíš se?" vyzvedala, upriamujúc pohľad na Patrika a jeho spoločnicu, ktorí mali medzi sebou stále dostatočný priestor, ale nie uspokojujúci.

Obrátila som svoju pozornosť na ňu v rovnakej chvíli, ako sa ona znova venovala mne.

„Bola som už aj na lepšej párty, čo ti budem vravieť. A čo ty? Ako je možné, že si zablúdila práve sem? Myslela som, že si teraz v Kunčiach u otca," trepala som dve na tri, len aby reč nestála a ja som nemusela odpovedať na otázku v jej očiach.

„No to víš, můj přítel bydlí tady, takže jsem stejně o víkendech ve Frenu." Prikyvovala som a ani som sa necítila blbo, že sa s ňou rozprávam a snažím sa udržať konverzáciu. 

Ona ma využila na to, aby si uľavila, ja ju využívam, aby som sa nemala šancu rozrevať. Iba si beriem, čo mi aj tak dlžila.

Nakoniec to nebol tak zlý nápad zmeniť spoločnosť. S Norou bola sranda, neviem, či to bolo pre Spišskú hrušku, ktorú sme si dali ako aperitívik na uzmierenie a začiatok priateľstva alebo to tak skutočne bolo. Ale cítila som sa naozaj fajn.

 Jej chlap bol super týpek. Zatiaľ, čo on bol na sucho na minerálkach, my sme si dopriali, nebolo to tak, že by som bola ožratá, ale jazyk bol neposlušný a mne to pripadalo vtipné. To bolo znamenie, že by som mala prestať. Moja emocionálna hladina bola na hrane a ak by som to prehnala, skončila by som urevaná a zasoplená, nariekajúca nad možným pohlavným stykom môjho priateľa a jeho sesternice z prvého kolena.

Trsali sme a smiali sa, keď ten blbý týpek za pultom pustil Dávida a jeho holky ze školky mala som chvíľu pred mŕtvicou. No moja nová kamoška, vôbec som sa necítila blbo, že som bola vypočítavá mrcha, mala iný názor a ukázala mi ako na Dávida trsajú Česi.

 Nakoniec to bola sranda a skackaním a kričaním refrénov, kedy sme sa s Norou prekrikovali, som úplne vytriasla myšlienky na neho a jeho ruky na Natáliiných tvárach, ktoré som videla pri jedenej skákavej otočke.

„Holky, pitný režim!" zahlásil Jiro a my sme pricupitali, keď pred nás postavil dve malé Bonaqui v skle a v nich slamky, obe sme sa zamračili.

Len sa zasmial a postrčil nám tie fľaštičky viac na kraj baru.

Nora mykla plecami, ťukla si o moje hrdlo svojou fľaškou a dali sme si obe malý cuc.

„Já ti ji na chvíli vemu, jo?" prihovoril sa mi Jiro a ja som len prikývla, bola so mnou celý čas a jemu sa vôbec nevenovala, aj keď si sem tam ušla pre pusu. 

No on bol fakt taký salámista alebo dokonalý priateľ, lebo mu to naozaj nevadilo a dokonca sa na mňa usmieval.

Zabalil ju do svojho veľkého náručia, spokojne si oprela hlavu o jeho hruď a pohupovali sa úplne mimo rytmu. Zjavne im to však bolo jedno. 

Bojovala som s nutkaním pozrieť sa k boxu, kde bol Patrik a Natália. Takmer som boj nezvládla, keď sa predo mnou objavil môj barman, škeriac sa a vystierajúc ku mne ruku.

Vyklenula som jedno obočie a on tíško cmukol.

„Slovena, venuješ mi jeden tanec?" zubil sa na mňa a ja som si zhrýzla kútik.

Nebola som si istá, či je to dobrý nápad, nemala som chuť dostať na hubu od jeho snúbenice. A že to dievča muselo mať úder, rukami bola schopná poprieť zákony gravitácie a svoje päťdesiat kilové telo udržať vo vzduchu nohami nahor.

