středa 11. dubna 2018

Dohoda - 17. kapitola


17.kapitola
Anton:
Nemal som veľké plány na rande. Nikdy. Pri mojich jednorázovkách niečo také nebolo potreba. Často to  nebolo viac ako vytrtkanie na zadnom sedadle môjho auta, za barom, alebo pri troche mojej ochoty v mojej posteli.
Ale dnes som chcel aby to bolo výnimočné. Bola to Jela. Bola sladká svojou nevinnosťou , hriešna svojim vlastným spôsobom a tajomstvom čo okolo nej začalo panovať.
Po tom super kope sa šepkalo. Predsa len, to dievča sa nechalo dva roky šikanovať. Nemohol by som spočítať na prstoch oboch rúk koľkokrát ju podkopli, vysypali jej veci, skryli oblečenie po telesnej alebo ju slovne napádali.
A ona ani raz neodpovedala a pritom všetkých mohla jednou jedinou kopačkou dostať na pohotovosť a na krátky pobyt na traumatológiu.
Nikto si nedovolil o nej povedať už nič špatné alebo na ňu čo i len pozrieť, čo ma náramne bavilo.
Ale takisto som mal povinnosť ju chrániť ja. Ja som mal byť hrdina, vďaka ktorému by každý idiot, rozvážne a múdro ustúpil a ani na ňu krivo nepozrel. A tu bol ten zádrhel. Ona nepotrebovala chrániť. Pokojne mohla byť môj osobný strážca.  Všetci to vedeli a šepkali si pre zmenu o mne a o mojom fiasku, keď si svoju česť musela prísť obhájiť sama a dokonca ma doslova vykopať zo sračiek do ktorých som sa pre svoju prchkosť a namyslenosť dostal.
To už tak príjemné nebolo. Ale držal som hubu.  Však to vlastne bola pravda, že?
„Tak čo, Tono, nepridáš sa dnes večer k nám? Po troch mesiacoch by sme mohli zasa trošku zadžemovať." Zakýval na mňa obočím Zolo.
Chýbalo mi to. Naozaj som mal rád hudbu a  hrať v jeho kapele bol tým najlepším  okamihom z celého týždňa. Bolo mi pod psa keď zahlásil, že odchádza do zahraničia a nebudeme  viac cez víkendy hrávať. Ak by som nemal dnes v noci rande s Jelou neváhal by som. Miloval som byť na pódiu a aj keď sme zväčša hrali Cover, do ktorých sa vkliesnilo pár z vlastnej tvorby, stále to bolo úžasné.
„Dnes nie. Beriem svoju priateľku na prvé oficiálne rande a...“
„Tak ju vezmi k nám do Carcassu. Pozri, kočka bude z tvojho umenia cela paf a cesta do jej gatiek zaberie len polovicu času. Je to ekonomické. Ušetríš čas aj prachy čo by si inak musel vraziť do oblbovania,“ zachechtal sa, upíjajúc z piva, ktoré už bolo  teplé jak chcanky.
Zolo ma poznal. Vedel, že som razantne odmietal hrať blbkám, len aby som sa dostal medzi ich stehná. Poväčšine času stačilo zaplatenie chlastu jej a prípadne jej kamoškám, povozenie na aute v šialenej rýchlosti, zamachrovať dákym driftom,  a za odmenu som bol osedlaný ako čistokrvník a vysatý do poslednej kvapky.
Neukazoval som dievčatám moju umeleckú časť seba. Bola mojou slabinou, aj keď som hudbu naozaj miloval, nebola mojou zbraňou. Nič by pre nich neznamenala. A ja som chcel aby raz pre dievča znamenala moja hudba aspoň z časti toľko čo pre mňa.
Pri Jele som nepochyboval, že by vnímala každú notu čo som napísal ako niečo fascinujúce, no nechcel som byť nezdvorilí a na našom prvom rande ju nechať sedieť samú  v dave zatiaľ čo ja by som si šiel vykričať pľúca do mikrofónu.
„Ona nie je ten typ. Je to normálne dievča.“ Oboznámil som ho lebo naozaj sa úplne odklonila od môjho typického výberu. A pre to som ho ani nemohol viniť, že o nej zmýšľal takto.
„Normálna, vypatlaná, zlatokopka, mladá, stará... to je jedno, Tonko. Každej zvlhnú gatky keď počuje muzikanta hrať, básnika recitovať, keď vidí  maliara maľovať. Ženy zbožňujú nadaných mužov a muzikantov obzvlášť. Dones ju, zahraj s nami jednu pieseň, zatancuj si s ňou a dievča ti bude na konci večera zobať z ruky.
Nikdy som žiadnej nespieval  ani nehral. Ale predstava Jelinho uchvátenia mnou mi podivne stiahla žalúdok. Chcel som ju ohúriť. Chcel som aby zo mňa bola očarená, z môjho umenia.
„Ani neviem čo za hudbu počúva.“ Hodil som do seba posledný hlt nealkoholického piva a bol pripravený sa s ním rozlúčiť. Potreboval som sa prichystať.
„Spýtaj sa jej. Som ochotný dohovoriť ostatným z kapely a urobíme trebárs aj vyber  Iglesiasa alebo
Biebra.“
Rozosmial som sa lebo predstava rockera ako spieva hentoho pubertálneho teploša ma bavila.
„Díkes, bro. Možno sa fakt zastavíme.“ Pripustil som, keď som ho za ruku stiahol k sebe narážajúc ramenom  do toho jeho.
Potľapkal ma po pleci a uškrnul sa na môj ultra čierny monokel. „Vyzerá horšie ako pred hodinou, keď sme sem prišli.“
„Aj ho viac cítiť.“ Pripustil som, odstupujúc od jedného z mojím najlepších priateľov.
„Priveď  ju. Bude tam aj Zigi. Nebude jediná stratená medzi chlapmi.“
Zigi bola členkou  kapely. A taktiež Zolovou kamoškou s výhodami. Teda viac menej spolu chodili, len to ani jeden z nich nepripúšťal. Asi bolo pre nich oboch menej stresujúce ak si nedali tituly a len spolu šukali a navzájom na seba potajme  žiarlili keď sa okolo toho druhého objavil niekto s neskrývaným záujmom. Aj keď potajme  v ich prevedení bolo trieskanie s vecami, bezhlavé pitie do detox kómy a následné hádanie a vyšukávanie si mozgu z hlavy.
Boli bodrel so všetkým čo k tomu patrí.
Chcel som ju zobrať do nóbl reštiky, potom na prechádzku a ak by mala chuť zakotviť u nej  bozkávať ju až by ma nevykopla z bytu, že je čas aby som vypadol. Ako som vravel, nebol som dobrý plánovač prvého rande.
Na klišé predsa nebolo nič zlé. Boli osvedčené a všetkými ľuďmi po mnohé generácie  využívané praktiky a taktiky. Večerou a prechádzkou nemôže človek nič pokaziť.
Že?
Sedel som v aute a čakal kým mi  klíma zriedi ten nedýchateľný vzduch  a zatiaľ naozaj vytiahol telefón.
Aku hudbu pocuvas?
Vsetko nemam oblubeny zaner  preco?
Kamos hra v Carcasse myslel som ze by sme zasli tam a dali si nieco na pitie a jedlo pri zivej hudbe.
To znie dobre. Vzdy som sa tam chcela ist pozriet, len som nemala s kym.  Mam si obliect nieco specialne?
Ty si specialna uplne cela.   Bolo to lacné, ale vedel som, že ju tým pobavím.
Ty si ale sladky :D myslela som skor nieco viac nobl elegantne. Kozu, alebo  latex?
Takmer som sa zadusil vzduchom. Predstava jej krások v latexe mi dvíhala tlak a všetka krv sa nadpozemskou rýchlosťou hrnula dole. To bolo v týchto horúčavách naozaj nebezpečné, pokojne som mohol odpadnúť.
Zabijas ma! predstava  teba v latexe s bicikom bude dnes mojou uspavankou na dobrú noc. Dakujem pekne  za zajtrajšie bolesti v zapesti!
 Dopredu sa ospravednujem. Dufam ze to bude stat za to a s bicikom uspokojim tvoje submisivne potreby dost na to aby si bol rano  znova ten sexy drzi chlap ktoreho som si tak oblubila.
Ja som sa rozhodne zamilovával. Naozaj som začínal byť stratený v jej zmysle  pre humor a v schopnosti pohotovo reágovať na moje uchyláčiny.
