Dohoda - 5. kapitola

Pondelok - deň ôsmy

Jela

Stála som pred zrkadlom a hľadela na dievča, ktoré som nevidela posledné dva roky. Naniesla som na pery červený rúž a zvýraznila ho bezfarebným leskom na pery. Boli to dva roky čo som svoje šminky nepoužila, ale dúfala som, že neboli po záruke. Na vlasy som naniesla ešte trochu laku lebo som poznala  ich náchylnosť, keď boli vyrovnané a potrebovala som, aby boli v perfektnom stave najbližších osem vyučovacích hodín.

Hupsla do svojich červených lodičiek s otvorenou špičkou, ešte z tých lepších čias, keď som si mohla dovoliť byť obyčajným dievčaťom a pripravená vyraziť do školy som za sebou zabuchla dvere od bytu.

Nebolo to odo mňa celkom spravodlivé tvrdiť im, že neviem ako sa nalíčiť. Aj keď trendy sa za posledné dva roky istotne zmenili, tak som nechala teda Moniku aby ma poučila, jej maľovanie sa však nelíšilo veľmi od toho môjho, za čo som bola rada. Nebola som typ silných líčidiel.

V kufri, že by sa do neho vpratal môj otec som mala uložené jej ževraj obnosene veci.

V skutočnosti ich mala na sebe dvakrát najviac trikrát. Ak by som bola tým dievčaťom  spred rokov nikdy by som si od nej tie veci nevzala, mala som svoju hrdosť. No táto troska, čo zo mňa zostala, nemala na výber.

A tak po tom ako Anton opustil dom s krátkym, "nečakaj ma, Monči, mám rande", mi nabalila všetky veci ktoré vraj nechce. Zbadala som tam pár aj s nestrhnutou ceduľkou a premýšľala som, či ich skutočne nechcela alebo mi ich proste dala pre to, že ma ľutovala a chcela mi pomôcť.

Chcela som z toho všetkého vycúvať, bol to hlúpy nápad, ale aby som sa tak ponížila pred Tonym? No to nikdy, smial by sa mi. Už sa mi nik nikdy nebude smiať.

Trvalo mi asi dva a pol hodiny vyhovoriť Monike jej tvrdenia, že vie čo ma núti robiť zo seba Ungle Betty ako ma nazvala. Nechela som aby o tom niekto vedel. Vedeli o tom štyria ľudia a dvaja z nich som bola ja a otec, na tých dvoch som odmietala myslieť. Dnes som nemohla, potrebovala som všetku sebadôveru aby som mohla vkráčať do školy.

Nedala som si tie šaty čo som mala na prezentačku pre Tonyho, ale dala som si svoj aladyn overal ktorý som tento krát nevyužila ako obyčajné nohavice ale vytiahla si ho nad prsia, tak ako sa to práve jemu páčilo. Nie, nebolo to kôly nemu, ale bol chlap, a ak on slintal, bola som presvedčená, že aj Lukáš bude. Musel.

Bola som prekvapená, keď moje nohy bez problémov zvládli chôdzu v tých topánočkách a skutočne ma tešilo, že ma neboleli. Samozrejme, mala som pred sebou celý deň.

Keď mi v autobuse jeden chalan dal prednosť aby som nastúpila takmer som nezadržala zatvorené ústa. Nestalo sa to nikdy, dokonca ani pred tým, pred tou nocou.

Nebola hlúpa a vedela, že to nebolo čisto gentlemanské gesto. Chcel vidieť môj zadok, a aj keď mi to nebolo dvakrát príjemné, musela som si zvykať. Pozornosť mužov sa stala základom mojej pomsty, a on sa ma bude dotýkať. To je horšie ako pohľad chlapca na môj zadok.

Pred školou som si dýchacím cvičením dodala potrebnú odvahu. Neboli sme dohodnutí na ďalších krokoch a bola som z toho nesvoja.

Nikdy som s chlapmi neflirtovala, a nerandila a nezaujímala sa o to ako na nich. Vychovával ma otec, vedela som vymeniť žiarovku, vyčistiť upchatý drez alebo vymeniť pneumatiku, ale zbaliť chlapa? Nie, to som nemala kedy zistiť.