„Nesnažím sa ťa zbaliť, len tvoj priateľ má plné ruky práce s utešovaním tej holky, čo je s vami, tak som myslel, že by si si chcela aj ty trošku zatancovať na peknom mužskom hrudníku." Je to môj trest, že mám šťastie na tak narcistických chlapov?

„Neviem, či je to dobrý nápad, tvoja frajerka je dosť riť sťahujúca, nechcem mať od nej monokel," vzdychla som si, sledujúc dianie pri boxe.

Patrik tam zvieral Natáliu a ískal jej vo vlasoch a niečo jej šepkal. Odtiahol si ju, prinútil ju, aby sa na neho pozrela tak ako to robieval mne a pokrútil hlavou a bozkal ju, asi na čelo, do pekla, dúfam, že to bolo čelo.

 Pretrel jej palcami tváre a držal si ju blízko tej svojej, stále jej niečo hovoriac.

Odfrkla som si.

 Rozzúrená a zradená. A tak som prikývla na ten tanec. Tancovať slaďák s cudzím chlapom... ale tak všetko je raz po prvýkrát, nie?

Voňal naozaj pekne a aj pekne objímal. Bol skôr šľachovitý ako svalnatý, ale nebola to chyba, bol to fešák, bez vlčieho génu. Proste pekný, slovenský borec, ktorého si kloflo pekné, české dievča.

Naozaj som dúfala, že ten barman nemá sestrenicu. Jeho tanečnica by ju zniesla zo sveta, nie je sračka ako ja.

Moje telo sa dalo do pohybu, smer od hrude toho chalana. A bola som počas jazdy otočená a prirazená tvárou do hrude rozložitej a sexy a mojimi rukami nespočetne krát omakanej.

„Čo to tu, kurva, robíš? Hľadal som ťa a ty sa tu na druhej strane podniku necháš obchytkávať týmto špageťákom!" kričal a triasol so mnou.

 Ten odporný...

„Pusti ju, ubližuješ jej a toho špageťáka si odpusť, nejdem po tvojej holke, jasné? Sme kamoši. Možno keby si sa venoval i jej, nemusel si zo seba urobiť blbca," upozorňoval ho barman a potiahol ma k sebe.

Patrik zavrčal a potiahol ma na oplátku k sebe a ja som sa cítila ako v blbej komédií. Tak som sa zaprela nohami a trhla rukami. Obaja ma pustili a konečne som sa zamerala na Patrika.

„Barman, choď si robiť svoju prácu, ja sa musím porozprávať s týmto tu." Chlapec sa bez slova vrátil za bar, ale mohla som cítiť jeho pohľad na mojom chrbte. Dala by som boty, že bol pripravený ma brániť.

 Ale to nepoznal Patrika, on by mi neublížil, ani ak by ma s ním videl naozaj bozkávať. Patrik nebil ženy.

„Tak vysvetlíš mi to?!" Znova po mne chňapol, no ja som uhla, dvíhajúc ruku.

„Čo ako? Že som si zatancovala, keďže si ty mal plné ruky práce s ožieraním sa so svojou sestrenicou, ktorú si potom oblapkával a bozkával? Alebo ti mám vysvetliť fakt, že si si ma celý večer nevšímal a ani si si nevšimol, že som väčšinu času preč? Tak tu nehraj formu, ak by si sa staral, vedel by si, že ešte neodbila ani pól noc a ja som už trsala s Norou, lebo ty si mi nevenoval pohľad," zúrila som, žalúdok som mala ako na vode a naozaj som sa snažila nepovracať.

„Čo to trepeš? Ja som sa s Liou nebozkával a už vôbec ťa neignoroval, jasné? Nemôžem za to, že si žiarlivé decko a si schopná žiarliť na sestrenicu. Tak sa uvedom. Konečne prestaň robiť cirkus a poď si sadnúť k nám!"

Nebola som pes, aby mi prikazoval čo mám a nemám robiť a nie som ani slepá, aby ma mohol balamutiť. 

Viem, čo som videla, a viem čoho som bola svedkom.

„Tak sa popýtaj ľudí v bare, ktorá z nás je podľa nich tvoja holka, ty mudrc, a nemusíš si robiť ani kolónky s našimi menami, lebo hlasovanie bude mať iba jednu odpoveď."