Navrat k bezpecnej teme. Naozaj chcem byt tolerantny, trpezlivy a chapavy priatel. Nekaz mi to zenska! Je to len bar s restikou. Stačia leginy a dake sexy tricko  v ktorom budem moct celu noc okukavat tvoje sexy dvojicky.
Ha! Vravela som ze stacia leginy. Uz ti nemozem pisat tvoja sestra  je bez seba koly make-upu, ktory mi kyda na tvar a pre pisanie  si s tebou ju prerusujem v jej deliriu... Uz sa nemozem dockat. Moje dvojičky su ti plne k dispozici a rady zapozuju akokoľvek si rozkazes. Tesim sa na vecer.
Hľadel som na poslednú sms, a čítajúc si ju dokola nemohol uveriť, že to naozaj písala moja Lechnesa.
Zazvonil som na bzučiak a o sekundu neskor som bol vpustený do tej schátralej budovy.  Trosku sa mi potili ruky a chvel žalúdok. Nevedel som si vysvetliť prečo. Bolo to len rande, s dievčaťom s ktorým už v skutočnosti naozaj chodil.
Dvere od bytu sa rozleteli a stala v nich moja sestra s obrovským úsmevom na tvary.
 „Môj odvoz je na ceste. Prosím, snaž sa jej nezničiť make-up a vlasy aspoň ešte dve hodky. Fakt som sa snažila.“  Chytila ma za ramena, cmukla rýchlu pusu a šibalsky sa usmiala.
„Zabavte sa, zlatíčka. A, Jely, nezabudni to najdrahšie pitie a žrádlo. Môj brat na to má. Tak sa neostýchaj.“
Pretočil som oči s úsmevom ju jemne  bozkal na čelo a odsunul od dverí.
„Uhni, nech môžem íst dať svojej priateľke veľkú pusu.“ Sotil som ju jemne do tváre za čo som si vyslúžil malý kopanec do zadku.
Tiché zachichotanie zaplnilo chodbu jej bytu,  než sa konečne dostala pred dvere. Moje srdce explodovalo ako ohňostroj aj s tým hvízdavým zvukom a treskom na konci.  
Bola absolútne nádherná.  Neviem čo presne sa stalo s tým vyhlásením, že jej Monika musí urobiť make-up, ale na tvári nemala žiaden, len riasenka. Vlasy vyčesané do jemného vrkoča na jednom ramene a pár neposlušných prameňov jej rámovalo tvár. Vyzerala nevinne a sladko. Úplne na zjedenie. Môj žalúdok napadol roj mýtického hmyzu. Vzdušné tuho fialové šaty s V výstrihom dopriali famózne dokonalý pohľad na jej krásky tak ako sľúbila a voľná sukňa  zúžená v pase robila s jej bokmi divy.
Bol som tvrdý. Bolestivo ako nikdy pred tým.
Jej pokožka už chytala jemné opálenie vďaka výmene šatníka a odhaľovaniu častí tela. Ale stále bola v porovnaní s inými dievčatami bleda. A jej smotanová farba pokožky pokrytá pehami akoby žiarila v tej tuho fialovej. Bola ako svetlo.
„Vyzeráš dych berúco.“ Nemohol som už viac odolávať, pohladil jedno z jej odhalených ramien. Od hrotu až k jemnej krivke krku. Bola hebká, vábivá, mäkučká. Túžil som tu cestičku zbozkávať a potom pomaly stiahnuť ten hlúpy kúsok čo skrýval jej špičkové prsia a…
Naklonila hlavu, pristupujúc konečne bližšie, tíško vzdychajúc pod mojím dotykom.  Museli sme vypadnúť, inak urobím dáku úplnú blbosť ako, že ju hodím na gauč a budem skúšať kam mi až dovolí zájsť. A to nemôžem. Potrebujeme mať rande. Neurobím z nej jednu z nich.
Nechal som ruku na zadnej strane jej krku a ona poslušne omotala ruky okolo toho môjho aby lepšie dosiahla a hladne sa vrhla na moje ešte stále boľavé ústa. Ale srať sa na to.  Jeline bozky chutili po čokoláde a škorici a ja som potreboval viac.
„Chýbala si mi.“ šepol som stále zvierajúc jej krk a pas, aby som ju mal najbližšie ako to bolo možné.
„Nevideli sme sa iba pár hodín,“ šepla späť, obsypávajúc mi krk malými bozkami.
„Bolo to ako večnosť,“ sťažoval som sa v štýle maznavého decka, ktorým som v skutočnosti bol.
„Áno. Bolo,“ súhlasila, znova sa vracajúc k mojim ústam.
Spomínal som už, ako dobre bozkávala? Jej jazyk víril správnym tempom aby to bolo sexy a budilo predstavy aké by to bolo ak by toto robila na mojom vtákovi. Bola nežná v starostlivosti o moje pery, ale zároveň vždy trochu uhryzla. Bol som tvrdý. Tak skurvene tvrdý.
Vtlačil som ju do jej bytu lebo som naozaj nechcel robiť divadlo susedom a oprel ju tvrdo o stenu. Zanariekala, vyšvihla sa nohami do vzduchu a omotala tie svoje krásne stehná okolo mojich bokov. To prinútilo zaplakať mňa.
Moja príšerka bola zjavne divoška keď sme neboli v spoločnosti. A miloval som túto jej stránku rovnako ako tu nežnú a sladkú.
„Musíme ísť,“ zašušlal som, neprerušujúc jej útok na moje ústa , „inak sa z tvojho bytu nedostaneme.“
„Nevadí. Ja sa bavím viac než dobre aj tu. A  v tej košeli si... si úplne na zožratie a som tak hrozne hladná...“ chichotala sa, „ mohli by sme zostať tu. Mam celkom pohodlný gauč...“
„Nepokúšaj!“ Odtiahol som sa od nej a pomaly spustil jej nohy na zem. Nevedel som, čo sa stalo, ale bola iná ako to dievča, ktoré som dnes po škole vyhodil pred bytom.
Jej oči boli opité a pery cele opuchnuté. Oblizol som si ústa vyprahnutý, ochutnávajúc sladký jahodový balzam. Jej hruď sa divoko zdvíhala, odhaľujúc ako tesné jej tie šaty  skutočne okolo pŕs boli. Chcel som ich chytiť. Nakoniec som však dokázal pozbierať  trošku rozumu a len upravil    jeden medený prameň. 
Bol som  cely roztrasený a nepokojný pre nutkavú potrebu byť v nej.
„Sestra ma zabije,“ uškrnul som sa keď som videl ten bordel na jej hlave.
„Nedám ťa, neboj." Chlácholila so smiechom, ťahajúc ma hlbšie do bytu.
„Daj mi ešte päť minút, musím to opraviť.“ Postrčila ma ku gauču zatiaľ čo sa pohla do kúpeľne.  No ja som ju poslušne nasledoval do toho malého priestoru ktorý bol presýtený jej vôňou mandarínok a sladkej vanilky. Mal som rad ženy čo voňali ako sladkosti.
Sledoval som ju ako si šikovnými prstíkmi rozplietla zložitý vrkoč a nechápal, ako to tie ženy robia, že na vytvorenie niečoho takého im stačí iba pár sekúnd.
Vstúpil k nej do tej  hobitovskej kúpeľne a prstami jej vošiel do vlasov. Boli hebké ešte miestami  trošku vlhké po sprche čo malo za následok, že som nedokázal odolať a zaboril nos do sladkej vône mandarínok. Bol som v tej chvíli ako desivý úchyl, no ona bola odvážne dievča a namiesto hysterického kriku sa ku mne pritisla objímajúc ma okolo pasu zatiaľ čo ma nechala ju vdychovať.
„Je to tak príjemné,“ vydýchla zatiaľ čo sme sa v tichosti objímali.
Moje srdce takmer vybuchlo. Vedel som, že je väčšinu času sama a taktiež, že ju asi posledné dva roky  nik neobjímal. Čo bola škoda, jej malinké telíčko bolo na to ako stvorené.
„Bol by veľký problém ak by si nechala vlasy rozpustene? Milujem  keď máš  kučery spustené.“ Omotal som si okolo prsta jednu malú špirálu a jemne poťahal v snahe uvoľniť ten divný pocit na mojej hrudi.
„Čokoľvek si zažiadaš.“ Postavila sa na špičky a ďobla do mojich úst.
Bola prítulná. Začalo sa mi pozdávať, že by sme sa vybodli na plány, zostali u nej a maznali sa.
„Poďme, lebo naozaj zostaneme u teba a zakotvíme na gauči.“
„Už som ti povedala, že v tom nevidím problém.“
„Hej, hej, ty srandystka.“
***