„Máme novú spolužiačku?"

„Ma poser, ty kokot, tá je."

„Tak tá bude moja, drž od nej ruky preč..."

A podobné útržky rozhovorov som začula po ceste školskou chodbou do mojej triedy.

 Pousmiala som sa pre seba. Boli to takí obmedzenci, spoznala som medzi nimi pár svojich spolužiakov alebo chalanov z vyšších tried rovnako ako z nižších, poznali ma, a predsa nespoznali vo mne to dievča zo včerajška.

Nechala som aby po mne čumeli a tešila sa na ich prekvapené tváre, keď zistia kto som. No nič také sa nedialo.

„Ahoj kráska, čo keby som ťa previedol? Aby si sa nám tu nestratila!" Objavil sa predo mnou môj spolužiak, ktorý sedel len o tri lavice predo mnou a ja som pokrútila hlavou snažiac sa ho obísť, keď sa mi postavil znova do cesty a ja som chytala paniku z jeho tesnej blízkosti.

Jela, no tak, v pohode! Chodba je plná ludí. Opakovala som si a proste ho obišla namierila si to na toaletu. Potrebovala som sa z tohto dostať, potrebovala som sa s Tonom dohodnúť na ďalších krokoch,. No on bol včera ako šialený a nadržaný víchor, takže mi nepovedal nič o dnešnom dni.

Skutočne som dúfala, že dnes po kvalitnom sexe bude zhovorčivejší a pomôže mi.

Do triedy som vošla tesne pred zvonením, nie pre super antré, skôr preto, aby na mňa veľmi nečumeli. Bolo to na prd, samozrejme. Keď som si sadla na svoje miesto všetci spozorneli. Spolužiaci s ktorými som sa minula na chodbe sa dohadovali kto ma dostane vyzerali akoby videli ducha, keď si pravdepodobne pre moje miesto uvedomili kto som.

Spolok husí v triede mlčal, nepovedali ani slovo . Vlastne, nikto prvýkrát nepovedal ani slovo. A len čumeli na moje nove ja.

Nevenovala som im ani pohľad, nikomu a hľadela tak ako deň pred tým do lavice.

Po očku som však nenápadne švihla k lavici Luka, ktorý sedel v strednom rade v druhej lavici. Čumel po mne, možno prekvapený viac ako ktorýkoľvek, ale chýbal v tom ten uchvátený túžobný, akým na mňa hľadeli ostatný aj napriek tomu, že zistili kto som.

Cítila som na sebe jeho pohľad od chvíle ako som vošla do triedy a snažila sa neho nepozrieť. No jeho uhrančivé čokoládové oči ma k sebe stiahli a naše pohľady stretli.

Naklonil hlavu s jemným úsmevom a uznanlivo pokýval hlavou naznačujúc pohľadom pohľad po celom mojom tele od tvare až k nohám a znova k mojej tvári.

Silvia... Simona... mu musela dopriať fakt kvalitné potešenie, bol spokojný a vyškerený ako slniečko na hnoji. Ale aspoň po mne nevrčal. Teda zatiaľ.

Podložil si dlane pod svoje prsné svaly a naznačil opravovanie svojich imaginárnych pŕs pri čom nezabudol naznačiť ako si ich v rukách pohadzoval.

Pokrútila som hlavou a odvrátila sa od neho. Nechcela som aby videl, že ma jeho výraz tváre a sprostý vtip vlastne skutočne pobavil.

„Hm, hm," ozvalo sa pri mne a ja som sa otočila s úsmevom, myslela som, ani neviem preč, že to bude on, no mýlila som sa. Bol to spolužiak z rána a drzo si sadol iba kúskom stehna na kraj mojej lavice.

Odsunula som sa viac do stredu ďalej od neho no on sa zasmial berúc jeden prameň mojich vlasov medzi prsty.

„Takto ti to sluši oveľa viac, líštička," predniesol zastretým hlasom.