„Nemôžeš myslieť vážne, že žiarliš na moju sestrenicu, je mi ako sestra!" Prehrabol si vlasy a znova po mne siahol.

„Ty nemôžeš poprieť, ako sa k sebe chováte. Bolo to ako predohra prísľubu prekrásnej noci. Mám bratanca, ale s ním som taký vzťah nemala nikdy."

„Tvoj jediný bratanec je feťák a narkoman od svojich pätnástich, neporovnávaj ho s Natáliou."

„Ach, vieš čo? Je  to hlúposť, lebo nech si vravíš čo chceš, viem že ťa chce a ty sa správaš presne tak isto!"

„Počúvaš sa vlastne? Kurva, Emília ja patrím tebe, aj keby akokoľvek chcem, nemôžem, lebo som, kurva, tvoj. Tak naozaj neviem, čo tu riešiš!" vyhŕkol a ja som zostala na neho čumieť.

„Tak to je jediný problém, že?" odfrkla som si s úsmevom, keď mi to všetko začalo dávať zmysel. 

Nebiť mňa, pretiahol by ju len by tak skučala, suka jedna.

„Úchylný bastard," zašomrala som si, otáčajúc sa mu chrbtom.

Nevedela som presne kam pôjdem, ale pravdepodobne najskôr po kabát, ktorý bol v boxe a potom pôjdem domov. Zamknem sa a budem revať až kým si nevyrevem oči a oslepnem.

„Čo si to povedala?" Naklonil sa ku mne bližšie akoby zle počul, aj keď sme obaja vedeli, že počul viac než dobre.

Mlčala som, naozaj som presne toto nechcela povedať nahlas a bolo mi na prd z toho, že som si to vlastne pomyslela, ale čo raz povieš, nevezmeš späť.

„No tak, zopakuj to!" vyzýval ma, zaháňajúc ma dozadu.

Jeho pohľad bol chladný a bol v ňom oheň, akým na mňa nikdy nepozrel.

„No tak, Emília, buď taká žena a zopakuj to!" vrčal, ťahajúc ma k sebe.

Zamračila som sa, on bol ten posledný, čo tu mal právo robiť scény.

„Končím s tebou a môžeš sa snažiť pretiahnuť tú svoju prekliatu, vlčiu sestrenicu!" Potiahla som rukou, no on ju zovrel silnejšie a zlato zaplavilo noc v jeho očiach. Zúril a jeho telo sa triaslo.

Odsotil mi ruku a vystrel na mňa ukazovák, pohupujúc rukou vo varovnom geste. Zhlboka sa nadýchol, otvoril ústa potom stiahol ruku a zaťal ju v päsť a pritlačil si ju k hrudi.

„Toto, toto Emília, bolo..." povzdychol si a v jeho očiach sa objavila bolesť. Pokrútil hlavou, odvrátil odo mňa pohľad.

„Koniec. Nie, ja na toto proste nemám." Bez ďalšieho slova sa pohol k časti baru, kde bolo to mladé dievča a ona mu podala ďalšiu fľašu.

Pri mne sa objavila Nora aj s jej chlapom, ktorý si pohadzoval kľúče.

„Taxi Jiro se hlási do služby," zavtipkoval a Nora sa usmiala, capkajúc ma po ramene.

„Du ti pro bundu, vy zatím počkejte u dveří."

Ako som si mohla myslieť, že je Nora zlý človek? Veď sa o mňa stará celú noc a dokonca sa ani nepýta, ja sama by som si neodpustila otázky. A ona, proste aj s jej mužom, kašlú na fakt, že som sa k nej chovala ako som sa chovala a sami mi ponúknu odvoz. 

Rozcitlivelo ma to a hádka s Patrikom bol záhul, vďaka ktorému som vytriezvela a tak som si slzy nemohla zmýliť s vyplakávaním alkoholu.

 A možno som bola stále na šrot, len šok z rozchodu dal môjmu mozgu impulz a tak je oklamaný, že sme ready.