Bar bol plný. Ako každý piatok. A taktiež veľký plagát na dverách oznamujúci, že sú Mortifer späť prilákal verných návštevníkov a fanúšikov ich hudby.
„Je tu plno.“
 Počul som mierne zaváhanie v jej hlase  čo moje nadšenie zneistelo.
„Môžeme odísť ak sa tu necítiš príjemne,“ navrhol som, objímajúc ju okolo pasu.
 „Nie, v pohode,“ usmiala sa,  ťahajúc ma k mase ľudí.
 Zolo s kapelou sa už pripravovali a aj keď  časť mňa chcela ísť za nimi a pozdraviť ich, nechal som to pre teraz tak a radšej sa sústredil na hľadanie miesta na sedenie.
Objavila sa pri nás Maťa s obrovským úsmevom na tvári a zvedavým pohľadom miereným na moju sladkú spoločnosť.
„ Ahoj, Tonko. Ako je možné, že sa musím dozvedieť od Zola, že dnes privedieš svoje dievča? To si vravíš kamarát? Ale máš šťastie, že nie som pomstychtivá mrcha a pre teba a tvoju sexy kočku som si dovolila rezervovať malý stolík. Nie, nemusíš ďakovať, ty tajnostkár!“ Hravo ma buchla do ramena, než sa otočila k vyjavenej Jele a natiahla k nej ruku.
 „Ahoj, som Martina. Tonkova naj kamoška. Som tak rada, že sa konečne našlo dievča čo ho dá do laty.“ Nestrácala čas a vtiahla Jelu do mega objatia. „Som si istá, že budeme super kamošky. Zatiaľ čo bude Toník na stagei si ukradnem trochu času a pokecáme. Teraz mám toho fakt veľa, pozri aký blázinec... Poďte vezmem vás k stolu a donesiem meníčko.“ Trepala rýchlosťou svetla a na tvári mojej plachej príšerky sa začal tvoriť úsmev.
Miloval som Maťu ešte viac len za to, že bola také treštidlo akým bola.
„Dnes nehrám, maličká. Som len zákazník, čo sem doviedol svoju priateľku na jedlo, hudbu a tanec."