Pravdepodobne to malo vyznieť zmyselne a zvodne no mne z toho naskákal husia koža a strácala som dych.

„Tvoj názor ma skutočne nezaujíma, Andrian, tak si choď na svoje miesto, drž sa ďalej." požiadala som ho no on si nedal povedať a položil svoju hnusnú ruku na moje nahé rameno.

„Nedotýkaj sa ma!" šepla som keď sa so mnou svet zatočil pod intenzitou jeho dotyku.

Bolo to zlé, prestala som vidieť, a stratila schopnosť dýchať. Chcela som kričať no nebola schopná ani toho.

...bol to tak zlý nápad, tak hrozne zlý nápad.

„Daj, z nej tie paprče preč!" Jeho hlas sa rozliehal po celej triede a spolužiaci, ktorí sa medzi tým znova dali do normálu stíchli a sledovali nás.

Pozrela som na neho s vďakou keď zhodil jeho ruku z môjho ramena a ja som sa konečne mohla nadýchnuť.

Anton

Bol som ako paralyzovaný, keď vošla do triedy, ale to boli vlastne všetci. Bola fakt krásna. Mala na sebe tie aladynky vytiahnuté na prsiach na nohách hriešne červené lodičky s otvorenou špičkou a na ihličkovom opätku. Vlasy mala vyžehlené úplne do hladka len vpredu mala vyčesané do vlny a na očiach mala jemnú hnedočervenú linku a riasy zvýraznené riasenkou.

Na perách mala krvavo červený rúž a bola ako živý hriech.

Nie, ako posol diabla.

Všetci to cítili, každý chalan v našej triede. A ja som si uvedomil, že ťahala za

nos, mňa a vlastne aj sestru. Ona nikdy nepotrebovala pomoc zbaliť chlapa, bolo to je rozhodnutie byť ťuťkou, zanedbávať sa, nebolo to neschopnosťou.

Nebolo možné aby ju dve hodiny strávené s mojou sestrou naučili byť tak prekliate sexy, dokázať si urobiť vlasy a nalíčiť sa a pohybovať sa v dvanásť centimetrovích opätkoch ako v balerínach. Mala to v sebe, vedela presne čo robí...a ja som stratil zmysel v tom prečo odo mňa žiadala pomoc.

Boli z nej úplne na tvrdo Adrian vbehol do triedy rozrušený ako dieťa na Vianoce, keď nám všetkým oznamoval, že máme novú spolužiačku sexy ryšavku. Hneď som vedel, že to musí byť Lochnesa, a vedel som ako mu z nej musel stvrdnúť, ja som do Sisi búšil ako idiot kým som sa dokázal ako tak ukľudniť. A to mala na sebe fádne biele šaty. Tá červená čo zvolila ona bola na infarkt, myslel som, že preháňa až kým neotvorila dvere do triedy a ja som stratil schopnosť dýchať.

Luk jej však nevenoval väčšiu pozornosť čoho si všimla aj ona, lebo on bol jediný, komu ona venovala tú svoju. Na mňa ani nekukla akoby to robila naschvál.

Konečne sa na mňa pozrela a ja som sa usmial chváliac ju za jej out-fit a len tak pre zábavu naznačil ako si opravujem svoje veľké kozy. Videl som ako sa usmiala aj keď odvrátila hlavu, len aby to predo mnou skryla. Nakoniec, predsa len nebude také porísko od motyky a dokáže sa aj zasmiať na vtipe, ktorý by ju mal vlastne pohoršiť. Asi som na ňu mal skutočne dobrý vplyv.

Keď sa tam objavil ten blbec stuhol som. Poznal som, jeho hry, všetci sme ich mali rovnaké, vyzdvihnúť krásu očí, pier, úsmevu, jemný dotyk a neodolateľný pohľad. Na dievčatá to zaberalo so železnou zárukou. Nie však na ňu ona nebola ako iné, a on nevedel že neznesie dotyky iných ľudí.