„Nehráš?“ zdesila sa moja kamarátka, keď som jej vtisol malú pusu na vrch hlavy.
„Ty hrávaš?“ vyhŕkla prekvapene Jela, zatiaľ čo sa odtiahla, aby som mohol venovať malé objatie vysokej blondínke.

„Och, áno. A ako dobre,“ výskala,  znova venujúc plnú pozornosť Jele. „On si tieto veci strašne chráni pred jeho šukačkami, myslela som, že keď ťa sem vzal, chce ťa skutočne ohúriť sebou a nie peniažkami jeho tatka,“ rehotala sa keď som jej uštedril jemný šťuchanec päsťou.

„Díky, dilino, fakt. Ako... predhadzovať mojej babe, že jej jedlo zaplatí vlastne môj tatko je fakt úžasné! Kamoška, fakt hej...“ snažil som sa to uhrať do vtipu, ale, Bože, to vôbec nebolo na smiech.

 Jela nebola ako my ostatní, čo sme si každý prešli v živote obdobím, keď sme mali vreckové a podporovali nás rodičia. Ona má dve práce, pre Kristove rany.

Cítil som sa fakt jak úplný úbožiak.

„Späť k téme,“ vyrušila ma Jela, „Ty paríš k nim?“ Ukázala na chalanov a Zigi, ktorá už stála pri mikrofóne a spievala cover od Aguilery Hurt v ich rokovom štýle. Takže to uplakané niečo malo teraz  riadne gule. Bolo to plné hnevu a seba trýzne v čistom Zigi štýle.

„Nie pevne, iba sem tam...“

„Och, Bože, a ja to tu zas,“ šomrala Maťa, odtrhávajúc pohľad od pódia.

Vedel som presne čo myslí. Ak sa čo najskôr naozaj neporozprávajú Zolo ju stratí. Bolo patetické z jej strany vyberať si túto cestu k priznaniu, ale ako jej priateľ som tŕpol, či sa Zolo pochlapí, alebo dnes  odíde s inou. Ak to urobí, naša malá skupinka sa rozpadne.

„Tak fajn, ľudia, keď si vyberiete,  prezvoň ak ma tu nebude. Naozaj rada som ťa spoznala...“
„...Jela,“  odpovedala moja holka za čo som si vyslúžil pohlavok.
„Debil! Ty... ani si nás nepredstavil!“
„Trdlo, od chvíle ako sme vošli a ty si nás zbadala sa ti nezastavili ústa.“
„Naozaj?“ Obrátila sa neveriacky na Jelu, ktorá sa len usmiala a mykla plecami.
„Jemane, to som cela ja. Som Martina.“
 Zachechtal som sa, no odpustil si pripomienku, že tú časť s predstavovaním seba úspešne zvládla už na začiatku.
 „A tamten fešák za bubnami je môj chalan Robi, ale volajú ho Clock lebo má desivú  obsesiu na hodinky... Však zostaňte do zatváračky a keď sa to upokojí dáme veľkú zoznamovaciu party.
Znelo to dobre a naozaj mi strašne chýbal kontakt s priateľmi, ale vedel som,  že pre Jelu niečo také neprichádzalo v úvahu. Moji kamoši boli po jednom v pohode, ale po kope boli prívalová vlna.
„To by bolo fajn.“ Počul som ju súhlasiť a ani neskrýval prekvapenie.
„Čo je? “ pozrela na mňa so smiechom. „Chcem o tebe počuť všetky vtipné blbosti.“
„Ooo, tak tých je, dievča. Raz keď sme spolu boli piť v parku, asi rok do zadu…“
„Hej, hej stačí, dilino! Utekaj pracovať než ťa z tadiaľto vykopnú.“
„Je fajn,“ smiala sa, zatiaľ čo som jej ako gentleman pomáhal sadnúť.
„Áno, to je. Poznám sa s ňou tri roky a nikdy sa nenudil. Tak čo si daš? Majú tu fakt dobré burgre. Mne chutí hovädzí so smaženou cibuľkou. Je úplne geniálny, ale Monča zbožňuje kurací s rucolou.“
Jej tvár sa skrivila než odsunula  menu na stranu.