Stalo sa presne to čo som očakával, vyzerala na odpadnutie, presne ako keď som sa jej dotkol ja. No neposlúchol ju keď ho prosila mohol som vidieť ako sa v jej očiach začali tvoriť slzy. Musel som zasiahnuť, vedel som, že je to blbosť, ale nemohol som ju nechať sa zrútiť. Ak mala vyhrať a pomstiť sa Lukovi, nemohla sa pred ním a celou triedou zrútiť pre nevinný dotyk Adrianových rúk.

„Daj z nej tie paprče preč!" rozkázal som mu tvrdo a stiahol jeho ruky z je ramena.

Pohyb jej hrudníka ako sa zhlboka nadýchla by postrehol aj slepý.

„Odpáľ, bol som tu prvý," odbil ma strkajúc do mňa no ja som sa nedal.

Bolo dobré, že si myslel, že si ju chcem uzurpovať pre seba, aspoň nebude podozrivé, keď ju schmatnem a odvediem od neho čo najďalej.

„Pochop Adri ona o teba nestojí, povedala ti to. Má vkus a isto sa neuspokojí s lúzrom!" smial som sa žmurkol na ňu.

Iné dievča by prehodilo poznámku typu, "ale chlapci nebite sa pre mňa", no ona len vyplašene sedela na stoličke a hľadela na mňa. Pochopil som, že skutočne bude potrebovať moju pomoc a vo všetkom tak úplne neklamala. Najskôr som musel vedieť, prečo má tak panický strach z dotykov, sestra mi niečo naznačila dnes cestou do školy, no tomu som nechcel veriť, nemohlo to tak byť, bolo by to...

Zvonenie nás prinútilo naše malé divadlo pre spolužiakov ukončiť a tak som sa vrátili na svoje miesto.

Nevenoval som pozornosť Lochnese ani dianiu v triede, plánoval a snoval som ako budem postupovať aby si ju Luk začal všímať. Po očku som videl ako ho zaujalo dianie, keď som sa preťahoval s tým trapkom pri Lochnese. Bol to zberateľ, ak by o Lochnesu prejavilo záujem viac chalanov a ona nedala po rande ani jednému, čo rozhodne nedá, mohlo by to v ňom teoreticky vyvolať potrebu dobiť nedobytnú pevnosť. Spokojne som sa usmial, nezameriame sa hneď na neho, Lochnesa sa bude musieť obrniť a naučiť sa znášať dotyky. A všetko už za nás zariadia chalani v škole.

Nevyzeralo, to, že dnes by sme mali čas na poškolské dohodnutie sa kde sa stretneme a ja som potreboval vedieť či sa chce stretnúť u nás aj so sestrou alebo u nej len so mnou.

Premýšľal som, že by som jej hodil papierik, ale to bolo riskantné a potom ma napadlo to jediné, napísal som sestre sms.

Odpoveď mi prišla okamžite žmurkajúci emotikon s P.S-kom štyri týždne. Zasmial som sa odložil mobil do vrecka rifieľ.

Na obed som tŕpol ,kedy príde moja ségra. Točili sa okolo nej ako muchy okolo hovna a sestra nechodila. Nemohol som tam ďalej sedieť bolo by to podozrivé, vždy som bol prvý čo letel na obed teraz som stratil už päť minút.

Sestra doletela ako bosorka venovala mi úsmev.

„Pakujte vy supy, zrazu by sa vám zachcelo mojej kamarátky, ešte včera ste sa jej na parkovisku posmievali, pálte do prdele!" odrážala ich mohutné telá od jej lavice. Zatiaľ čo som saja na jej divadle fajne zabával.

Vstal som a nechal ju tam, ona nebola ten typ, čo by sa bála chlapa, na rozdiel od Lochnesy a vedel som, že si poradí.

Po ďalších desiatich minútach sa objavia pri mne a cmukla mi pusu na tvár, keď si všimla že som jej zobral niečo pod zub.

„Mohol si aj viac toho mäsa, za ten odkaz pre tvoju ďalšiu obeť, ktorá sa chce stretnúť u nej" mrmlala si pod nos keď sa pustila do soté s ryžou.