 „Nemám rada rucolu, chuti ako ušný maz.” Striasla sa, stále na tvári držiac znechutený výraz.
„Asi zostanem verná klasike. A dám si double burger so syrom, to sa nikdy nezunuje. A k tomu colu s ladom a ešte tie smažené cibuľky zvlášť. Milujem smažené cibuľové kolieska.  U nás doma k nim zvykli robiť aj paprikový dip a ten bol úplne luxusný.”
Škeril som sa ako idiot. Bolo úžasné ju sledovať,  keď  zhodila  masku tichej, hanblivej  introvertky.
„Muselo to byť ťažké odísť od všetkého čo si poznala, že?”
Jej sladkou tvárou prešiel na malý, kratučký okamih čistý des no  rýchlo ho skryla za typický nevinný úsmev.
„Ani nie. Museli sme to urobiť. Chvíľu mi bolo ľúto za priateľmi, ale oni na mňa akosi prirýchlo zabudli a ja som nebola v stave, aby som sa niekomu pripomínala. Ale  potrebovala som vypadnúť z toho mesta.“
Pred nami sa objavila živelná pohroma a obrátila sa  k Jele, strkajúc jej telefón pred tvár.
„Dievča, potrebujem tvoje číslo. Dakedy by sme mohli zájsť spolu bez hentohto tu von na kávu alebo tak iba sa flákať po obchodoch. Vieš, kamošiek nie je nikdy dosť.”
„Zaraď spiatočku, je moja!” Strčil som do jej vysmiatej tváre dlaňou a ona mi to oplatila rovnakým gestom.  „Kde bude ona, budem aj ja.”
„Si tak sladký, keď si teritoriálny, to som u teba ešte nevidela,” posmievala sa.
 „Rada si zájdem na zmrzku alebo na obed, alebo čokoľvek.“ Vrátila jej telefón. „Už som sa prezvonila,” oznámila na koniec.
„Super! Tak čo si dáte?"
Po objednávke znova odišla a my sme na seba hľadeli cez stôl a len sa na seba ksichtili.
„Si krásna,“ povedal som.
„Si obluda,“ povedala na oplátku.
„Chcem ťa pobozkať,“ oznámil som.
„Na to si príliš ďaleko.“ Poukázala na stôl čo nás od seba oddeľoval.
Vstal som, prisunul sa so stoličkou až k nej a stiahol si ju do náručia. Nebránila sa, pohodlne sa usadila na mojich nohách a potíšku vzdychla.
„Môžem ťa bozkávať na verejnosti?”
„A nebudeš sa hanbiť, že nás niekto uvidí?“ Ešte pred mesiacom by som sa hanbil. Bol som hlúpy a slepí. Teraz naopak som túžil iba po tom, aby bolo všetkým čurákom jasné, že je moja.
„O to práve ide. Musí nás vidieť každý, aby pochopili, že majú dať od tvojej sexy ritky ruky preč.”
„Tak potom by som sa asi o teba mala tiež trochu poobtierať, aby ostatné suky cítili môj pach.”
„Hm, možno by sme mali začať tým, že moju tvár zaborím do tohto nebíčka.” Okato som hľadel do jej hanbatého výstrihu.
Bola rozkošná keď sa jej tvár sfarbila do červena.
Vzal som jej líca do dlaní a cmukol malú pusu na špičku nosa.
„Si tak sladká, keď sa červenáš. Vieš, že si ťa doberám. No tak. Sľúbil som, že na teba nebudem tlačiť a svoje slovo dodržím. Ale keď príde na poznámky na tvoje sexy telo, nemôžem si pomôcť. Som len nadržaný psík čo breše, ale nehryzie.”
Zachichotala sa, krútiac hlavou si obtrela nos a môj. „Nikomu som neverila v tomto bode tak ako tebe.”
„To je veľmi správny postoj, Príšerka. A teraz mi daj veľkú pusu než sa sem dovalí to malé tornádo a donesie nám jedlo.”
Poslúchla. Spojila naše pery v sladkom bozku v ktorom pokračovala až kým neprišiel ten tajfún aj s našou objednávkou.
Jedli sme v tichosti. Jedno som za ten krátky čas zistil a to, že keď jej jedlo chutilo nebola zhovorčivá. A ten burger jej musel naozaj chutiť. Natlačila ho do úst takmer v polovičnom čase ako ja.
Všimla si môj úškrn a znova sa zapýrila, hrajúc to do pohody. „Čo čumíš,  pán nezvládnem napísať slohovku. Si šokovaný z pohľadu na ženu, čo sa nebojí jesť? Stavím sa, že tie paródie na ženy jedli výlučne šaláty a pili preháňadlo namiesto džúsu...”
„Mám chuť ti z tváre zlízať omáčku,” odpovedal som, ignorujúc jej hrubosť voči mojim jednorázovkám. Nie všetky boli vypatlané a  bulmičky.
„Mám niekde na tvári omáčku?”
Položil som svoju colu a za jej nežný krk ju stiahol na svoje ústa.
„Máme tu urgentnú žiadosť o Hologram!“ Počul som Zola a stuhol na pól ceste k Jeliným perám.
„Sráč,“ šepol  som takmer do  sladkých úst a znova zatlačil na jej nežný krk, aby som ju dostal bližšie.
„Vravel som, že dnes nie!“ zhúkol som keď sa pár hlasov pridalo k skandovaniu.
„O čo ide? Prečo na teba všetci hľadia?“
Vzdychol som si, oprel čelo o jej a v nežnom eskymáckom bozku som sa snažil tváriť že ich nepočujem.
„No tak! Nebuď chuj, Anton!“ Pokračoval Zolo, cez mnohohlasé pokriky názvu tej hlúpej pesničky.
„Čo je Hologram? Je to dáka hudba, čo si zložil?“ Vzrušenie v jej hlase ma prinútilo zdvihnúť hlavu a otvoriť oči.
Nemýlil  som sa. Jej celá tvár žiarila očakávaním.
Nepáčila sa mi predstava, že prvá vec, ktorú odo mňa bude počuť, bude tá debilná skladba, ktorá bola úplnou blbosťou. Nerozumel som, ako sa mohla celé tie roky udržať ako jedna z najobľúbenejších a najhranejších pesničiek v tomto bare.
„Hm. Je to taká hlúposť, čo som napísal keď sa so mnou moja frajerka rozišla. Je to nezmysel, ale ľudia čo sem chodia to stále milujú a vždy sa nájde niekto, kto to chce zahrať.“
„Ty si  s niekým chodil? To ona je dôvod, prečo si vravel, že  nikdy nebudeš mať vážny vzťah?“
Nepáčilo sa mi, kam to smerovalo.
„Tak to pŕŕŕ. Nikdy som nepovedal, že nechcem vzťah... Raz v budúcne som mal plán nájsť dievča, s ktorým by som chodil. Mal som v úmysle  sa usadiť a byť monogamný. Ale pred tým som sa chcel riadne vyjašiť.“
„Takže, kam do tohto  zapadám ja? Som stále to jašenie, či prvý pokus o monogamiu?“
 Nevyzerala urazená, možno  skôr pobavená a zvedavá.
„Rozhodne si dôvod prečo som sa rozhodol pre  dočastný celibát. Ale prvým pokusom by som ťa nenazval. Dúfam, že budeš tak zaslepená mojím šarmom, že mi podľahneš a už nikdy nebudeš schopná vidieť žiadneho iného čuráka, aj keď asi bude každý druhý lepší než ja. Ale ty si pre mňa jediná dokonalá, takže mi je u prdele, koľko iných zmrdov by bolo lepších pre teba.“
„V poriadku.  Bolo to trochu divné, ale stále dosť sladké na to, aby som ti dnes večer dovolila prejsť na ďalší level. Teraz choď a ohúr ma. Chcem počuť niečo z tvojej tvorby. Túžim po tom od kedy som prvýkrát vošla do tvojej izby.“
„Okej. Ale musíš vedieť, že je to staré skoro päť rokov. Mal som šestnásť a mal som naozaj zlomené srdce, ale už to pre mňa nie je viac ako len hlúpa blabotačka, ktorá sa u stálych zákazníkov uchytila  a tak ju musím stále odohrať.“
Zasmiala sa, vtisla mi pusu na pery a potom vstala z môjho lona. „Nebuď hlupáčik, nebudem žiarliť na niekoho z tvojej minulosti, keď viem, že mi tá stroskotaná chudera nesiaha ani po päty. Bola dosť hlúpa, ak podviedla tak úžasného chlapca ako si ty.“
Vstal som, dal jej jemný bozk a kričiac vulgarizmy na môjho kamoša som vyskočil na stage.
„Za toto ťa zabijem, ty skurvenec!“ šepkal som, zatiaľ čo som si nechal prehodiť popruh od jeho gitari  cez rameno.
„Za toto mi na konci večera poďakuješ. Skončíš vďaka mne až po gule v tej sladkej, malej líštičke.“
„Ešte raz povedz niečo takéto na jej adresu a ja ťa vážne zabijem.“
Pretočil oči a postrčil ma k mikrofónu, kde už pred pódiom stepovalo pár známych tvárí z baru.
„Tak fajn,“ vzdychol som si, „kto je tu ten oklamaný?“
Začal som klasicky ako vždy malým divadielkom. Ľudia to milovali.
Chalanisko iba o málo straší odo mňa zdvihol ruku a prešil dopredu za bujarého smiechu jeho kamaráta, ktorý mu do rúk tlačil poloprázdnu fľašku goldenky.
„Ako sa voláš, bro?“
„Dano,“ odpovedal hryzúc si peru.
„Marti, tu chalanovi jeden na môj účet!“  Skôr než som sa otočil späť k nemu už bola na pól ceste aj s jedným póldecákom a žmurknutím na toho so zlomeným srdcom.
„Ako sa volá tá vymrdaná suka?“ Nemal som ani odvahu pozrieť na moju Príšerku. Len Boh vie, čo by som v jej pohľade vyčítal.
„Broňa!“ zvolal, prikladajúc si k perám fľašku.
„Broňa   zasraná chroňa!“ skrýkol som a ľudia poslušne zopakovali.
„Dnes venujem túto hymnu všetkých skurvených manipulatívnych mŕch, zlatokopiek a kurvičiek, ktorým nestačí jedna klobása, Brone. Smaž sa v pekle, čúza!“
Chalan do seba kopol frťana a vrátil ho poslušne na tácku.
Začal som pomaly, pripomínajúc skôr serenádu.
No nie dlhšia ako pól minúty. Tá pieseň nebola pokojná a sladká. Bol to výkrik zúfalého malého chlapca, ktorý si myslel, že je zaľúbený a dievča ktoré miloval, mu zahýbalo celý čas so svojím bývalým.
A tak som sa nadýchol a  začal kričať, aj keď v skutočnosti som to už tak necítil. Už strašne dlho nie. Bol to herecký výkon so všetkým čo k dobrému výkonu patrí.
Klamstvo tvojho úsmevu,
delekcia tvojich sľubov a slov.
Nerozhodnosť tvojho bytia sa stali suspenziou tvojich činov.
Elektródy tvojho klamstva vo mne
a moje vybite doty z nás.
Pixel našich prianí a ochota tvojich aux prijať každého jedného čo má ho akurát.
[:Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a  nikdy nie viac.
Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a  nikdy nie viac. :]
Ale skončil som s tvorením obrazu pre tvoju dokonalosť dňa. Ale skončil som s lámaním svetla pre tvoj vytúžený  očný klam.
Už viac nie som  Pinocchio a ty nie si môj principál.
 Už viac nie som bezmenný a ty nie si môj pán.
Nájdem Modrú vílu čo premení ma v chlapca
ktorý  viac nebude len odrazom  tvojho zradca.
Tak buď si s ním ty prázdna diera, však jeho koncovka nájde iný vstup nie za veľa.
Nie si jedinečná,  len hlúpy univerzal.
Už neriešim kto si a kde som sa tu vzal.
Už ma netrápi kto v tebe signál tvorí,  už viac ma nezmeníš na hologram tvojich vysnených mužských duší.
Klamstvo tvojho úsmevu,
delekcia tvojich sľubov a slov.
Nerozhodnosť tvojho bytia sa stali suspenziou tvojich činov.
Elektródy tvojho klamstva vo mne
a moje vybite doty z nás.
Pixel našich prianí a ochota tvojich aux prijať každého jedného čo má ho akurát.
[:Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a  nikdy nie viac.
Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a  nikdy nie viac. :]