Samozrejme, že ona si našla spôsob ako mi oznámiť, kde sa chce stretnúť aj pred jej kamoškamy, ktoré pri našom stole vždy stepovali.

„Aj snaha sa cení. A navyše, musíš si držať líniu, nie?" uťahoval som si znej.

Moja sestra nikdy nebola typ na diéty, nikdy ich ani nedržala.

Usmial som sa na ňu bozkal ju do vlasov a šepkajúc tiché ďakujem.

„Nemáš za čo, ochechulomut." Bola to prezývka ktorú vymyslela po vzhliadnutí francúzskej komédie RRR, a oslovovala ma tak, len keď ma chcela vytočiť alebo podpichnúť. Ale ja som svoju sestru miloval práve preto, že dokázala byť pekne drzá a podrývačná.

Striehol som na tých debilov ako okolo nej krúžili. Iba pre prípad, že by na ňu znova dáky nechápavý debil siahol. No držali svoje paprče ďalej od jej smotanovej, slnkom nepoškvrnenej, pokožky ďalej.

Zúril som pri predstave, že by sa jej dotkli ich špinavé paprče. To dievča bolo čisté ako prvý sneh, nemali sa jej dotýkať tie oplzlé chápadlá mojich kamošov.

....

Vystúpil som z môjho auta a už a nestaral o jeho bezpečie. Cez deň to tu bolo celkom bezpečné aj keď som si nebol istý, či by tu prežilo trebárs noc ale našťastie som to nemusel zistiť.

Otvorila hneď na prvé zazvonenie a ja som si pobehol po schodoch, výťah mali stále odstavený. Bol som presvedčený, že tak skoro ani v prevoze nebude, ak vlastne niekedy bude.

Otvorila mi a hneď ustúpila stranou aby som mohol vojsť. Jej byt voňal po vanilke a mlieku. Niečo piekla bol som presvedčený, že si zasa varí. Voňalo to božsky.

Mala na sebe rozťahané tepláky a tričko s akousi prepratou nažehlovačkou, vlasy mala v drdole aj keď stále rovné a na očiach tie otrasné škulky.

Všetko sa dostalo do normálu a ja som si spokojne vydýchol, keď na mňa čumela cez tie hrubé sklá bez líčidiel.

Bolo to oveľa ľahšie byť v jej blízkosti a udržať sa pri zdravom rozume.

„Ahoj, Lochnesa, tak ako sa máme," podpichol som ju a keď som sa prešmykol dnu a prešiel do kuchynskej časti jej bytu.

„Ešte pred minútkou skutočne dobre," venovala mi šlkeb vďaka ktorému ma prinútila k úsmevu.

„Hm, nápodobne," sadol som si na stoličku a ona mi hneď podávala kávu s mliekom.

Zamračil som sa, minula na mňa peniaze. Nebol som síce v jej fanklube ale , to stále neznamenalo, že mi nebude hlúpe že svoje ťažko naškrabané peniaze míňa práve na mňa.

„Nemala si si robiť starosti, ja by som sa uspokojil aj s mletou," prehodil som keď si ku mne sadla so svojou obrovskou šálkou čaju.

„Dnes mi prišla výplata, a tie tri éčka by ma aj tak z biedy nevytrhli," odpila si bylinkového čaju škeriac sa na mňa.

„A kde parcuješ?" Nedalo mi, vlastne sme sa nerozprávali za ten čas , a to už spolu makáme asi štyri dni.

„Roznášam letáky a mám prácu na doma," mykla plecami.

Mlčali sme, akosi sme nemali čo povedať. Čumel som všade okolo seba a začalo to byť pekne nepríjemné.

„No, ja dovolila, som si pustiť do tej eseje bez teba, mám ju už skoro hotovú, len som chcela, že či by si si ju prečítal, či sa ti to páči a tak," prerušila ticho medzi nami.

„Lochnesa, ver , že aj keby mi to napriek domrvíš, ja na to skutočne neprídem. Ale ďakujem, myslel som, že budeš vyžadovať moju spoluprácu."

„... ale pomáhaš mi viac ako ja tebe, tak som myslela, že by bolo fér aby som aspoň trošku pomohla viac. Ale nemysli si, že to bude pravidlom, v štvrtáku si to budeš robiť sám!" upozornila ma rozhorčene a ja som sa na ňu uzle usmial.

„Neboj, Lochnesa, teba by som nikdy nepoprosil aby si mi to urobila. Na rozdiel od tých blbcov som proti tvojmu chvíľkovému čaru celkom a nemenne imúnny."

 Zamračila sa na mňa a našpúlila ústa.

„Ty si fakt magor, že?" prehodila podráždene a ja som len s úškrnom mykol plecami.

„Ja viem, že po mne túžiš, ale čím skôr si uvedomíš, že u mňa nemáš šancu, tým menej ťa to bude bolieť," vtipkoval som s vážnym výrazom tváre a ona sa len zaksichtila vstávajúc zo stoličky úplne ma ignorujúc.

Otvorila sporák a do nosa mi udrela vôňa vanilkových rožkov a oči sa sústredili zároveň na horúci plech ktorý vyberala opatrne s roztrasenou rukou.

Až som tŕpol pri pohľade ako jej ruka balansovala.

„Chceš ma ohúriť? To si skutočne nemusela" oslovil som ju stavajúc sa za jej chrbát.

„Čo? Prestaň si tak veriť,Tony, som proti tvojmu čaru imúnna rovnako ako ty proti môjmu. To je pre otca, má sa na týždeń vrátiť a miluje ich s džemom a čokoládou. S ohurovaním tvojej sexy rite to nemá nič spoločné," odbila ma strkajúc do rúry ďalší plech ešte neupečených.

„Takže myslíš, že mám sexy riť?" zazubil som sa kontrolujúc si zadok.

Do hrude mi pricapla hrubú chňapku a zasmiala sa vyťahujúc z chladničky džem s malou jahôdkou na etikete.

„Čokoľvej, Tono, s tebou je ťažko, nerozumiem ako z teba tie husi môžu byť tak mimo,"

smiala sa mi nechápavo krútiac hlavou.

„Som vtipný, šarmantný a v posteli najlepší," oznámil som jej, zobral tú malú zaváraninu aby som jej pomohol ju otvoriť.

„Skôr si na smiech, rozmaznaný hulvát a  posledná vlastnost ma nezaujíma," prebrala si otvorený pohár s tichým ďakujem a začala sa venovať natieraniu prvej sušienky.

„Nie vlastnosť, Lochnesa, zručnosť, niečo také ako titul kvalitná sexmašína, človek získa tvrdou prácou a vytrvalosťou, trpez...!"

„Rozumieme, rozumieme, ty si ukážkoví príklad tvrdej práce a vytrvalosti, napríklad taký piatok, keď si sa odpratal a mňa tam nechal bez toho aby si mi povedal čo ďalej." Skutočne som v je hlase necítil len výčitku ale aj sklamanie?

„Ale, ale, hádam ti len nebolo smutno," podpichol som ju otvoril si zásuvku vybral príboroví nôž aby som jej pomohol s piplačkou.

Prekvapene na mňa pozrela keď som jej zobral ešte nenatretý keksík ale nijak to nekomentovala.

„No nie, smutno nie, skôr som bola naštvaná, lebo sme mali prebrať ďalšie kroky a namiesto toho som musela ísť nepripravená do školy a čeliť chlípnikom," obvinila ma mračiac sa na moje prsty.

„Bola si sexy ako peklo a myslím, že si to zvládla fakt super, obluda, chvíľu si zmiatla aj mňa s tými štoklami. Čo ma privádza k skutočnosti, že si pekná mrcha, klamala si." Zlepil som dva rožky k sebe a na oko tajne si ho vhupol celý do úst.

Čakal som, že bude kričať alebo niečo, no ona moje gesto zopakovala a s plnou pusou sa zazubila ona na mňa.

Nie, nebola ako iné, žiadne dievča by si nevopchalo celý ten koláčik do úst. Možno by odhryzlo tak trištvrtinu, aby nemali príliš plnúpusu a udržali si vzhľad dokonalej dámy. No Lochnesa sa stým neondila.