Elektródy tvojho klamstva vo mne
a moje vybite doty z nás.
Pixel našich prianí a ochota tvojich aux prijať každého jedného čo má ho akurát.

Nie si jedinečná,  len hlúpy univerzal.
Už neriešim kto si a kde som sa tu vzal.
Už ma netrápi kto v tebe signál tvorí,  už viac ma nezmeníš na hologram tvojich vysnených mužských duší.
Miloval som tú atmosféru. Keď som zahral posledné vrčívé tóny a ľudia kričali posledné slová textu.
To boli chvíle, keď som bol sám sebou. Nabitý zdrvujúcou energiou davu ktorý som dostal do eufórie iba svojou hudbou. Chcel som žiť pre tento pocit navždy. A zároveň to bol okamih keď som naozaj nenávidel snobstvo a zbohatlíctvo svojho otca. 
Ešte som nestihol zložiť gitaru a už do mňa v tlakovej vlne narazila vôňa vanilky a mandarínok. Poslepiačky som natiahol ruku s gitarou niekam za seba, zatiaľ čo druhú som omotal okolo úzkeho pása.
Neviem kto mi ju vzal z rúk, ale ako náhle som mal voľné obe ruky, zdvihol som moju novú fanúšičku a ona mi so zavzdychaním omotala nohy okolo bokov a jej malé prsty ma silno zaťahali za vlasy, nútiac ma zakloniť hlavu.
Hladne narazila na moje ústa a požierala ma so sexy vrčaním, ktoré som si nikdy ani vo snoch nespájal s jej nežnou náturou.
Stále ju bozkávajúc som zliezol z pódia a ignoroval pokriky o modrej víle.
„Asi sa ti to páčilo, čo?“ Zazubil som sa do jej opitých očí a odhrnul jej jednu uvoľnenú kučeru z očí.
„Bol si dych berúci, krásny, tak živelný,“ zavzdychala, ťažko prehĺtajúc. „Som z toho celá rozklepaná. Nikdy som nevidela nič tak  pohlcujúce.“
No trošku preháňala. Ale ak to tak cítila, kto som bol ja aby som sa hádal?
„Stačí povedať  slovo a budem ti hrať každý deň celý deň. Iba pre teba,“ šepkal som rozhupujúc nás na mieste v rytme novej piesne.
Uvoľnila stisk okolo mojich bedier a pomaly sa spustila dole, stále s rukami v mojich vlasoch sa ku mne natisla, udržujúc rytmus.
„Slovo,“ zamrnčala, znova ma ťahajúc na svoje opuchnuté ústa.
„...si ty ale chytráčka,“ smial som sa potichu cez malátny opar úžasnosti chvíle.
„A ty si...“
Nepočul som ju. K baru sa práve dostal pár a moja krv zamrzla, mozog zamrzol.
„Čo to kurva?!“ neuvedomil som si že bliakam, kým sa pár ľudí okolo nás nezameralo znova na mňa.
Pustil som jej malé telo a pohol sa dopredu s päsťami bolestivo zaťatými do mäkkej kože mojich daní.
„Tony!“ Skočila predo mňa s vyplašenými očami.
Viem ako som musel vyzerať ako psychotik s bipolárnou poruchou.
„Čo sa deje?“
Ukázal som  k baru, kde stál ten poondenec a držal za pás dievča, čo by mohlo byť úplne s prehľadom jeho dieťa. Bola iba o posraných päť rokov staršia odo mňa, do piče!
„To je tvoj...“
„Hej, posraný otec. On sa prechádza za ručičky so svojou kurvou zatiaľ čo mama...“
Nie, na toto som nemal žalúdok.
Schmatol som Jelu za ruku a potiahol ju k čašníčke, čo práve obsluhoval stôl pri vchodových dverách. Vytiahol z vrecka dáke prachy, strčil jej ich  do dlane.
„Daj prachy, Mate. Vie čo má zaúčtovať.“
„Jasné, Anton.“ Kývla na nás a pohla sa preč v tej istej chvíli ako som potiahol Jelu k východu.
„Skurvený, posraný hajzel!“  Kopol som do pneumatiky môjho auta a potom znova a znova než som v odraze skla uvidel vyplašený výraz na tvári mojej malej príšerky.
Stála dva metre odo mňa, objímala sa,  tíško ma sledovala a pri každom mojom pohybe sebou trhla.
Zničil som naše rande. Des v jej tvári mi napovedal, že práve teraz nie je mojou fanúšíčkou.
„Tony, je mi to ľúto.“ Pristúpila na koniec, keď som sa upokojil, ku mne a jemne ma pohladila po paži.
Pokýval som hlavou. Vedel som, že je s ňou. Len som nikdy...
„ Nikdy som ich nevidel v meste. Ešte ani nepodpísali papiere a on už sa s ňou ukazuje.“
Objala ma okolo pásu a pritlačila tvár do mojej hrude. „Bude to v poriadku.“
Vzdychol som si, lebo som vedel, že ten výbuch bol úplne hlúpy. Rozvádzali sa, neklapalo to omnoho skôr než sa objavila tá skurvená zlatkopka.
„Viem, že máš pravdu. Len... vidieť ho s inou keď vieš, že je doma mama, ktorá ho má stále rada je tak... Celé to je proste domrdané. Nikdy nebola najlepšou matkou na svete. Ale vždy bola dobrou manželkou.  Podporovala otca, bola mu verná. Stále je. Aj keď on má už rok aférku s touto šlapkou.“
Potriasol som hlavou a smutne sa usmial na moje dievča.
„Prepáč, slniečko. Úplne som nám dodrbal naše rande.“
„Nič si nepokazil. Poď. Noc je mladá. Môžeme si nájsť iný bar.“
Poslúchol som. 

V tú noc nezostal v našom meste jediný bar v ktorom by sme neboli.
Nepamätám si ako som sa dostal do postele, ale viem, že Jela nie je taká nevinná ako sa zdá.
Zo spôsobu ako sa o mňa trela pri tanci v jednom z discobarov som bol tvrdý ešte na druhý deň a výberu jej obľúbených destilátov som sa takmer urobil do boxeriek.
Neviem kto to dievča je, prečo sa stala tým kým je dnes, ale ja na to prídem. Lebo to dievča, s ktorým som prepil, pretancoval a prerehotal  celú noc nemalo s mojou príšerkou spoločné okrem tváre vôbec nič.