Páčilo sa mi to. Poznal som len jedno dievča, ktoré sa nebálo zašpiniť jedlom a tú som rozhodne miloval. Bolo možné, aby som si Lochnesu obľúbil práve pre podobnosť  v stravovacích návykoch mojej sestry? Ak áno, bol som pošahanejší ako som si myslel.

Neodpovedala, nebolo to možné s plnou hubou a ja som sa teda po prehltnutí fakt lahodnej dobroty odhodlal predostrieť jej plán.

„Viem ako na Luka," oznámil som vážne.

„Nebol zo mňa práve bez seba," vzdychla si vyberajúc posledný plech z rúry.

„Samozrejme, on je lovec, potrebuje výzvu, ako každý chlap. ...nás nehorázne baví loviť. di
Dievča, čo sa ponúkne samé je príliš ľahká korisť"

„A predsa si sa nechal obšťastnovať Silviou, ktorá ma frajera" prehodila s troškou horkosti a ja som sa pristihol, ako premýšľam či to bol odpor alebo stopy žiarlivosti.

„ Simonou. A  nie je moja starosť zaoberať sa frajerom, keď dávajú ber, keď bijú..."

„Prestaň, rozumiem, len som chcela pripomenúť, že lovec je skôr rád, keď mu obeť samá skočí do lona, nie je to tak?"

„Och, dievča, samozrejme, že to neodmietneme , boli by sme hlupáci, ale také dievča, je iba hračka, než príde skutočná výzva. Preto sa ty sústredíš na iných. Necháš sa pozvať na rande každým a vždy po rande ich pošleš k šípku, bez zásunu. Vyvolá to boj o tvoju mušličku a on sa chytí. Jeho ego ho prinúti, chcieť si dokázať, že on sa do tvojich nohavičiek dostane."

V jej tvári bola červeň tak intenzívna ako rúž ktorý mala ráno na perách a potriasa hlavou.

„Ja, hm, dobre teda, len ťa prosím... už , nikdy nenazvy moj... no proste mušlička, je to... proste, už ani nepomysli, na to, že by si začal tému sústreďujúcu sa na tú časť môjho tela!"

 Bola rozkošná keď sa tak v rozpakoch červenala. A ja som sa pristihol ako premýšľam, práve nad tým malým miestečkom, s červenými kučerami muselo byť fakt zaujímavé, alebo sa možno holí. Čo ma privádzalo k šialeným predstavám všetkých možných zostrihov čo som už videl. Alebo bola možno do hladka, čo by bola skutočne škoda, ohnivá a lákavá, vždy som chcel zistiť, či je pravda to čo sa o ryšavkách vraví.

Zatriasol som hlavou a otočil sa od nej.
Bože, som tak úbohý.

Bol som v prdeli, uvedomil som si, to keď som spozoroval ako sa, znova snažím  prísť na dáky spôsobako z nej vymámiť, či sa holí a ak áno ako.

„Jasné, zabudol som, že si nepoškvrnená," zasmial som sa znova venujúc jej plno zubý úsmev.

„V podstate..." zamrmlala si potíšku.

Nič mi na to nahlas nepovedala.

„Fajn teda, Lochnesa, počuj, zajtra keď ťa niekto pozve na rande neodpovedaj hneď, počkaj si koľko ponúk dostaneš, a potom si vyber jedného, ktorý ti bude najviac sympatický. Aby si ty mala na vrch, nebolo to o tom, že berieš všetko, nemôžeš ukázať, že si schopná ísť s kýmkoľvek, vyber si jedného, ktorému to povieš, na konci dňa."

„Myslíš, že bude viac takých, ktorí by chceli ísť so mnou von?" Bola rozkošná ako prekvapene zažmurkala.

Nebol som v poriadku, príliš často so si ju spájal so slovom rozkošná.

Lochnes monštrá nie su rozkošné.

„Jednoznačne," prikývol som pchajúc jej do úst sladký rožok.

 Keď mala plnú pusu nebola tak rozkošná.

 Nie tak veľmi.